Barbora Švidraňová: „Otvorila sa mi úplne nová dimenzia“
Ako to bolo, keď Francesco stretol Barboru, to sa nikdy nedozvieme. A hoci tento nádherný multitalentovaný pár nežije spolu v jednej domácnosti, ale každý v inej časti zemegule, malý Gabriel je puto, ktoré tu bude vždy.
Barborka nám v úprimnom rozhovore prezradila, ako zvláda odlúčenie od partnera, čo pre ňu znamená materstvo, v čom ju prekvapilo a čo na svojom synovi miluje najviac...
Barbora Švidraňová: Narodenia Gabriela mi otvorilo nové dimenzie
Od narodenia tvojho syna už ubehli viac ako tri mesiace, ale isto je to pre teba ako prvorodičku, stále nové, nepoznané... Ako sa cítiš ako novopečená mamina?
Psychicky sa cítim veľmi dobre, fyzicky to ešte trochu asi potrvá, kým budem fit, ale neprekáža mi to. Samozrejme, titul „mama“ je veľmi čarovný. Otvorila sa mi úplne nová dimenzia, aj keď euforické stavy podporuje hlavne nedostatok spánku, pretože nie som veľmi ranné vtáča, ale to sa časom spraví. Zrazu je tu malý človiečik, v ktorého očiach vidíte polovicu svojho obrazu, a druhú polovicu muža, ktorého milujete, ale až teraz som naozaj pochopila, čo to znamená bezpodmienečná láska.
Aké to bolo, keď si svojho syna po prvýkrát uvidela? Aký to bol pocit? Hovor, preháňaj!
Keďže malý šiel von sekciou, tak som celý čas mala pred sebou zelenú plachtu. Najskôr som ho počula, a to teda bol ziapot, že sa všetci začali na sále smiať. A ja som sa smiala s nimi, cez slzy. Bol to taký zvláštny pocit obrovskej úľavy, že všetko dobre dopadlo, a obrovského pocitu lásky a šťastia na hrudi, že som sa konečne dočkala lásky svojho života.
Ešte keby otec stihol pôrod, však? Prišlo to na teba skôr?
Neprišlo, malého museli vybrať o 10 dní skôr. Iba Boh vie, prečo mu už nebolo dobre v brušku, nemala som dobré výsledky, tak sme sa s doktorom dohodli, že bude lepšie ho vybrať, ako čakať a riskovať, kedy to na mňa príde.
A čo povedal tvoj drahý, keď uvidel svojho prvorodeného syna?
Okrem „Oh, my god“ a „What the f...k“ toho veľa nepovedal... Myslím, že stratil reč, bol dosť prekvapený a triasli sa mu ruky, keď som mu malého podávala. Neskôr sa priznal, že mal veľkú guču v krku, že taký pocit ešte nezažil. Ale bol to pekný pohľad. Keď muži držia na rukách dieťa, tak sú akísi iní... Nežnejší a láskavejší.
Materský pud zafungoval aj u mňa
Čo ťa najviac prekvapilo na materstve, ako ho poznáš doteraz? Lebo otáznikov ešte bude mnoho...
Veľmi ma prekvapilo, ako bleskurýchle začne pracovať ženská intuícia. Prvý týždeň som vôbec nevedela, prečo konkrétne plače, skúšala som všetko možné, teraz už presne viem, čo mu je. Či je hladný, pokakaný, alebo je len Merkúr v retrográde a on potrebuje pomojkať... Materský pud je veľmi fascinujúci.
Dali ste vášmu dieťatku krásne meno – Gabriel. Kto ho vyberal? Má pre teba toto meno nejakú symboliku alebo sa vám iba obom páčilo?
Vybrali sme ho spoločne. Bolo na prvých miestach v zozname u nás oboch, aj kvôli krásnemu významu (posol božích správ), ale aj kvôli tomu, že sme chceli svetovo univerzálne, jednoduché, ale pritom nie až tak frekventované meno. Teraz, keď sa na neho pozerám, tak si neviem predstaviť, že by sa volal inak. Myslím, že sme sa trafili.
Čo na Gabrielovi najviac miluješ? A pekne objektívne...
Hahaha... Milujem jeho pusinku, má ju nádherne vykrojenú do srdiečka, presne tak, ako som si priala. A jeho šibalské oči. Tie má tiež po svojom otcovi. Už len, aby sa mu začali kučeravieť vlasy a bude presne podľa mojich predstáv.
Život sa mi obrátil naruby
Umelci sú špeciálna kategória ľudí. Nie je pre nich jednoduché odrazu „nespať“ a zaoberať sa iba plienkami a dojčením. Ako sa vyrovnávaš s materskou „ponorkou“?
Veľmi mi pomáha, ak mám na chvíľu čas pre seba a môžem si pustiť hudbu, prípadne sa pustiť do tvorenia nových skladieb. Najťažšie je pre mňa vstať ráno o šiestej. Chvalabohu, malý spí veľmi dobre v noci, ale ja som si musela prehodiť rytmus.
Doteraz bola moja hlavná pracovná doba od siedmej večer do nejakej polnoci. Vtedy mám aj najviac energie. Mala som rada tie chvíle, keď všetci už spia, a ja v tichu noci pracujem na nových textoch, melódiách, alebo len tak rozjímam a plánujem, čo ďalej. A to som musela úplne zmeniť. Najviac sa obávam toho, keď začne malý chodiť do škôlky a školy, a ja začnem už naplno pracovať, takže už nikdy ráno nedospím koncert alebo predstavenie :)
Premýšľala si už nad tým, kedy sa opäť vrátiš na pódiá? Máš nejaký plán, ako to celé skĺbiť s materstvom?
Malého som musela tento mesiac začať prikrmovať umelým mliekom, pretože moje mi, bohužiaľ, už odchádza. Snažila som sa to ešte naštartovať, ale neúspešne. Na druhej strane sa mi to ale zjednodušilo, pretože keď budem potrebovať odísť, tak ho moja mamina bude môcť bez problémov nakŕmiť.
Na pódiá sa plánujem pomaličky vrátiť na jeseň, kedy aj začína večierková sezóna, a ľudia sa z prírody a dovoleniek postupne sťahujú do divadiel a klubov. Chvalabohu, naša práca je veľmi flexibilná a môžem sa rozhodnúť, aké ponuky prijmem. Ostatné veci týkajúce sa herectva záležia na ponuke, akú mi televízia alebo divadlo dajú. Ak to bude časovo zvládnuteľné, tak to, samozrejme, prijmem. Nemôžem si dovoliť byť na materskej tri roky. To by nás neuživilo.
Kde plánuje nová rodinka žiť, rozmýšľa Barbora o sťahovaní do Londýna? Ako spolu s ockom Gabriela fungujú? Celý rozhovor si prečítate v septembrovej Mama a ja.
Veríme, že každá z vás si v aktuálnom vydaní príde na svoje!MAMA a ja – čítanie pre trendy mamy
Fotogaléria
