Očakávajte od detí to najlepšie!
"Zvládneš to", alebo "Na to nemáš". Ktoré z týchto spojení používate pri deťoch? To, ako im vy sami dôverujete a čo od nich (ne)očakávate, má veľký vplyv na to, ako budú (ne)úspešné.
Do akej miery sú naše presvedčenia o vlastných deťoch napĺňajúcimi sa „proroctvami“, ktoré ich ovplyvňujú?
Už v roku 1965 sa psychológovia Robert Rosenthal a Lenore Jacobsonová zamýšľali nad tým, ako môžu očakávania učiteľov – bez ohľadu na skutočný talent či danosti – žiakom pomáhať, alebo ich, naopak, brzdiť v rozvoji. Vymysleli si preto jednoduchý experiment.
Mini-míľniky, veľké úspechy: Ako malé víťazstvá formujú deti
Školský experiment potvrdil: pozitívne očakávania deti motivujú
V šiestich ročníkoch základnej školy v San Franciscu dali na konci školského roka deťom inteligenčný test. Ich učiteľom povedali, že test identifikuje deti, ktoré sa v blízkej budúcnosti výrazne akademicky zlepšia. V skutočnosti boli mená „sľubných detí“ vybrané náhodne, a jediný rozdiel medzi vybranými a nevybranými deťmi bol v očakávaniach učiteľov.
Keď ku koncu nasledujúceho školského roka výskumníci opäť otestovali všetkých šesť ročníkov, výsledky prekvapili ešte aj ich samých.
U detí, od ktorých učitelia očakávali intelektuálny pokrok, namerali vyššie IQ než u detí, od ktorých učitelia pokrok neočakávali. Najdramatickejšie sa nárast IQ prejavil u najmladších detí, v prvom a druhom ročníku, kde IQ oproti kontrolnej skupine narástlo v priemere o 15 (prváci) a 10 (druháci) bodov.
„U detí, od ktorých učitelia očakávali intelektuálny pokrok, namerali vyššie IQ než u detí, od ktorých učitelia pokrok neočakávali.“
Prečo sa s deťmi nehádame, ale diskutujeme?
Dôverujte svojim deťom
Vidíme, ako málo stačilo na to, aby sa deťom začalo viac dariť v škole – nič viac a nič menej ako zmena v očakávaniach ich učiteľov.
Aj ako rodičia máme o svojich deťoch množstvo očakávaní a predstáv. Janka je plachá, Peťko je introvert, Alex je šikovný v športe, ale génius z neho nebude. Možno by stálo za to zamyslieť sa, ako tieto vlastnosti sami posilňujeme, alebo dokonca vytvárame tým, čo si o deťoch myslíme a ako sa k nim správame.