Dosť dobrá mama stačí: Dieťa nepotrebuje premotivovanú mamu, ktorá naplní jeho žiadosti na počkanie
Rodičia majú pocit, že ich deti musia neustále robiť niečo produktívne, obohatené alebo akademické, inak im bude chýbať vzdelanie a nebudú mať v živote všetky výhody. To najobohacujúcejšie, čo môžu deti urobiť, je jednoducho sa hrať.
Dosť dobrá matka
S konceptom „dosť dobrej matky“ prišiel v 50-tych rokoch 20. storočia britský psychoanalytik a pediater Donald Winnicott (ext. zdroj wiki). Dosť dobrá mama má podľa neho k dieťaťu vrelý vzťah a je schopná primerane vnímať a napĺňať jeho potreby. Nie je chladná, ale ani príliš ochraňujúca. A dokáže sa sústrediť aj na iné veci ako len na dieťa a radovať sa z nich. K zdravému vývinu dieťaťa dosť dobrá matka úplne postačí.
„Dosť dobrá matka začína s takmer úplným prispôsobením sa potrebám dieťaťa a časom sa prispôsobuje čoraz menej a menej, postupne tak, ako je dieťa schopné vysporiadať sa s jej zlyhaniami.“ (Winnicott, 1953)
Winnicott si však uvedomil, že prispôsobiť sa neustále sa vyvíjajúcim potrebám dieťaťa v súvislosti s pozornosťou verzus nezávislosťou nie je ľahké, a uistil matky, že nie je možné, ani to nie je cieľom. V skutočnosti, pokiaľ je zvyčajne spoľahlivá a o jej dieťa je dobre postarané, jej „zlyhania“ – drobné chyby a prešľapy – sú samozrejmosťou. Byť dosť dobrý (na rozdiel od dokonalého), presadzoval, v konečnom dôsledku podporuje nezávislosť a autonómiu u rastúceho dieťaťa.
Povedané rečou smrteľníkov – čím je dieťa menšie, tým viac sa mu mama venuje, no ako rastie a rozvíja sa, matka postupne „uberá plyn“ a začína venovať viac pozornosti sebe a svojim potrebám, ktoré na istý čas išli do úzadia kvôli starostlivosti o malé dieťatko.
Syndróm vyhorenia na materskej dovolenke
Snaha o dokonalosť sa nevypláca -zvlášť u matiek
Perfektná matka môže napáchať vo výchove dieťaťa problémy viacerými spôsobmi. Okrem toho, že sama seba neskonale frustruje snahou o dokonalosť, je táto snaha problematická aj pre vývin dieťaťa. Napríklad preto, že uspokojí úplne každú potrebu dieťaťa ešte skôr, než si ju stihne potomok vôbec uvedomiť – nedá mu možnosť zažiť a naučiť sa zvládnuť frustráciu.
Nedostáva ani možnosť zažiť tlak neuspokojenej potreby, neučí sa správne potrebu identifikovať, rozpoznať. Toto všetko sú však veľmi dôležité schopnosti pre ďalší život a pre porozumenie sebe samému... Príliš dobrá mama nedovolí dieťaťu psychicky rásť.
Pre ilustráciu si predstavme smädné dieťa, ktoré vždy dostane napiť skôr, ako vôbec pocíti smäd. Neučí sa, aké to je, cítiť nedostatok, nepohodu, keď je človek smädný. Neskôr nemá ako rozlíšiť, že pocit nepohody, nervozita a napätie sú spôsobené smädom. Zároveň sa neučí, ako túto nepohodu zvládať, neučí sa, že niekedy je potrebné chvíľu vydržať a počkať, neučí sa túto frustráciu prekonať. Neskôr, keď je smädné, môže vyžadovať okamžité uspokojenie potreby namiesto toho, aby počkalo, kým bude nejaký nápoj dostupný.
