Mamy radia mamám: AKO sa pripraviť na dojčenie?
Dojčiť nie je dopriate každej mamičke. O peripetiách s dojčením prvorodenej dcérky Zojky vie svoje aj mamička Zorka. Onedlho privedie na svet synčeka, a preto sa tentokrát rozhodla pripraviť sa na dojčenie oveľa lepšie. Z tohto dôvodu oslovila vás, mamičky. Niektoré z vás si väčšími či menšími ťažkosťami prešli a nás veľmi teší, že ste sa odhodlali Zorke poradiť.
Takto som to vyriešila ja..
Ľubka a synček Martinko, 4 mesiace
„Odlož telefón aj hodinky a zabudni na čas...“
Milá Zorka, v auguste sa mi narodil synček Martinko. Predtým som bola v materskom centre na prednáške o dojčení a tak som mala predstavu, ako budem bez problémov svojho synčeka dojčiť. Teória je jedna vec, druhá vec je prax. Martinko sa narodil takmer 4-kilový a takmer od samého začiatku bol veľký hladoš. Samozrejme, keď mi dieťa nosili na kŕmenie, buď spalo alebo grckalo, takže z nemocnice som odišla úplne v strese, naučili ma hneď dokrmovať z fľaše.
Keď sme prišli domov, bolo to oveľa lepšie, pretože bábätko som si priložila vždy, keď si pýtalo – aj každú hodinu. Radila som sa aj so svojou gynekologičkou, jej rada znela – prikladať vždy, keď si bábätko pýta. Odporúčam, aby si zabudla na všetky reči, ktoré počúvaš od okolia, že bábätko sa musí najesť za desať či za dvadsať minút. My sme na začiatku jedávali naozaj aj hodinu, pretože bábätko si často aj zdriemlo a neťahalo aktívne.
Začalo sa nám dariť, keď som úplne odložila telefón aj hodinky a prestala riešiť čas – riadila som sa iba svojím bábätkom, veď predsa ono vie, kedy je najedené, a nie budík na poličke. Rovnako sa neriaď tým, že na jedno papanie stačí jeden prsník – áno, bábätku mojej susedy to stačí, ale nášmu chlapčekovi nie a preto zakaždým papá z obidvoch. Tak ako každý z nás má svoje návyky na stolovanie, tak aj bábätká papajú rôzne. Ak budete papať z oboch, nestopuj čas, koľko pije z jedného – nech pije, kým tam mliečko má, až keď je prsník prázdny, až potom choďte na druhý, pokiaľ mu jeden nestačí.
Tiež zabudni na to, že dieťa vydrží najedené 3 hodiny a keď nevydrží, máš slabé alebo riedke mlieko. Materské mliečko je ľahko stráviteľné, a ty nevieš, koľko ho vypilo. Veľmi mi pomohli aj čaje na podporu laktácie. Najlepšie je dať si čajík doobeda, mať veľa oddychu a dobre sa stravovať. Momentálne má Martinko takmer 4 mesiace a teraz už naozaj môžem povedať, že sa dokáže najesť aj za desať minút. Ale, samozrejme, dni sú rôzne, niekedy je nervóznejší, potrebuje papať aj po hodine a pol, a niekedy vydrží aj 4 hodiny. Odporúčam, aby si si našla vo svojom okolí mamičky, ktoré tiež dojčia, pretože komunita starých mám a tiet stále navádza len na fľašu, kým my, mamičky, sa podporíme čo najviac v dojčení. A ešte jedna vec – papanie v noci. Zo začiatku sme sa budili 1x, Martinko sa napapal a spal ďalej. Teraz sa budíme aj 4x. Beriem to tak, že momentálne toho potrebuje viac a tak mu to dám. Vezmem ho k sebe do postele, dojčím ho poležiačky, takže je to aj pre mňa pohodlné, a keď dopapá, spinká ďalej.
