BONDING: Ako je to v skutočnosti na našich pôrodných sálach?

Kristina Böhmer | 22. júl 2020
Bonding po cisárskom reze

Zobrať zdravé dieťa matke považujem za trestný čin a stojím si za tým.

Okamih, keď sa vám narodí dieťa, je nezabudnuteľný. V tom momente nič iné nehrá rolu a nie je dôležité. Všetka tá bolesť je zrazu preč, pretože to stálo za to. V tej chvíli má matka jedinú túžbu – privinúť si svoje čerstvo narodené bábätko. 

Nepochybujem o tom, že prirodzený pôrod s bondingom a samoprisatím je omnoho lepší pre matku i dieťa. Ako by to malo vyzerať, ako to v skutočnosti v pôrodniciach je, nám viac priblížila dula Lucia Vančo.

BONDING - bezpečná blízkosť

Čo sa deje s matkou v prvých minútach po pôrode?

Po pôrode dochádza k hormonálnemu výbuchu. Je to jedinečný moment. Toto hormonálne vytrysknutie zabezpečí „zahmlenie“ pamäti na pôrodnú bolesť a motivuje matku starať sa o dieťa aj napriek vyčerpávajúcemu pôrodu. Zároveň matka potrebuje cítiť svoje novonarodené dieťatko. Vníma ho cez zmysly. Je zamilovaná. 

Toto je základ pre ich vzťahovú väzbu, pre spoločný štart do života, základ pre ich celoživotné spolunažívanie a, samozrejme, dojčenie. Tu sa rodí matka. Matka so všetkými inštinktmi. Miluje dieťa, ochraňuje ho, chce preň len to najlepšie, čím je jej blízkosť, teda kontakt koža na kožu, dojčenie na požiadanie podľa prirodzených potrieb bábätka. Môžeme to nazvať živočíšnym pudom, ktorý má v sebe každá žena po pôrode svojho dieťaťa a spojení sa s ním v kontakte koža na kožu. 

Čo presne je kontakt koža na kožu a ako má vyzerať?

Kontaktom koža na kožu je myslené holé neoblečené bábätko položené na holý hrudník ženy, v umiestnení medzi prsia, nožičkami siahajúcimi na brucho matky. Chrbátik a hlavička dieťatka sú prekryté teplým uterákom alebo dekou, červenej farby, ktorá evokuje farbu maternice. Oblečenie dieťatka či matky, perinka, zavinovačka a podobne, sú prekážky, pri ktorých nemôžeme hovoriť o kontakte koža na kožu.

Ako, naopak, na mamičku vplýva, keď jej dieťatko hneď po pôrode vezmú?

Predstavte si, ako funguje hormonálny systém ženy po pôrode. Príde k vyplaveniu veľkého množstva oxytocínu, ktorý zabezpečuje zamilovanie matky do bábätka, žena sa prirodzene chce o dieťa starať, dojčiť ho, ochraňovať. A teraz tejto žene zoberieme jej dieťa. Čo to s ňou urobí? V jej očiach je obrovský žiaľ. Z nekonečnej radosti a lásky zrazu cíti smútok, bolesť duše, bezodný žiaľ. Toto sa deje na emocionálnej úrovni. Náš mozog sa snaží racionalizovať: „Veď ho len odvážia a o chvíľu mi ho prinesú.”  To, čo vnútorne cíti novozrodená matka, sa nedá racionálne prekryť. Je to veľké prázdno.

Ako odlúčenie po pôrode vplýva na bábätko?

Na svet prichádza s tým, že životne potrebuje cítiť matku, jeho prístav bezpečia a lásky. Namiesto toho cíti chlad gumených rukavíc, ostré svetlo, naťahovanie tela, ktoré bolo doteraz v klbku, niečo neprirodzené v puse, pichnutie injekcie s vitamínom a mnoho ďalších úkonov. Plače, vystiera ruky v úľak. Možno pociťuje strach, nerozumie tomu.

Čo by urobilo zviera, keby ste mu odobrali jeho novonarodené mláďa? S  najväčšou pravdepodobnosťou by ho už odmietlo prijať späť. Malo by problémy s laktáciou, odstrkovalo by mláďa od seba. Myslíte si, že my, ľudské bytosti, to máme inak? Podprahovo to máme rovnaké. 

Žiaľ, prax v pôrodniciach je taká, že bábätká sú oddeľované od matiek. Akoby záležalo na zdravotníckom personáli, akú má osobnú skúsenosť, svoje zaužívané praktiky, osobné presvedčenie. Veľmi ma mrzí, že neexistuje celoplošne daný koncept pôrodnej/popôrodnej starostlivosti o matku a dieťa. Jednotný systém, ktorý by bral do úvahy vedecké výskumy, by bol nápomocný pre všetkých. Pre matku, dieťa, rodinu, ale najmä pre zdravotnícky personál. Pristupovali by k matkám a deťom jednotne.

