Chyby, ktoré občas urobí každá mama
Aké chyby robia niekedy mamy z „lásky“? Z lásky v úvodzovkách, lebo je to nezdravá, poškodzujúca láska...
Prehnané rozmaznávanie
Objímať, pestovať, pusinkovať, polovicu dňa nosiť dieťa na rukách, do pol roka vyskočiť pri každom zaplakaní a okamžite ho tíšiť – toto nie je rozmaznávanie. Máme na mysli robenie vecí za dieťa vo veku, keď je už schopné dokázať tieto veci samo. A ešte na dôvažok vyžadovať od neho za toto „znefunkčňovanie“ vďaku.
Od dieťaťa sa očakáva, že bude vďačné za niečo, čo vlastne vôbec nechcelo. Začne si zvykať, že mama ho nenechá robiť veci samostatne. Nezažíva úspech, netrénuje zvládanie drobných frustrácií. Má pocity viny vždy, keď sa proti „obetavosti“ rodičov búri.
Čo hrozí? Dieťa sa začne mstiť. Zvyšuje svoje nároky. Alebo sa stiahne do pasivity nechuti a neradostnosti – a trápi rodičov tým, že sa na jeho nešťastie musia dívať. Hrozia chronické depresie.
Chaos v DUŠI dieťaťa: LÁSKA nie je za odmenu
Ochrana pred životom
Deti potrebujú našu ochranu, ale pred nebezpečenstvom. Nie pred životom. Pripúšťame, niekedy je to ťažké rozoznať, ale úzkostné matky so strachom z tragédií, nehôd a akýchkoľvek strát bránia deťom (a obzvlášť tým poškodzujú chlapcov) spoznávať svet, dobývať úspechy, podávať športové výkony.
Matka vidí všade ohrozenie, nikam dieťa nepúšťa, nedôveruje mu, poskytuje mu málo šancí, aby získalo vlastné skúsenosti. Tlmí doslova vlastným telom všetko, čo je v živote tvrdé a čoho zvládnutie vyžaduje silu.
Čo hrozí? Dieťa nikdy nedospeje a nerozvinie svoj potenciál. V bežných úlohách zlyháva, lebo nikdy nemalo priestor pripraviť sa na ne. Rezignuje na život a do konca sa možno od mamy ani neoddelí, lebo je naprogramované žiť pod ochrannými krídlami mamy kvočky.
5 dôvodov, prečo dovoliť dieťaťu spadnúť na zadok
Očakávania úspechu
Vopred sú určené očakávania, aké by dieťa v dospelosti malo byť. Dieťa cíti, že rodičia s ním budú spokojní len pod nejakou podmienkou. Že bude vedcom, športovcom alebo umelcom, ktorým sa oni z nejakých dôvodov nemohli stať. Že bude výrečný, úspešný, rešpektovaný či morálnou autoritou. Samy osebe sú tieto hodnoty skutočne spoločnosťou veľmi oceňované a mnohí ľudia ich s vervou zastávajú.
Nebezpečenstvo tkvie v tom, že niektorí rodičia vytvoria „formu“ a tlačia do nej dieťa bez ohľadu na to, či mu to je prirodzené. A dieťa si potom môže vybrať z dvoch veľmi zlých možností. Buď vyhovie rodičom a nikdy nebude spokojné, lebo nebude samo sebou, alebo pôjde rebelantsky za svojím, ale vždy mu bude chýbať rodičovské požehnanie.
Čo hrozí? Ak nechce dieťa matku sklamať, snaží sa vtesnať do jej vysneného obrazu, a pritom sa, samozrejme, minie so svojou vlastnou podstatou. A z priveľkého tlaku (za každú cenu byť úspešný) sa môže vyvinúť situácia, keď dieťa začne programovo zlyhávať, prepadávať závislostiam, alebo pocitom straty zmyslu.
Zasahovanie do súkromia
Žena, neistá vo svojej úlohe matky, sa snaží okoliu dokázať, aká je dokonalá, tak, že nenechá dieťa ani na chvíľu na pokoji. Doslova ho pohlcuje svojou láskou a nedovoľuje mu vytvoriť si vlastnú identitu. Zasahuje do všetkých oblastí jeho súkromia.
Predpisuje, čo bude jesť, čo bude mať oblečené, aké krúžky sú preň vhodné, s ktorými kamarátmi sa môže stretávať a s ktorými nie... Nenechá dieťa ani na chvíľu na pokoji. Plní svojimi nápadmi a rozhodnutiami jeho svet a naivne sa domnieva, že čo sa páči jej, automaticky sa páči aj jej dieťaťu.
Čo hrozí? Dieťaťu je znemožnené rozvíjať svoje vôľové vlastnosti a rozpoznávať vlastné záujmy a potreby. Veľmi ťažko dosahuje vlastnú identitu, bez ktorej sa človeku nikdy nepodarí dosiahnuť dospelosť, spokojnosť, zrelosť. Hrozí mu, že zostane bábkou, ktorú v detstve riadili rodičia a vo vyššom veku nejaké iné autority – šéf, kňaz, manželský partner.
Rozhovor s Erikou Bistrović: Ako som sa stala kontaktnou mamou
Životný partner z dieťaťa
Môže sa stať, že sa matka natoľko fixuje na syna, že si z neho urobí partnera (najčastejšie po rozvode alebo úmrtí manžela) – zahŕňa ho neúmernými požiadavkami, rieši s ním problémy, ktoré by mala riešiť s iným dospelým, voľný čas musia tráviť spolu.
Na druhej strane za syna všetko vybavuje, „odbremeňuje“ ho od problémov či bežných prác v domácnosti, často sa k nemu stavia, ako by bol mladší, ako jeho reálny vek.
Čo hrozí? Môže sa vyvinúť tzv. Oidipov komplex – syn sa stane sa závislým od matky, má problém odpútať sa od nej, žiť svoj život, ba dokonca mať fungujúci partnerský vzťah, často si totiž takíto muži nehľadajú ženu – partnerku, ale skôr druhú matku. Mnohí zostávajú žiť „u mamičky“ aj v dospelosti.
Tzv. Oidipov komplex (ext. zdroj Oidipov komplex) môže byť i bežnou súčasťou psychologického vývinu dieťaťa. Ide o obdobie veku asi troch až šiestich rokov veku chlapca, kedy prejavujú synovia veľkú náklonnosť a citové puto k matke, ako k osobe, ktorá je s nimi veľmi často, a preto ju chcú mať iba pre seba. Otca môžu vnímať ako „rivala“.
V takom prípade sa treba obrniť trpezlivosťou a láskou, postupne toto obdobie prejde a bližším sa pre syna stane otec, ako životný vzor i partner na hru a bláznovstvá. Pokiaľ je nezdravo závislá dcéra na otcovi, psychológovia hovoria o tzv. Elektrinom komplexe (ext, zdroj Elektrin komplex).