Čo nám o materstve nikto nepovedal...
|
5. október 2018
foto: istockphoto.com
Napadnú aj vám veci, ktoré ste netušili, ale zistili? Podeľte sa o ne v diskusii pod článkom...
- Že ako mamy si budeme musieť obmeniť, ak nie úplne vymeniť šatník (už si nemôžeme dať tričká s neslušným nápisom).
- Že si nemôžeme pustiť hudbu, ktorá je príliš „tvrdá“ a jej text obsahuje nevhodné slovíčka pre detské uši.
- Že sex bude tichý, občasný a nie v spálni (tam spí bábo).
- Že budeme nosiť plavky s predminuloročnej sezóny, ale naše dieťa bude mať minimálne dvoje.
- Že náš pekný moderný byt už nebude vhodný pre neohlásené návštevy.
- Že aj keď „nič nejeme“, pribudne nám pár kíl, aj keď nevieme z čoho (ako šetrné matky dojedáme za deťmi kašičky a iné dobroty, ktoré zrejme nielen deťom pomáhajú rásť).
- Že aj keď sme sa zaprisahali, že na deti nezdvihneme ruku, občas nám ujde výchovné capnutie po zadku.
- Že budeme konfrontované s inými mamami, ktoré v zásade zvládajú náročné situácie s deťmi lepšie ako my.
- Že si o nás môžu niektorí ľudia myslieť, že rolu matky nezvládame, prípadne máme „nezvládnuteľné“dieťa.
- Že ak sa rozhodneme stráviť istý čas bez dieťaťa len samy, prípadne s partnerom, budeme posudzované ako „zlé matky“ a „načo si chcela dieťa, keď ho teraz odkladáš“...
- Že sa z nás stanú animátorky voľného času našich detí a že to dá občas zabrať (stráviť upršaný deň v dvojizbovom byte s malým dieťaťom je pomerne náročné a vyžaduje veľké množstvo kreativity a fantázie).
- Že keď sme na prechádzke s dieťaťom, za nami sa otočí len máloktorý muž.
- Že prespať celú noc zostane len naším zbožným želaním.
- Že z dovolenky prídeme vyšťavené a oddýchneme si viac, keď nám svokra postráži deti, ako pri mori.
- Že nás na materskej občas prepadnú stavy vlastnej neschopnosti a preplačeme pol dňa nad tým, aké sme nemožné (vo všetkom).
- Že sa z nás, inak pokojných a tichých žien, stanú bojovníčky za práva našich detí (v obchode s nepríjemnými predavačkami, na pieskovisku s bitkármi, v čakárni u lekára s drzo sa predbiehajúcimi mamami a podobne...).
- Že dieťa bude občas jediným členom rodiny, ktorému sa môžeme zdôveriť (rátame s tým, že tomu veľmi nerozumie a teda nás nebude odsudzovať, prípadne na to rýchlo zabudne).
- Že budú dni, keď bude objatie od nášho malého/malej tým jediným, ktoré dostaneme.
- Že v lete budeme čakať s nádejou zimu a v zime leto.
- Že naša snaha vychovať z dieťaťa malého Beethovena či Einsteina zostane len našou snahou.
- Že na plačúce dieťa „nezaberie“ prsník, cumlík, objatie, hudba, kúpanie, spievanie, hmmkanie, ani nič, čo vo všeobecnosti na plačúce deti zaberá.
- Že naše dieťa bude zdrojom neskutočnej radosti a nekonečnej lásky, ale aj hnevu a nekonečnej únavy.
- Že napriek nášmu presvedčeniu o škodlivosti TV ju pustíme ratolesti vždy, keď budeme potrebovať požehliť, uvariť, upratať, osprchovať sa, skontrolovať e-mail, či len tak si v pokoji vypiť kávu.
- Že pri všetkých tých zdravých receptoch, ktoré sa snažíme pripraviť nášmu dieťaťu, túžime zhltnúť celú klobásovú pizzu (a aj ju zhltneme, keď bábo zaspí).
- Že budeme presviedčať manžela o tom, že naozaj potrebujeme ísť na manikúru a pedikúru (aj keď nám to obrovskú radosť nikdy nerobilo) len preto, aby sme mohli byť chvíľu samy.
- Že u mamy, ktorá nás odbremení od dieťaťa, varenia a upratovania, budeme tráviť viac času, ako keď sme tam bývali.
... že „byť mamou“ je nikdy nekončiace úsilie uľahčiť nášmu dieťaťu život...
Prečítajte si tiež:
Žena doma: Je to len obdobie