Často sa hovorí, že bonding má trvať dve hodiny, je to tak?

Treba si uvedomiť, že tieto prvé dve hodiny nie sú uvádzané v kontexte kontaktu koža na kožu matka s bábätkom. Dve hodiny po pôrode je technická záležitosť, keď je sledovaný zdravotný stav ženy po pôrode na pôrodnom boxe a následne sú žena s bábätkom prevezení na oddelenie šestonedelia. Kontakt s bábätkom sa nekončí po dvoch hodinách. Je to len čas, keď sa matka s dieťatkom presunie do inej miestnosti. Dobrá prax predstavuje spoločný presun bábätka na hrudníku matky. Bez akéhokoľvek oddelenia. Na izbe pokračujú v spojení, spoločne oddychujú, bábätko sa dojčí.

Dieťa nepozná čas, nevie, že prešli dve hodiny. Chce byť v spojení s matkou. Cítiť sa v bezpečí, na správnom mieste. Byť dojčené na požiadanie, zaspať so známym tlkotom srdca matky. S týmto pocitom chce zostať aj naďalej. Dvomi hodinami to nekončí. Ľudská bytosť sa ako jediný cicavec rodí s nedovyvinutým mozgom. Potrebovalo by ešte niekoľko týždňov v maminom brušku. Toto však nie je možné, dieťa prichádza na svet a na celý proces vývinu potrebuje milujúcu matku. Byť s ňou v kontakte, koža na kožu čo najdlhšie – týždne či mesiace. Byť dojčené na požiadanie, nosené podľa potrieb, vypočuté, pochopené, milované.

bonding

Boja sa niekedy rodičia, že takýmto spôsobom dieťa rozmaznajú?

Niekedy počúvam od matiek frázy: „Nech si nezvykne, nechcem ho naučiť, aby sme ho nerozmaznali.” Dieťa potrebuje matku. Vnímalo a cítilo ju deväť mesiacov, bolo s ňou v spojení. Jediné, čo poznalo, je matka. Potrebuje ju aj naďalej. Všetky procesy v tele sa dejú inštinktívne, preto sa dieťa nedá „rozmaznať“. Pôrodom sa pre dieťa nič nemení. Ale prečo niektoré matky po narodení dieťaťa majú potrebu oddeľovať sa od svojich detí? Odpoveď je v pôrode a popôrodnom (ne)spojení – bondingu.

Čiže bonding robí matku milujúcejšou? Ak jej nebol umožnený, dá sa to dohnať neskôr?

Žena, ktorá zažije rešpektujúci pôrod a neprerušované spojenie so svojím bábätkom koža na kožu hneď po pôrode, sa aj podľa výskumov a štatistík stará o dieťa dlhšie, je k nemu viac empatická, chápavá, napĺňa jeho potreby, dojčí ho na požiadanie do samoodstavenia.


Výskumy však hovoria aj to, že pokiaľ prvotný bonding neprebehol a dieťa bolo od matky oddelené na nejaký čas, riešením je opäť koža na kožu. Hneď ako sa maminka stretne s bábätkom, mala by ho vyzliecť a priložiť si ho na svoj holý hrudník. Takto môžu byť dlhodobo, oddychovať na posteli, nosiť sa v šatke, dojčiť sa na požiadanie. Dlhodobým procesom dokážeme z časti ošetriť popôrodné oddelenie.

Kontakt koža na kožu z dlhodobého hľadiska dokáže pomôcť žene prejsť psychicky náročným obdobím, ktorým šestonedelie môže byť. S nespavosťou, s pocitmi úzkosti, s popôrodnými depresívnymi stavmi. Kontakt koža na kožu je prvým základným bodom k dojčeniu, zvyšovaniu tvorby mlieka a celkového manažmentu spánku bábätiek.

Z vašich skúseností, ako to, naopak, vyzerá v skutočnosti na pôrodných sálach pár minút po narodení bábätka?

Po narodení lekár priloží bábätko na holý hrudník matky. Po dotepaní a prestrihnutí pupočníka novorodenecký personál chce bábätko zobrať, aby urobili vyšetrenia. Toto vnímam ako obrovský problém a zásah do jedinečného okamihu spájania sa bábätka s maminkou a do všetkých faktorov, ktoré som spomínala vyššie. Nič nie je dôležitejšie ako kontakt dieťatka s matkou.

Zobrať zdravé dieťa matke považujem za trestný čin a stojím si za tým. Váženie, meranie, zabalenie do plienky sú úkony, ktoré počkajú dve hodiny, aj viac hodín. Základné vyšetrenia bábätka sa dajú urobiť aj na matkinom hrudníku. Nič tomu nebráni. Bezpečnosť je, samozrejme, na mieste. Prerušiť však kontakt matka-dieťa v čase, keď sa spoznávajú a vytvárajú si celoživotné puto, je neprípustné. 

