Aké je to, byť mamičkou?

Aké je to, byť mamičkou?
11.12.2016 v kategórii Mama, autor Beáta Dvorská, foto: istockphoto.com

Aj vy veľakrát dostávate túto otázku? Prečítajte si odpoveď jednej z vás...

...veľa priateliek sa ma pýtalo, aké je to byť odrazu mamičkou  a mne na začiatku chýbali slová…. Až teraz, s odstupom času, nachádzam tú “moju” odpoveď. Každý mamičkovský príbeh je totiž iný, každé dieťatko je jedinečne inakšie, každá mamička je iná a každá situácia samotnej mladej rodinky je iná. Nuž ale toto je ten môj mamičkovský príbeh... 

Všetko, čím som chcela v živote byť, aj nebyť 

Materstvo z vás urobí novú osobnosť...

Učiteľkou – najdôležitejšími učiteľmi života každého dieťatka sú rodičia, no nie? Už ako prváčka na základnej som si školu zamilovala a túžila som byť učiteľkou, teraz sa mi tento sen určite splnil.

Manažérkou – mám neuveriteľné pole realizácie, zmanažovat všetky veci okolo bábätka, seba samej a dokonca ešte aj manželíka vyžaduje celkom dosť manažérskych schopností.

Hoci manželík pomáha ako sa dá, stávalo sa i to, že o jednej v noci som vešala prádlo, lebo cez deň sa to nestihlo. Na odstránenie tejto reality mi celkom pomohli znalosti aj skúsenosti s time-managementom, hoci v úplne novom poňatí, samozrejme.

Speváčkou – nemám príliš dobrý hudobný sluch a speváčkou by som rozhodne nemohla byť, napriek tomu, že strašne rada spievam. A hľa, s mojou ročnou Lahari si vyspevujeme aspoň 5 krát denne, tlieskame si do rytmu a ja sa cítim super, že sa jej to tak páči. I podľa psychológov, hudba a spev sú najlepšie pre rozvoj mozgu dieťatka v tomto veku.

Prečítajte si: Ako sa hrať a stimulovať aktivitu dieťaťa v 7. mesiaci života?

Kuchárkou – ako malá som sa hrávala “na rodinku” a ako hlavná mama som bola šéfkuchárkou. Teraz rozhodne nie je núdza o príležitosti. Keďže Lahari nechce veľmi jesť, som nútená experimentovať a stále vymýšľať niečo nové, aby nebola nuda.

Okrem toho som sa stala expertom na srilanskú kuchyňu (aby som ulahodila manželíkovi zo Sri Lanky) a keď neviem čo, tak otváram internet s receptami. Problémom sú len špinavé riady, takže už sa teším ako si z mojej budúcej prvej výplaty kúpime umývačku.

Prečítajte si: Vzorový jedálniček dojčaťa

Líderkou (či vodcom) – nuž, čo dodať. Pravý líder je sluha vo všetkom, tak verne slúžim. Kedykoľvek ten môj drobček príde a vezme mi prst, tak treba vstať a chodiť z jednej izby do druhej, lašovat v skrini a prevlákať veci do druhej miestnosti, potom sa presúnuť do kuchyne, vyhádzať všetky zemiaky, cibuľu a cesnak z dolnej skrinky, poriadne sa zašpiniť, príležitostne zjesť nejakú špinku z koberca, čo zazrieme po ceste

Psychologičkou – keďže na vysokú s odborom psychológia je príliš veľký nátresk, vybrala som si ekonómiu, ale v súčasnosti každodenné situácie vyžadujú “nájdenie strateného talentu”  a zapojenie všetkých mojich psychologických schopností ako odviesť Laharinkinu pozornosť od nebezpečných “hračiek”, ktoré sú pre Lahari veľmi zaujímavé, bez toho, aby začala vrieskať.

V tomto veku nechápe moje vysvetľovanie, rozumie len tomu, že tam, kam chce ísť (napr. k elektrickej zástrčke), jej blokujem cestu a nie a nie sa dohodnúť na zmene smeru.

