Katka Koščová: Aj vy v noci (NE)spávate?
Dospelácka zložka našej rodiny funguje tak, že každý vo „svojej“ izbe. Alebo teda, každý vo svojej detskej izbe.
Bolo to takto.
Kým bol len Adamko, okupovali sme všetci traja jednu posteľ cca do jeho dvoch rokov. A vtedy začali Adamkove nočné mory. Chlácholili, upokojovali sme najprv spoločne. Potom, keď už stačilo urobiť len ččč, chytiť za rúčku a môj muž začal výrazne pripomínať postavy z The walking dead, vyhnala som ho do detskej izby.
Môj muž totiž nevie zaspať, ak sa už prebudí. Fakt mu to trvá veeeľmi dlho. Ja viem, naopak, zaspať aj postojačky a keďže Adamko plakal úplne bežne osemkrát za noc, tak otec môjho dieťaťa nespal vôbec a detská izba s poschodovou posteľou, ktorú sám vyrobil, vyzerala veľmi lákavo.
Dva roky to trvalo, až zrazu Adamko začal spávať bez desov. Najprv som tomu neverila, pár nocí som to skúmala, pozorovala, počúvala... Ale bolo to tak. Nočné mory skončili!
Posteľové prerábky
Vydýchli sme si a môj muž prirobil kúsok postele v spálni, aby sme opäť mohli byť všetci spolu. Áno, my sme jedna z tých rodín, ktorá to tak má. Celá banda pokope.
Ale to už pomaly prichádzala Aňa. Náš rodinný plán spoločnej rodičovsko-detskej spálne trval presne jednu noc. Skončil Aniným revom a následným ponocovaním mužskej časti našej domácnosti. Môj muž teda odmontoval provizórnu posteľ, spravil z nej zábradlie, pod pazuchu si vzal svoj aj Adamkov paplón, svoj aj Adamkov vankúš a obaja sa odplížili do detskej izby.
Tam je tá poschodová posteľ predsa, lenže...
Adamko potreboval nutne spať na rovnakej posteli s tatom. Čiže ďalší rok to vyzeralo tak, že keď Adam zaspal, môj muž sa presunul na matrac na zem, pretože staršie dieťa ho potrebovalo mať poruke. Poschodie bolo príliš ďaleko, samozrejme.
Môj dobrý muž nám vyrobil dve postele (tri, ak počítam aj starý byt) a spal rok na zemi.
Deň (NE)obyčajnej mamy: KATKA KOŠČOVÁ
Nočné šarády
Aňa má čerstvé dva roky. Občas má nočné desy. Kope, hádže sa, ťažko sa budí. Ak spí dobre, znamená to, že má hlavu, poprípade iné časti tela na mojom krku (poprípade iných častiach tela). Rotuje, najradšej spí krížom, čiže toto ministvorenie zaberie komplet celú posteľ. Poznáte, že?
Na konci jej oficiálnej časti postele je obrovská kopa vankúšov, ktorá zabraňuje tomu, aby z nej zletela, čo je taká jej pomerne obľúbená aktivita. Do toho má pod sebou dve vrstvy paplónov a v poličke nad hlavou je pripravená miska, pretože všetky naše deti majú silný dáviaci reflex...
Stav k dnešnému dňu je taký, že Adamko spáva na poschodí, môj muž na posteli pod ním (už takmer rok na posteli!), Anin spánok sa zatiaľ veľmi nemení, teda vlastne trošku hej. Zvykla vstávať okolo ôsmej a posledné týždne sa budí o šiestej. Čo si určite zaslúži prípitok – najlepšie s vysokým obsahom kofeínu (alebo alkoholu).
Deti v detskej a my v spálni? Môj sen
Ale máme taký plán (každoročný novoročný). Tak o rok budú deti v detskej a my v rodičovskej chyži. Posledný plán so spaním síce vydržal len tú jednu noc, ale toto dáme, určite...
Jedine, že by sa môjmu mužovi nechcelo odchádzať od vláčikov a lega.
Píše Katarína Koščová, speváčka a mama Adamka a Aničky