POMÓC! 2 deti do 2 rokov? Nepanikárte!
Oľga, Eliška (4 roky), Gabriel (1,5 roka)
„Dodržuj 5 pravidiel!“
Ja som bola vo veľmi podobnej situácii ako ty. Pred pôrodom staršej dcérky som sa na dojčenie vôbec nepripravovala. Jedna kamarátka ma na to síce nástojčivo upozorňovala, ale ja som naivne očakávala, že to bude mať hladký priebeh. Kamarátkine ťažkosti s nabehnutím mliečka som pripisovala tomu, že rodila cisárskym rezom. Počty mamičiek, ktoré mali problémy s laktáciou sa mi zdali značne prehnané. Veď zvieratá prirodzene kŕmia svoje mladé, tak prečo by to nemalo fungovať u ľudí?
Rodila som síce prirodzene, ale mlieko mi nabehlo až v posledný deň v pôrodnici. A napriek podpore odsávačky mliečka, nebolo ho dosť ani v ďalšie dni. Teraz som ja na oplátku intenzívne kontaktovala kamarátku a začala som sa hneď za pochodu vzdelávať. Po pôrode synčeka som to už všetko dobre ovládala.
Stručne zhrniem základné pravidlá, ktoré ti pomôžu pripraviť sa na dojčenie:
- Nestresuj sa a snaž sa byť čo najlepšie duševne naladená.
- Dohodni si vopred pomoc s dcérkou a domácnosťou.
- Skontaktuj sa s nejakou laktačnou poradkyňou a ulož si jej číslo do mobilu.
- Ak sa môžeš rozhodnúť medzi viacerými pôrodnicami, zisti si, ktoré umožňujú vstup laktačných poradkýň na oddelenie.
- Nástup laktácie a zvýšenie tvorby mliečka urýchli odsávačka a pitie podporných čajov a hroznového nápoja, ktorý musí byť vopred „vybublinkovaný“, aby zbytočne nedráždil bruško bábätka. Z čajov odporúčam senovku, je síce chuťovo odporná, ale účinok je markantný.
Veronika, Viktorko (5 mesiacov)
„Najvýznamnejším faktorom je psychika.“
O tom, že pri rozbehnutí a udržiavaní dojčenia je asi najvýznamnejším faktorom psychika, mamičkina pohoda, pozitívne myslenie, nezúfanie, obrovské chcenie, to všetko znásobené podporou okolia, najmä partnera, je známe. Osobne som si už počas tehotenstva nepripúšťala možnosť, že by som svoje dieťa nedojčila. Neštudovala som vopred, ako sa postarať o potravu bábätka v prípade, ak sa dojčenie nerozbehne, nezásobila som sa umelým mliekom ani pre istotu. Nezaťažovala som sa nejakými strachmi z toho, čo ak to nepôjde, čo potom. Jednoducho som bola rozhodnutá, že dojčiť budem.
S pozitívnym myslením, azda najlepším začiatkom nášho dojčenia bolo priloženie bábätka na hrudník krátko po pôrode (vtedy majú novorodeniatka údajne najsilnejší sací reflex) a jeho následné prisatie, bolo to krásne! Mala som tiež šťastie na nemocnicu, kde by som novorodenecké oddelenie vyznamenala. Každá sestrička je tam i laktačnou poradkyňou. Od vzrušenia som po pôrode aj tak nemohla zaspať a chcela som mať malého čím skôr pri sebe, a tak som si ho asi hodinku-dve po ubytovaní na izbe vypýtala k sebe. Nielenže mi ho priniesli, ale rovno mi ho priložili na prsník a ukázali, ako ho mám v ľahu na boku dojčiť. Sestrička mi odfotila jeho pusinku a môj prsník, ako papá, aby som videla, ako to má vyzerať, keď to budem skúšať sama (najmä, že bábätko má pri satí dolnú peru vyvrátenú smerom von a v pusinke uchopenú aj časť dvorca, nie iba bradavku).
Na druhý alebo tretí deň sa mi naliali prsníky, stvrdli, bolelo to. Sestrička mi odporučila prikladať si na ne studené uteráky. To som ešte nepoznala pôsobenie tepla a chladu na prsníky. Asi som to so studenými obkladmi prehnala, pretože na ďalší deň malý veľmi plakal a stále chcel byť prisatý a papať, jednoducho stále dokola. Na popud sestričky som si skúsila odsať mlieko (vtedy som použila odsávačku prvýkrát) a zistili sme, že v prsníkoch skoro nič nemám. Malý bol jednoducho hladný. Plakala som, priznávam, ale stále som neprestávala veriť, že budem dojčiť.
Uvedomila som si, že okrem pozitívneho myslenia potrebujem aj odpočinok a dobrú techniku. Veľmi som ich prosila, aby mu nedávali umelé mlieko. Dohodli sme sa, že to preklenieme dávkou iného materského mlieka cez striekačku, ja si odpočiniem, vyspím sa pár hodín a potom mi malého prinesú. Začala som piť veľa vody. V noci mi malého priniesli, podľa dohody. Na druhý deň som už dokázala malého nakŕmiť k jeho spokojnosti. Odvtedy, aj po diskusii s inými ženami v našej rodine, v tom mám jasno – teplá sprcha či zábaly na prsníky sú na tvorbu mlieka, studené na jeho zastavenie. Dnes už má drobec takmer 5 mesiacov a je výlučne dojčený.
TEST: Akou mamou ste naozaj?
Annamária, Jakubko, 5 mesiacov
„Nevzdávajte to, aj keď začiatky budú neúspešné!“
Milá Zorka, som mamou 5-mesačného Jakubka a zaujal ma tvoj problém, keďže moje začiatky s dojčením boli rovnaké.
Chodila som na predpôrodné cvičenia do nemocnice, kde som neskôr mala aj porodiť nášho synčeka Jakubka a dosť času sme venovali i téme dojčenie.
Bola som prekvapená, koľko je okolo toho teórie a mala som pocit, že sa to zbytočne nafukuje.
Dojčenie je predsa prirodzené – priložím dieťatko a bude piť, veď čo by na tom mohlo byt také zložité, avšak opak bol pravdou. Hneď po pôrode sa mi mlieko nechcelo spustiť, hoci sme Jakubka skúšali prikladať. Sestričky nemali veľa času, napriek mojej snahe, mlieko sa mi nespúšťalo a pri každej rannej vizite mi sestričky oznámili, že to už pôjde a mlieko sa čoskoro spustí. Mne sa však do 2 dní spravili obrovské boľavé hrče, prsia som mala ako kamene a nepomáhali ani hodinové teplé sprchy, 3 oxytocínové injekcie a ani odsávanie.
Sestričky mi požičiavali lampu na ohrievanie a skúšali sme odsávať aj masírovať. Začal ma ovládať stres, keďže ma sestričky upozorňovali na možný zápal, ak sa hrče nerozmasírujú. Masáže boli veľmi bolestivé, od bolesti som sa potila a tretí večer som sa už aj vyplakala. Bohužiaľ, sestričky Jakubkovi začali podávať striekačky s umelým mliekom. Nechcela som dojčenie vzdať, ale nevedela som, čo s tým ďalej robiť. Napriek tomu ma z nemocnice pustili so zápisom, že plne dojčím, keďže som bola schopná odsať si trošku mlieka.