Spisovateľkou – o tom, že ňou chcem/chcela som byť, svedčí aj tento článok, ale pri Lahari už nie je času koľko predtým, hoci o inšpiráciu básniť o bábätku, zapisovať si denníček, či písať takéto články nie je núdza, vo chvíľkach pohody mám čoraz viac vygumovaný mozog a tak väčšinou zaspím.

Fotografkou – možno by som ňou bola, keby som mala peniaze na foto-technológiu, ale určite si to vynahradzujem s Lahari. Odkedy sa narodila, nafotila som aspoň tisíc fotiek. Hoci treba mať na pamäti, že Lahari je neustále v pohybe, takže polovica z nich je rozmazaných, nie som predsa profesionál, no nie?

MISS-kou– vzhľadom na menšiu nadváhu počas celej strednej i vysokej, je celkom určite potešiteľných zhodených 32kg,odkedy sa Lahari narodila, takže konečne si užívam “dobrej” postavy a súčasných 62kg. (zverejniť to môžem len teraz, pokiaľ nepriberiem a prestanem sa vážiť).

Doktorkou – odkedy som sa hrala na doktorku, tiež uplynulo dosť času, ale práve ten čas dozrel, aby som sa stala najdôležitejším lekárom môjho drobčeka.

Prečítajte si: Také malé starosti: 7 najčastejších starostí mamičiek a ich riešenia

Keďže spolu trávime 24 hodín denne, i naša detská doktorka priznala, že identifikovať včasné príznaky choroby a zároveň nepreháňať za mamičku doktorka nespraví. Tá je len pomocníčka na našej ceste.

Všetko, čo som v živote nechcela byť alebo čo sa z vás počas materstva stane napriek tomu, že to nechcete

Zúfalcom – to som rozhodne nepredpokladala, ale od prvého dňa, čo sa Lahari narodila, som sa ním stávala aspoň 5 krát denne, keď to drobátenko v perinke vrieskalo ako sto čertov a čokoľvek som sa snažila urobiť na utíšenie nefungovalo a tak neostávalo nič iné, len plakať s ňou, pokiaľ nepríde ocko z roboty a nezachráni situáciu. 

Prečítajte si: Nespokojné bábätko

Neschopencom – ja, schopná všetkého, som sa zrazu cítila strašne neschopná postarať sa o všetko…, náš byt bol v neustálom neporiadku. Na balkóne sa nám hrozivo kopili čierne vrecia s odpadkami, lebo nebol čas ich vyniesť von do smetiaka (náš rekord bol 7 vriec, čo si o nás len mysleli susedia?)

Precitlivelým blbcom - ktorý sa rozplakal aj keď Lahari konečne neplakala… to len tak, na odbúranie hormónov, stresu a neskonalej únavy keď som v noci ani nepočula, že Lahari zase plače.

To v najhoršom období vyzeralo asi tak, že keď sa v noci zobudila, trvalo mi hodinu, kým som ju zase uspala, za 45 min sa však opäť zobudila a ďalšiu hodinu som uspávala znova, a tak sa to opakovalo 3 či 4 krát za noc, dokedy nebolo vytúžené ráno. Našťastie sme sa niekedy striedali s ocinkom, ináč by som tu už asi nebola.

Prečítajte si: 10 tipov spánkovej odborníčky Jo Tantum pre lepší spánok bábätiek

Nosičom – hoci Lahari vážila na začiatku len 3 kilá (oproti súčasným deviatim), hneď v prvé mesiace som mala presilené ľavé zápästie až som sa bála, že ju pustím na zem alebo neudržím vo vaničke, tak ju začal kúpať ocko. Stávalo sa, že spustila veľký plač uprostred mesta a tak neostávalo nič iné len ju v jednej ruke niesť ako zajačika a druhou tlačiť kočík až domov.

Trpiteľom - k úplnosti napíšem aj o veľmi fyzicky bolestivom kojení (okrem pôrodu), (popri psychickom strese a nervoch), ktoré sme začali až po 6 týždňoch jej života, keď sa konečne chytila. “Až sa hviezdičky mihajú pred očami” – ako povedala moja kamarátka, ktorej bolesť prešla po troch dňoch, mne však neprešla ani po ďalších 6 týždňoch, tak som to vzdala, čo ma síce dodnes mrzí, ale v tej situacii sa mi nedalo inak