Žiaľ, neprerušovaný bonding nie je v našich pôrodniciach samozrejmosť. Niekoľkým ženám sa podarí neprerušovaný, v mnohých prípadoch však musia čeliť manipulácii a zastrašovaniu. Ženy, ktoré do pôrodnice idú s nastavením neprerušovaného bondingu, niekedy podľahnú tlaku zo strany zdravotníkov a zo strachu o bábätko im ho dajú.

Využijem tento priestor na to, aby som vás, milé ženy, podporila v tom, aby ste sa nebáli, aby ste nedovolili zobrať vaše dieťatko len kvôli rutinným úkonom, na ktoré je čas aj neskôr. Buďte silné pre svoje deti. Verte mi, keď si zastanete seba a svoje dieťatko, posilní vás to na celý život. Požiadajte partnera, nech je vaším ochrancom a hovorcom, nech sa za vás postaví. Toto je jedna z dôležitých úloh otca pri pôrode. 

Ako vnímate vy bonding po cisárskom reze? Ako by sa to malo robiť a ako sa to zväčša robí?

Bonding po cisárskom reze je veľmi dôležitý. Pokiaľ bola akútna sekcia, je veľký predpoklad stresu dieťatka. O to viac potrebuje pocit bezpečia. Jeho priloženie maminke líce na líce je už u nás spravidla bežná prax. Aj keď to nemusí byť pravidlom. Vnímam tu však veľmi dôležitú úlohu otca. Bonding môže prebehnúť na otcovej hrudi. Vyzliecť tričko a položiť si holé bábo na seba okamžite po kontakte s maminkou. Na celý čas, pokým bude pripravená položiť si dieťatko na seba.

V zahraničí je už bežný bonding na matkinej hrudi hneď po narodení bábätka sekciou na operačnom sále. Matka má dieťatko na sebe počas celého zašívania a spoločne sú prevezení na popôrodnú izbu. Možno to bude motivácia pre ženy, ktoré zo zdravotných dôvodov musia porodiť cisárskym rezom, aby si vopred s gynekológom a anestéziológom dohodli takýto kontakt koža na kožu.

Na internete je množstvo fotiek, ktoré zachytávajú aj technický rozmer, teda uloženie bábätka na ženu počas sekcie. Ukážte ich svojim lekárom. Prvá, druhá, a každá ďalšia skúsenosť urobí zaužívané pravidlo v pôrodnici. Iniciatíva však musí ísť od žien. 

Žena, ktorá zažije rešpektujúci pôrod a neprerušované spojenie so svojím bábätkom koža na kožu hneď po pôrode, sa aj podľa výskumov stará o dieťa dlhšie, je k nemu viac empatická, chápavá, napĺňa jeho potreby, dojčí ho na požiadanie do samoodstavenia.

Aké máte skúsenosti s bondingom vy?

Niki, dcéry Lili (6 rokov) a Emily (4 roky):
Bonding po pôrode je podľa mňa absolútne samozrejmá a nevyhnutná vec, či už po racionálnej stránke (kolonizovanie baktériami rodiča, tvorba oxytocínu, a teda následne ľahší pôrod placenty), ako aj po emocionálnej stránke. S Lili som zažila priplazenie k bradavke, to bol neuveriteľný zážitok.

Janka, syn Stanko (6 rokov) a dcéra Simonka (3 roky):
Úžasná vec. Syna Stanka mi hneď zobrali, lebo si všimli malý problém s nadýchnutím, ale dcéru Simonku mi hneď ešte s pupočnou šnúrou dali, a to bol neskutočný zážitok. Síce len na chvíľku, pozdravila som ju, objala, manžel prestrihol pupočnú šnúru a už išla preč na váženie.

Obe deti mi potom doniesli nahé a dve hodiny boli na mne dojčené priamo v pôrodnej sále. Ale tá chvíľočka hneď po pôrode je neskutočný zážitok a vytvorí to neuveriteľné puto medzi maminkou a dieťatkom. Nepamätám si na bolesť pri pôrode, len na to, ako ju položili hneď na mňa. Želám to každej maminke!

Lenka, syn Dami (2 roky):
Bonding bol pre mňa jedným zo životných zážitkov. Ten pokoj, úľava, že pôrod je za mnou a ten malý zázrak leží na mne a je taký dokonalý. Nedokázala som tomu uveriť, že to je NAŠE dieťa, že tá chvíľa je skutočná. Bola to taká kombinácia nekonečnej radosti a pokoja. Verím, že čoskoro to zažijem aj pri očakávanom druhom bábätku.

Kristína, dcéra Natálka (15 mesiacov):
Situácia počas pôrodu sa nečakane zvrtla a dcérku hneď odviezli preč. Po niekoľkých minútach mi ju doniesli už zabalenú a aj to len ukázať a hneď mi ju vzali. Nasledujúce týždne boli pre nás s dcérkou veľmi náročné a som presvedčená, že ak by sme nadviazali kontakt v prvých sekundách, čo prišla na svet, možno by nebola taká uplakaná a ja zase taká ustarostená.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: