O (ne)dokonalých mamách a pozlátku dokonalých životov
Sama som bola v rodine, kde od manželky jej vysoko postavený manažér požadoval, aby bola aj doma upravená, aj doma mala nosiť podpätky a k tomu zodpovedajúce oblečenie – žiadne tepláky!
Zvládajú všetko – sú dokonale upravené, svoju multifunkčnosť stíhajú zdieľať na sociálnych sieťach a pravidelne nás informujú, ako vyvárajú bio špecialitky pre manželíka i svojho drobčeka, zavárajú detské výživy (samozrejme, že každá má hand made vintage etiketu), upratujú s vlastnoručne vyrobenými čistiacimi prostriedkami, navštevujú kurzy cvičenia s bábätkami a vo voľnom čase vypomáhajú manželovi vo firme... Sú skrátka na zabitie, či nie? Čo si myslíte vy?
Dráždia vás, nechávajú vlažnými alebo patríte k tým šťastným, ktoré rady zdieľajú svoje úspechy na sociálnych sieťach? Tentokrát sme o názory k téme požiadali aj čitateľky z našej facebookovej stránky.
Ostrým perom mamy Kláry: Šľak ma ide z dokonalých matiek
Adriana má pocit, že s dokonalými mamami akoby sa roztrhlo vrece:
„Sú všade, hlavne na sociálnych sieťach a každý deň nám ponúkajú svoje super „nastajlované“ fotky s dokonalými detičkami v ešte krajších a dokonalejších šatočkách, super bio raw a neviem ešte aké jedlo, ktoré jedia nielen ony, ale – samozrejme – aj detičky... Neviem, ako to všetko stíhajú, popritom aj vlasy spravené, top mejkap a umelé nechty, top postava – veď predsa každý deň stíhajú popri všetkom aj cvičiť...
Úprimne? Áno, lezú mi na nervy, ale snažím sa nevšímať si ich, inak by som sa asi scvokla, že ja to všetko nestíham, ani cvičiť, ani TOP vyzerať a už vôbec nie všetko z môjho života pridávať na sociálne siete... Proste „Ži a nechaj žiť“... Ak sú takto šťastné, tak je to ich voľba a ich život... Ja sa vrátim k tomu môjmu nedokonalému.
Janka tvrdí, že dokonalosť ani nemôže existovať... Vždy musí byť niečo, niekto ukrátený...
„Nemôžem si pomôcť, ale dokonalosť ako taká určite neexistuje. Vždy to musí ísť na úkor niečoho, a čo ja poznám samozvané dokonalé matky, vo väčšine prípadov je táto ich abnormálnosť na úkor drobcov... Tak načo je to dobré? Nepotrebujem mať lesknúci sa nábytok, dokonale vyleštený porcelán (ja vlastne žiadny nemám), ani každučkú špinavú lyžičku okamžite umytú. A načo? Aby som sa mohla prezentovať pred inými?
Nie, ďakujem, neprosím. Pre mňa je dôležité, aby moji drobci boli usmiati, spokojní, napapaní a aby som bola spokojná ja a tatino. Darmo sa bude domácnosť lesknúť, keď rodičia budú strhaní, nervózni a deti prilepené na telke.
Netvrdím, že máme doma bordel, dokonca, v čase pred deťmi sa dalo z našej dlážky papať, nikde nesmel byť prach, nedajbože, ak boli knižky v poličke zarovnané inak, ako mali byť... Už som veľká, stanovila som si priority a tie mi momentálne behajú po detskej (teda len jedno, druhé ešte len pilotuje). Ešte raz, veľké ďakujem, ale neprosím.
Leona je šéfka oddelenia veľkej firmy a mnohé z mám, ktoré by jej závideli, vie rýchlo posadiť na zadok
Hoci sa vám na prvý pohľad môže zdať, že je tou, ktorej je čo závidieť, ona vraví, že je to naopak.
„Vždy som patrila k tým „hyperaktívnejším“ ľuďom – študovala som výšku, pracovala, venovala sa amatérskemu divadlu a pravidelne sa zapájala do rôznych dobrovoľníckych aktivít. Na jedného možno veľa, ale pre mňa normál. Aj v práci to tak bolo, aj keď tam som všetky svoje sily koncentrovala. Azda aj preto sa zo mňa už o pár rokov stala šéfka. Ale nebolo to zadarmo!
Každý deň je malý boj – s kolegami, ktorí ešte aj dnes majú pocit, že žena na takú pozíciu nepatrí. S kolegyňami, pre ktoré som bola „úkaz“, ktorému sa neverí a ktovie, ako k tej pozícii prišla. Ja, bohužiaľ, ešte aj celkom dobre vyzerám a od prírody mám dobré spaľovanie, takže mám konfekčnú veľkosť 36.