Po návrate z nemocnice som na tom bola rovnako – navreté bolestivé hrče v prsiach. Skúšala som všetko, čo mi radili blízki (prikladanie kapustných listov, zábaly, masáže, odsávanie, teplé sprchy...), no hrče a bolesti neustupovali, nakoniec som sa rozhodla zavolať laktačnej poradkyni. Bola to úžasná úľava, keď som pocítila, ako ma chápe a povzbudivo radí s tým, že určite dojčiť budem a ani nepripúšťala inú možnosť. Od laktačnej poradkyne som dostala cievku, ktorú sme ponorili do fľaše s mojím odsatým mliekom. Druhý koniec cievky som priložila k prsníku a tak Jakubko sal mlieko z cievky, ale zároveň sal aj z môjho prsníka.
Môj manžel i jeho mamina nám obom veľmi pomáhali, povzbudzovali ma, a aj keď Kubko plakal, nevzdávali sme to a skúšali 4 dni a noci Kubka prikladať. Všetci sme boli unavení, nevyspatí a už som si myslela, že nám dojčenie proste nie je súdené. Na 5. deň sme ani nedúfali, že sa to ešte podarí a chcela som to vzdať, no Jakubko sa zrazu z ničoho nič k prsníku prisal a začal piť už bez priloženia cievky a vtedy nebolo šťastnejšieho človeka na zemi.
Bolo to krásne a aj keď to prvé týždne bolelo, kým si prsia zvykli, stálo to za tú námahu. Môj manžel a jeho mamina to so mnou všetko prežívali, tešili sa so mnou a dnes viem, že najdôležitejšie je NEVZDAŤ SA, aj napriek ťažkým začiatkom, a urobiť pre to maximum.
V každom prípade, bez laktačnej poradkyne by sme to nezvládli, za to jej budem vždy vďačná. Taktiež vďaka patrí mojej rodine – manželovi a svokre, ktorá nám varila každý deň a povzbudzovala nás.
Niekoľko tipov, ako si upraviť domácnosť pred príchodom bábätka
Marta, Daniel (5 rokov), Lenka (10 mesiacov)
„Verila som si, že dojčenie bude bez problémov...“
Milá Zorka, aj ja som prekonala svoje peripetie pri dojčení, hoci som si tiež ako ty myslela, že to pôjde úplne prirodzene. Pri prvom synovi mi v pôrodnici nakázali doniesť odsávačku a vraj len pekne odsávajte, ono sa to rozhýbe. Len so závisťou som pozerala na svoju kolegyňu na izbe, ktorá fľašku naplnila raz-dva, kým mne trvalo asi hodinu odsať 10 ml. A aj za tie som bola neskutočne vďačná. Navyše ma hrozne boleli bradavky, čo trvalo asi mesiac. Tak som malého pekne kŕmila umelým mliečkom.
Ani po príchode domov to so mnou nevyzeralo lepšie, a navyše som z toho začala mať depresiu. Práve v tom momente, keď som si povedala, že syna vychováme na umelom mlieku (veď tak to robia aj tisícky iných ľudí na svete), psychicky som sa upokojila a čuduj sa svete, na druhý deň som mliečko dostala. Syn veľmi rýchlo pochopil, že toto mliečko je oveľa chutnejšie a tak pekne ťahal a ťahal, až som nevedela, čo s toľkým mliekom robiť.
Ale aj ja som neustále riešila, či mu tečie predné mlieko či zadné, či ho má dosť. Tieto pochybnosti ma viedli k tomu, že som si na internete našla kontakt na laktačnú poradkyňu, ktorej doteraz ďakujem za jej odpoveď, ktorá ma neskutočne upokojila a odvtedy som dostatok či nedostatok mlieka neriešila. A najlepšie na tom je, že som syna dojčila 2,5 roka. Teraz, pri druhej dcére, som už takéto peripetie neriešila, pretože som si verila a vedela som, že dojčenie bude bez problémov. A keby to predsa len nevyšlo, vždy môžeš siahnuť po umelej alternatíve.
Takže moja rada je: hlavne si veriť a keď sa na začiatku trošku aj potrápite, stojí za to prekonať prekážky, pretože silu materského mlieka nenahradí nič na svete. Prajem úspešné dojčenie!
