Deň (NE)obyčajnej mamy: KATKA KOŠČOVÁ
Všetky sme mamy, ktoré robia veci najlepšie, ako vedia. Všetky máme svoje dobré aj horšie dni. Všetky vieme, aké to je...Poďte s nami prežiť deň (ne)obyčajnej mamy. Dnes píše Katka Koščová.
Taký týždeň bol teraz...
- Adam len papuľuje, ofukuje sa. Aňa sa zas pravidelne pogrciava a najväčšia lahôdka je, ak sa to stane v aute. Tŕpneme počas každej cesty. Potom sa v jeden deň pogrcia Adam a do toho papuľuje a hneď, ale hneď za tým chce žuvačku, alebo nejakú sladkosť, alebo rovno liter mlieka... Nedostane nič, čiže sa ofukuje.
- Kričíme na seba s Adamom. Používa tie isté slová ako ja. Je to strašidelné. Môj obraz. Strašidelné.
- Ráno, keď počujem, že môj muž s Adamkom už vstali (podelili sme si na teraz deti a izby), tak mu prezvoním (fakt sa nedokážem vykopať z tej postele, potrebujem byť chvíľu úplne sama), aby prišiel zobrať Aňu a nechal ma ešte trochu dospať, lebo veď viete, čo sa deje v noci. Môj muž je neskutočný a ja napriek tomu, že ho Adam tiež celú noc okopával, vezme ju.
- Aňa zrejme trpí separačnou úzkosťou (alebo netrpí, možno ju to baví) a mraučí zakaždým, keď sa od nej pohnem, hoci len na pol metra. Tá potreba je na jednej strane nesmierne dojímavá (prvú minútu), ale keď dieťa mrnčí tak cca celý deň, začína ma chytať triaška (to hneď po tej prvej minúte). Keď sa snažíte uvariť obed, umyť riad, trochu upratať, alebo len skočiť na wecko mrnčí, mrnčí, mrnčí... a tak len znova stavať veže z kociek, aby ich dievčisko mohlo opakovane búrať a bolo spokojné, alebo len tíško.
- Aňa sa opäť pogrcala, Adamovi je to smiešne, čo ma vytáča do nepríčetná.
- Dva dni pred začatím školskeho roka má Adam teplotu. Skoro sme sa s mužom rozplakali.
- Čítam si s Adamkom, skáče mi pri tom po hlave, po chrbte, strká mi do ruky lego katalóg, aby som mu ho prečítala, presne tak, lego katalóg. Čo sú proti tomu dobrodružstvá Macha a Šebestovej. Zvrší to kopancom do obličky a slovami: „Prepáč, zlatíčko.“
- Adam sa nechce umyť, obliecť, najesť, nechce spať, nechce pomáhať zbierať jablká, nechce chodiť na už zaplatený lezecký krúžok, na ktorý predtým chodiť chcel, nechce ísť na prechádzku, nechce ísť do lesa... Náš svet je jedno veľké prehováranie. Nechce nič, čo navrhneme. Sme hrozné obludy, ktoré svojho syna len non stop niečo nútia robiť, aby úplne nezhnil.
- Anna konečne zaspala. Prosím Adama, aby išiel na to wecko potichu: „Jasnéééééééé mamiiii, chápem,“ zvreskne a prebehne po chodbe jak slon. „Umyl si si ruky a spláchol si?“ „Aaaaaa, zabudol som.“ Opäť dupot po chodbe. Aňa je hore.
Dnes sme stretli kamaráta s pár mesačným dieťaťom. Povedal, že občas má pocit, že chce utiecť. Prikyvujeme, že mu rozumieme.
Volá mi kuriér, čo je znamenie pre Adama, aby mi začal niečo veľmi hlasno vysvetľovať a domáhať sa toho, aby som mu pomohla nájsť kocku zo stavebnice. Je netrpezlivý, kričí na mňa. Kuriér nerozumie, čo mu hovorím, ja nerozumiem ani jemu, ani Adamovi. Len nech je už ticho.
Môj muž práve uspáva vrieskajúcu Annu. Dnes to vyšlo naňho. Trvá to dlho. Dlhšie ako zvyčajne. Práve prišiel a rovno si nalial panáka.
Sú aj také dni. Sú dni, keď chceme byť v inom príbehu
Že, keď sa nakumulujú požiadavky zo všetkých strán a k tomu plač, vreskot, vzdor, strach, únava, zodpovednosť, tak nás to prerastie a jednoducho si spriadame plány na útek. Lebo, priznajme si, že je to občas sakra ťažké.
Občas sme ako natlakované vybuchujúce sopky a tak veľmi je nám to potom ľúto. A porovnávame sa s tými šťastnými rodinami na facebooku a hanbíme sa pred známymi aj sami pred sebou, že to nedávame tak dokonale.
Obviňujeme sa, že nie sme dostatočne silní, dobrí, že nedávame dosť... A pritom všetko prejde. Máme krásne, zdravé, snáď aj šťastné deti (nechcem hovoriť za nich). Ľúbime sa jak kone.
Máme super babky, ktoré nám pomáhajú. Dobre nám je, pridobre...
Len jednoducho občas prídu aj také dni a my sa v nich topíme a obviňujeme sa, že to nedávame. A možno by sme nemuseli, možno by stačilo, aby sme ich len prežili a povedali si, že nabudúce to dáme hádam lepšie, ľahšie, nejako. Možno by stačilo prijať, že to tak občas je.
No...
povedala by som, že po tomto je už čas postnúť na sociálne siete nejakú tú šťastnú rodinnú fotku.
-katka-
Barbora Švidraňová: „Otvorila sa mi úplne nová dimenzia“
Fotogaléria