Mojou jedinou radosťou je moja rodina. Je to ostrov mojej istoty, kde ma ľúbia takú, aká som. A ešte mám zopár priateliek, ktoré – no áno, aj ja k nim patrím – občas rada poteším svojimi výtvormi prostredníctvom sociálnych sietí (inak to ani nejde, bývajú v rôznych kútoch sveta). Rada varím. A keďže som maximalistka, tak nielen dobre, ale som rada, ak to aj vyzerá... Lenže ja to proste varím tak či tak, nielen pre facebook.
Po narodení syna som sa musela vrátiť do práce po šiestich mesiacoch, pretože mi dali „nôž na krk“ – buď sa vrátim alebo mám smolu. Máme hypotéku, a tak nebolo o čom... Srdce mi trhalo, ale s drobcom je manžel, takže som o čosi pokojnejšia. V práci som si dohodla dvakrát do týždňa home office, tak si užijem drobca a ani práca nepríde skrátka. Keby som mohla, riešim to inak. Ale nedá sa. No nebudem iná iba preto, že by to niekomu mohlo prekážať... Každý sme iný, a to je predsa fajn. Ja toho viac stíham, ale to snáď nemusí znamenať, že som horšia? Či?!“
Syndróm dokonalej matky
Simona, by home office rada vymenila za klasickú materskú, ale aj v jej prípade hypotéka a podobné „zábavnosti“, ktoré menia náš život, ovplyvnili aj ten jej...
„Keď som raz na ihrisku (ešte s prvým synom) spomenula, že musíme utekať domov, lebo musím vybaviť maily, tak sa na mňa pozrelo niekoľko párov nechápavých a s odporom hľadiacich očí... Otvorila som ústa, že svoju situáciu vysvetlím, ale som ich aj zatvorila, zbalila dieťa a išla domov. Dať obed drobcovi, uspať ho a poďho za počítač...
Keď mal syn pätnásť mesiacov, dala som ho do jasličiek (s obrovskými výčitkami svedomia), pretože som musela pracovať. Hoci je môj zamestnávateľ oficiálne v zahraničí, predĺžil mi kontrakt, a tak môžem pracovať z domu. Do toho sa mi narodil druhý syn, ale hypotéku treba platiť stále, takže práca z domu je v tomto smere fajn.
Keď druhý drobec trošku odrástol a ozvali sa, že by mi kontrakt ešte o rok predĺžili, súhlasila som. Potrebovali sme auto a aj rezerva na niekoľko splátok na hypotéku nie je na zahodenie. Áno, pracujem, starám sa o dve malé deti, aj vďaka mne máme slušný príjem, ale keby som mohla, mením hneď. Lenže sa to proste momentálne nedá...
Možno si poviete, aké super, práca z domu. Ale v podstate nerobíte nič iné iba – buď sa venujete deťom, alebo hľadíte do blbej obrazovky a riešite prácu, popritom sa snažíte scivilizovať domácnosť... Nekončiaci sa kolobeh, kde sa všetko navzájom prelína, niekedy nestíhate nič, občas sa to naplánovať dá. Je to stres a napätie, z ktorého je náročné vystúpiť (o čo lepšie to majú tie, ktoré za prácou jednoducho zabuchnú dvere).
Priznávam, sú chvíle, kedy som nervózna, lebo nestíham s prácou a deťom dám tablet, zapnem TV, aby som ju mohla dokončiť. Keď je toho priveľa, tak si riadne poplačem. Trošku vypnem, napríklad na víkende s kamoškami, a potom opäť švihám ďalej. Kým mám kontrakt, pracujem. Keď nebude, uvidíme... Svoje deti však milujem nadovšetko a snažím sa im venovať, ako sa len dá. Ale vybalansovať to všetko je občas sakra ťažké. Niekedy sa cítim vážne na pokraji síl... Tak neviem, je mi čo závidieť?“ dodáva rozpačito...
Patrícia priznáva, že jej dokonalé mamy občas trošku lezú na nervy:
Aj mne niekedy lezú na nervy tieto super mamy, čo majú super deti, super chlapa, super veľa voľného času, super postavy, super veľa peňazí... No a čo, ja mám teraz pri 5-ročnej dcére ešte 3-týždňové mimčo, chaos doma, zaplatené obedy...
A necítim sa preto ako menej super matka... Veď je to vlastne jedno... Pre naše deti sme všetky mamy tie jedinečné, či sme v pyžame ešte aj na obed alebo nastajlované TOP mamy!
Nezáviďte, nie je čo, všetko je len pozlátko a jedna veľká bublina!
Denisa si na vysokej škole privyrábala ako upratovačka v bohatých domácnostiach (aj známych ľudí) a jednoznačne vraví – Nezáviďte, nie je čo, všetko je len pozlátko a jedna veľká bublina!
„Pri svojej práci, ako upratovačka v domácnosti, som prišla na jednu vec – veľa sa z týchto navonok dokonalých a celebritných mám za svoju dokonalosť (ktorá je dokonalá výlučne na sociálnych sieťach) iba skrýva. Sama som bola v rodine, kde od manželky jej vysoko postavený manažér požadoval, aby bola aj doma upravená, aj doma mala nosiť podpätky a k tomu zodpovedajúce oblečenie – žiadne tepláky!
