Katarína Koščová: Sú lepšie a horšie dni. Ale tak je to vždy, nielen v časoch korony

Katarína Koščová | 14. May 2020
Katarína Koščová

Každý deň si vravím, že máme obrovské šťastie.

V časoch korony máme pocit, že už nikdy nedokončíme a nedopovieme ani jednu rozvitú vetu, nedomyslíme ani jednu myšlienku. Vždy ju preruší jedno z detí a najčastejšie obidve naraz. 

V časoch korony si robíme denné rituály

Klasika – raňajky, umyť sa, Adamko ide „do školy“, Aničke vtedy musíme zapnúť Fíhu, alebo Smejka a Tanculienku (na tom momentálne fičí), inak by tvrdohlavo a s revom búšila Adamkovi do dverí, aby mohla ísť za ním. Tak sa nedá učiť. Čiže výchovne zlyhávam a pustím jej pesničky. Môj muž medzi tým, keď kontroluje Adamkov učebný proces, pracuje s otvoreným kompom na posteli. Ja zatiaľ varím obed. Deti obed ofrflú. Alebo sa zalizujú. Ako kedy. 

V časoch korony sme sa naučili piecť chlieb a rožky. Chystáme sa na vianočku a české buchty. 

V časoch korony sú po obede decká najzlatšie

Normálne sa spolu pekne hrajú. Lenže prichádza čas, keď má ísť škriatok spať, čiže musíme prekonať menšiu krízu, lebo dievčatko cez slzy kričí: „Aňa haje s Adamom!“ Lenže my vieme, aká tragédia by to bola, keby si aspoň na chvíľu po obede neschrupla...

Keď Aňa spí, s Adamkom zvykneme hrať nejaké spoločenské hry. Pexeso a Ducha vždy vyhrá.

.....

POZOR, zmena

Všetko vyššie som napísala asi dva týždne dozadu. Odvtedy sa situácia zmenila a na náš dvor prišla sestra s rodinou. Pre zmenu. Aby sa v meste nezbláznili, keď majú chalupu na dedine. 

O Adamovi teda väčšinu dňa nevieme, lebo lieta niekde po záhrade s bratrancami. Občas zasiahneme, keď je vreskot už neznesiteľný. Zvyčajne to býva na trampolíne. Kryštof (synovec) vreští, že mu ostatní určite zlomili nohu. Vlastne srdce, srdce mu zlomili! 

Potom si s Adamom vymýšľajú svety. Minule som im vliezla do nejakého paralelného vesmíru, kde Adamko tvrdil: „Ja sa nezvyknem rozprávať so slnkom, ale zvyknem sa rozprávať so splnom.“

Potom Kryštof pozoruje susedovie sliepky a oznamuje nám, že: „Tamtá kura určite chcela byť pštrosom, lebo strká hlavu do piesku.“ Matej nám medzitým vysvetľuje fyzikálne zákony všelijakého druhu, pomáha môjmu mužovi so starými doskami, vyťahuje klince... 

A Aňa prelietava medzi nami ako taký kolibrík. Chcela by robiť všetko čo chlapci. Občas to končí plačom, krikom... A občas vznikne obrázok ako zo Strážnej veže. 

Sú lepšie a horšie dni

Ale tak je to vždy, nie? Nielen v časoch korony.

Nikdy som nebola vďačnejšia za záhradu ako práve v týchto dňoch. A to sme sa nedávno pohrávali s myšlienkou vrátiť sa do bytu v meste... 

Každý deň si vravím, že máme obrovské šťastie. Je toľko ľudí, toľko detí, ktoré sa majú zle, naozaj zle a ťažko. Stále, keď mám ten rozmaznaný pocit, že by som chcela niekam vypadnúť, dobehnúť do mesta na kávu, dám si imaginárnu facku a predstavím si rodičov samoživiteľov, seniorov v domovoch dôchodcov, ktorí už týždne nevideli svojich blízkych, mnohopočetné rodiny, ktoré sa tlačia v malých bytoch, chatrčiach, ľudí na ulici, alebo tých, ktorí ostali v jednej domácnosti s násilným partnerom, násilným rodičom, ľudí v osadách, ľudí z vylúčených komunít, ktoré sa počas týchto časov stávajú ešte vylúčenejšími, ľudí, ktorí prišli o prácu... Je ich tak veľa. 

Nezabúdajme na nich, prosím. Nezabúdajme a ak môžeme len trošku, prispejme, pomôžme tým, ktorí sa majú horšie ako my. 

Na Slovensku máme množstvo naozaj fantastických neziskových organizácií, ktoré roky pomáhajú najslabším, najzraniteľnejším. Vyberme si z nich, podporme ich, ak sa dá. 

Musíme si pomáhať v časoch a nečasoch korony. 

Buďte zdraví. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: