Katka Koščová: Sedem rokov normálne nespím
... v kolotoči vitamínov, čajov a soplíkov.
Práve som si uvarila kávu, sadla som si k stolu a v pozadí počujem Peppu Pig. Zapla som Ani rozprávky. Vôbec sa jej nevenujem a dnes jej to nechám zapnuté aj dve hodiny! Sociálku na mňa!
Kolotoč chorôb
Aňa bola v škôlke presne dva dni po prvej chorobe a hneď cez víkend zasa začala sopliť. Čakám, kedy to schytá Adam, ktorý prvé sople od sestry prebral s celou parádou... Čiže sme boli doma takmer dva týždne a dávame ďalšie kolo.
Áno, áno, ja chápem, že tak sa deťom vyvíja imunita, ale tento poznatok nijako neznižuje moju migrénu. Najmä, keď sa k tomu pridružia rôzne nežiaduce „externality“, ako napr. nadmerné zvracanie, lebo my máme celá rodina naozaj veľmi slabé žalúdky. Čiže čas od času máme chuť podpáliť celý dom v zúfalstve, pretože sa to už jednoducho neoplatí čistiť...
Jasné, toto je absolútna „pohoda“ oproti tomu, keď sme si prešli pred dvomi rokmi rotavírusovou infekciou (to bolo strašné, aj v nemocnici sme skončili), no aj tak je jedným z najväčších snov môjho muža a mňa kúpa nového koberca do obývačky. Ale to až keď deti budú na internátoch. Skôr sa to neoplatí.
Katka Koščová: Prvé dni v škôlke
Nespíme
Viete, čo je najhoršie na tých detských chorobách? Teda aspoň ja to vnímam ako najhoršiu vec. A myslím tým naozaj len bežný sopeľ, pri ktorom sa nebojíte, nevoláte záchranku, dieťa nemá štyridsiatky teploty a netreba ho ratovať.
Pre mňa je najťažšie to, že sa jednoducho fakt nevyspíme. Možno to tak mám len ja so svojím mužom, ale keď ponocujeme (čo už vedome nerobievame), alebo sa deti prehadzujú, kričia zo sna (čo je takmer na dennom poriadku), tak ďalší deň je katastrofa. Naozaj mávam stavy, že zaspávam a nefunguje ani káva, ani vitamíny, ani dostatočný prísun tekutín (nealko, samozrejme, možno v tom je ten problém)...
Stalo sa to napr. včera. Bola som úplne grogy, ale úplne. Taký ten stav, že zaspávate na nohách. Doslova. Vzala som Aničku po obede do postele a veľmi som dúfala, že zaspí, aby som si mohla schrupnúť s ňou. A ona nič. Ale aspoň bola ochotná ostať so mnou v posteli a chcela, aby som jej rozprávala rozprávky.
O Babe Jage! Bol to veľmi surreálny príbeh, plietol sa mi jazyk, miešala som rozprávkové postavy tak, ako sa mi práve zjavovali za zatvorenými viečkami a fakt som sa pristihla pri mikrospánkoch. A do toho v pozadí strach, že skutočne zaspím a Aňa bude sama gazdovať po dome... Predchádzali tomu dve príšerné noci, keď som súvisle nespala ani jednu hodinu. Krik, plač, plný nos, nevie nájsť cumeľ, chce aj druhý, odchádza námesačná z postele, padá z postele, chce na WC...
Poznáte tie momenty, keď už konečne zaspávate a do toho sa strhnete na vreskot ako z hororu. Ja sa chvíľu trasiem, „predýchavam“, občas sa aj rozplačem, keď to trvá dlho. Takto si predstavujem mučenie. Jedna kamarátka mi písala, že to aj forma mučenia býva. Spánková deprivácia.
Katka Koščová: Aj vy v noci (NE)spávate?
O spánkovej deprivácii
Uvedomila som si, že normálne nespím už siedmy rok. Adamko spal parádne ako bábätko, potom začal mať nočné desy a mal ich, až kým sa nenarodila Aňa. V zásade spí veľmi dobre, odkedy chodí do školy. Anička, naopak, nespala dobre nikdy. Zaspáva veľmi dlho a v noci sa prevaľuje, kričí, má veľmi živé sny... A ja s ňou.
S mužom sa nemôžeme vystriedať, pretože vstáva ráno o 5.30 hod., aby nestihol – áno, nestihol hodiť Adama do školy. Keďže nám opravujú cesty do Prešova (pre istotu všetky naraz), zápchy tu máme aj dve hodiny (normálne to trvá 25 minút). Školu sme zatiaľ nikdy nestihli načas a to vyrážajú pred pol siedmou. Dve hodiny v aute každé ráno. Čiže dieťa príde do školy a rovno nevyspaté odpadáva...
Tak som sa vám posťažovala. Inak, všimla som si, že tento priestor využívam najmä na to. Prepáčte, už vám napíšem aj niečo pekné, sľubujem. Ale dovtedy si spravím na chladničke výstavku vitamínov.
Pcháme do seba Dečko, Cečko, občas Bečko, pribudli aj nejaké imunoglukany, na vankúše nám kvapkám každý druhý večer zmes bylín (keď už nič, aspoň to pekne vonia), na noc krájam k posteli cibuľu (keď už nič, aspoň to hnusne smrdí), varím litre čajov z byliniek s láskou nazbieraných (máme materinu dúšku, šalviu, mätu, medovku, bazu aj lipu), dávam do nich med od šťastných včiel... Nebojte sa, aj pestrú stravu máme a pohyb na čerstvom vzduchu.
Len sa už smejem, že som ako tá Anina Baba Jaga, ktorá furt mieša nejaké zázračné „lektvary“. A do toho si prajem aspoň jeden neprerušený spánok. Aspoň jeden. Dobrú...