O poriadok som sa pravidelne starala ja, domáca pani si prestrela stôl a sama som videla, ako si na FB zavesila fotku s popiskom – upratané, vyvoňané, prestreté – pán generálny môže prísť na večeru... Aj fotky večere boli podvrh. Ona akurát pekne „nainštalovala“ na stôl jedlo objednané z prvotriednej reštaurácie. A, áno, pripravila šalát (ale ešte aj hoblinky parmezánu mala zakúpené). A super selfie s úžasnou a ultra poslušnou dcérkou? Pol hodiny ju prehovárala.
Inak je tá malá (odpustite) malý diabol v detskej koži. Nie raz mi naschvál prešla zašpinenými rukami po čerstvo umytých oknách. Takže sa vôbec nedajte znechutiť. Mnohé z tých úchvatných žien žijú v zlatej klietke. Navonok držia dokonalé dekórum a keď sú samy, plačú do vankúša (aj to som videla)...“
Mama v núdzi: Môj manžel ma chce mať doma
Gabika si myslí, že niekedy mamičky prestávajú mať vlastný názor a až priveľmi svoju dokonalosť spájajú so schvaľovaním od internetových kamošiek a vzájomným súťažením:
„Je to až smiešne, ako sa niektoré dnešné mamičky snažia byť prehnane dokonalé a premúdrelo hltajú články o tom, aké je všetko nezdravé, ako očkovania ničia zdravie našich detí. Poznám veľa takých mamičiek, dokonca ich máme aj v rodine.
Nikdy nemajú svoj vlastný názor na choroby a podobne, hneď siahajú po nete a s ostatnými riešia, čo by to asi tak mohlo byť, namiesto toho, aby navštívili lekára. Pokračujú tým, že svoje dieťa porovnávajú s ostatnými, súťažia, ktoré sa skôr odučilo od plienok, cumlíka...
Ja osobne ani nechcem byť dokonalou matkou, taká neexistuje! Vychovávam svoje deti s láskou, riadim sa výlučne svojím srdcom, ak cítim, že nastal čas odložiť plienky, tak šup, ideme na to. Ak myslím, že nastal čas zaviesť lepok, tak mu ho dám, no nebudem sa pýtať niekde na fóre mamičiek, kde každá odpoveď je aj tak iná. Obzvlášť pri deťoch by sa mala každá matka riadiť svojím srdcom a pozerať, čo je skutočne prospešné.“
Lucia vie, že jej životná energia zvládne výlučne starostlivosť o dvojročné dvojčatá a myslí si, že ženy, ktoré sa o seba starajú a zvládajú toho veľa, nám môžu byť aj príkladom...
„Občas mi je ľúto, že nezvládam toho toľko, ako niektoré mamy. Veľmi rada by som si popri materskej zarobila, s peniazmi sme veľmi „natenko“. Na druhej strane cítim, že je toho na mňa s dvojčatami priveľa a akýkoľvek úväzok by som proste nedala, rovnako ako fitko.
Pre mňa ženy, ktoré zvládajú materskú, prácu, ešte sa o seba stíhajú starať a majú to aj doma pekné, skôr príkladom. Keď mám zlý deň, tak nedosiahnuteľnou métou, ktorú nemám šancu ani schopnosti dosiahnuť a mrzí ma to.“
Nela je grafička a práca popri materskej je pre ňu nevyhnutná, nemá potrebu pôsobiť ako žena, čo všetko zvláda, je to – skrátka – jej každodenná realita...
„Lezie mi na nervy, ak ma niekto rieši. Premúdrelé reči o tom, ako by som sa mala na materskej venovať len dcérke a nedávať ju do jaslí. Ale, ako máme s partnerom zaplatiť hypotéku, nestratiť pracovné kontakty, ak by som šla na materskú, to už mi poradiť nevedia... Ja nemám zlý pocit, že je dcérka v jasliach, viem, že je tam o ňu postarané a bezcieľne sa mi nemotá pod nohami (ako mojej kamarátke, ktorá však počítač využíva na facebookovanie a áno, aj na nahadzovanie tých stupídnych fotiek, ktoré sú na míle vzdialené od reality...).
Nech si to niekedy niekto skúsi, aké to je fantastické, keď pol dňa strávite robením návrhov, z ktorých si klient nielenže nevyberie, ale rozhodne sa pre konkurenciu. Pol dňa pracujem zadarmo a nadarmo.... To, že pracujem, aj som na materskej (resp. by som oficiálne mala byť) zo mňa rozhodne nerobí dokonalú matku a ani ňou nechcem byť.
Doma máme kvalitný „bordel“ a na večeru si s mužom často dáme fast food... Akurát nemám potrebu zdieľať svoj život na facebooku a všetkým tvrdiť – obdivujte ma!“