Pre mamu, ktorá miluje materstvo, ale tiež jej chýba sloboda
Nadmerné rodičovstvo
Rodičia majú pocit, že ich deti musia neustále robiť niečo produktívne, obohatené alebo akademické, inak im bude chýbať vzdelanie a nebudú mať v živote všetky výhody. To najobohacujúcejšie, čo môžu deti urobiť, je jednoducho sa hrať. Čoraz častejšie sa hovorí o kultúre nadmerného rodičovstva, v ktorej veríme, že ak sa s našimi deťmi nebudeme neustále hrať a vytvárať im obohacujúci program, nebudú prospievať tak dobre, ako by mohli. Je to omyl.
Tlak na neustále stimulovanie našich detí je neopodstatnený a kontraproduktívny. Hra neprospieva len deťom. Tým, že sa matka vzďaľuje od dieťaťa v dobre načasovaných krátkych intervaloch, pomáha mu vyvinúť zdravý pocit nezávislosti.
Je to veľmi dôležité aj pre rodičov, pretože sa nemôžeme venovať našim deťom 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Prehnané rodičovstvo súvisí s potrebou byť dokonalými rodičmi, zatiaľ čo pokojné a rešpektujúce rodičovstvo je o tom, aby sme si dovolili byť ľuďmi a umožniť našim deťom, aby boli ľuďmi, so všetkými našimi zvláštnosťami a veľkými emóciami. Lebo ani my ako rodičia nie sme vždy dokonalí, láskaví alebo trpezliví. Robíme chyby, sme zraniteľní, ale rodičovstvo je proces a vďaka tomu môžeme rásť.
Sme len ľudia a robíme chyby. Mamy nie sú výnimkou
A tým, že robíme chyby, priznávame ich a snažíme sa ich napraviť, učíme naše deti, ako s chybami narábať. A to je ďalšia dôležitá schopnosť, o ktorú je ukracované dieťa príliš dobrej matky snažiacej sa o dokonalosť. Dieťa potom ďalej preberá životné nastavenie robiť chyby nie je dovolené.
Dieťa zisťuje, že tak ako matka, ani svet nie je dokonalý a nie všetky jeho potreby môžu byť naplnené hneď. Chce to však zdravý balans, pretože schválne ignorovanie potrieb dieťaťa nie je riešením.
O (ne)dokonalých mamách a pozlátku dokonalých životov
Dosť dobré rodičovstvo (angl. Good Enough Parenting)
Môžeme definovať ako proces, v rámci ktorého sú primárne napĺňané základné potreby dieťaťa, ale aj jeho emocionálne potreby, ktoré môžeme rozdeliť do troch kategórií:
- láska, starostlivosť a záväzok,
- konzistentné hranice,
- podpora vývinu dieťaťa.
Toto sú základné prvky dosť dobrého rodičovstva. Keď ich dieťaťu poskytneme v správnom období života, umožníme tým jeho pripútanie sa k nám, rodičom, a vypestujeme v ňom základnú istotu, pocit bezpečia, ktorý je nevyhnutný pre neskoršie mentálne zdravie a sebaúctu...
Je potrebné, aby si dieťa uvedomilo, že matka nie je ani dobrá, ani zlá, a ani produktom ilúzií, ale je to samostatná a nezávislá osobnosť. Dosť dobrá matka zo začiatku napĺňa takmer všetky potreby dieťaťa. Postupne sa prispôsobuje čoraz menej, „zlyháva“ v prispôsobovaní sa potrebám dieťaťa a pomáha mu adaptovať sa na vonkajšiu realitu.
- Dosť dobrý rodič vytvára pre svoje dieťa podporujúce (facilitujúce) prostredie.
- Dosť dobrý rodič môže niekedy pociťovať negatívne emócie a nedôveru voči svojmu dieťaťu, a nemusí za ne cítiť vinu.
- Dosť dobrý rodič je lepší ako dokonalý rodič.