Čo nám o materstve nikto nepovedal...

Čo nám o materstve nikto nepovedal...
5.10.2018 v kategórii Mama, autor Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Napadnú aj vám veci, ktoré ste netušili, ale zistili? Podeľte sa o ne v diskusii pod článkom...

  • Že ako mamy si budeme musieť obmeniť, ak nie úplne vymeniť šatník (už si nemôžeme dať tričká s neslušným nápisom).
  • Že  si nemôžeme pustiť hudbu, ktorá je príliš „tvrdá“ a jej text obsahuje nevhodné slovíčka pre detské uši.
  • Že sex bude tichý, občasný a nie v spálni (tam spí bábo).
  • Že budeme nosiť plavky s predminuloročnej sezóny, ale naše dieťa bude mať minimálne dvoje.
  • Že náš pekný moderný byt už nebude vhodný pre neohlásené návštevy.
  • Že aj keď „nič nejeme“, pribudne nám pár kíl, aj keď nevieme z čoho (ako šetrné matky dojedáme za deťmi kašičky a iné dobroty, ktoré zrejme nielen deťom pomáhajú rásť).
  • Že aj keď sme sa zaprisahali, že na deti nezdvihneme ruku, občas nám ujde výchovné capnutie po zadku.
  • Že budeme konfrontované s inými mamami, ktoré v zásade zvládajú náročné situácie s deťmi lepšie ako my.
  • Že si o nás môžu niektorí ľudia myslieť, že rolu matky nezvládame, prípadne máme „nezvládnuteľné“dieťa.
  • Že ak sa rozhodneme stráviť istý čas bez dieťaťa len samy, prípadne s partnerom, budeme posudzované ako „zlé matky“ a „načo si chcela dieťa, keď ho teraz odkladáš“...
  • Že sa z nás stanú animátorky voľného času našich detí a že to dá občas zabrať (stráviť upršaný deň v dvojizbovom byte  s malým dieťaťom je pomerne náročné a vyžaduje veľké množstvo kreativity a fantázie).
  • Že keď sme na prechádzke s dieťaťom, za nami sa otočí len máloktorý muž.
  • Že prespať celú noc zostane len naším zbožným želaním.
  • Že z dovolenky prídeme vyšťavené a oddýchneme si viac, keď nám svokra postráži deti, ako pri mori.
  • Že nás na materskej občas prepadnú stavy vlastnej neschopnosti a preplačeme pol dňa nad tým, aké sme nemožné (vo všetkom).
  • Že sa z nás, inak pokojných a tichých žien, stanú bojovníčky za práva našich detí (v obchode s nepríjemnými predavačkami, na pieskovisku s bitkármi, v čakárni u lekára s drzo sa predbiehajúcimi mamami a podobne...).
  • Že dieťa bude občas jediným členom rodiny, ktorému sa môžeme zdôveriť (rátame s tým, že tomu veľmi nerozumie a teda nás nebude odsudzovať, prípadne na to rýchlo zabudne).
  • Že budú dni, keď bude objatie od nášho malého/malej tým jediným, ktoré dostaneme.
  • Že v lete budeme čakať s nádejou zimu a v zime leto.
  • Že naša snaha vychovať z dieťaťa malého Beethovena či Einsteina zostane len našou snahou.
  • Že na plačúce dieťa „nezaberie“ prsník, cumlík, objatie, hudba, kúpanie, spievanie, hmmkanie, ani nič, čo vo všeobecnosti na plačúce deti zaberá.
  • Že naše dieťa bude zdrojom neskutočnej radosti a nekonečnej lásky, ale aj hnevu a nekonečnej únavy.
  • Že napriek nášmu presvedčeniu o škodlivosti TV ju pustíme ratolesti vždy, keď budeme potrebovať požehliť, uvariť, upratať, osprchovať sa, skontrolovať e-mail, či len tak si v pokoji vypiť kávu.
  • Že pri všetkých tých zdravých receptoch, ktoré sa snažíme pripraviť nášmu dieťaťu, túžime zhltnúť celú klobásovú pizzu (a aj ju zhltneme, keď bábo zaspí).
  • Že budeme presviedčať manžela o tom, že naozaj potrebujeme ísť na manikúru a pedikúru (aj keď nám to obrovskú radosť nikdy nerobilo) len preto, aby sme mohli byť chvíľu samy.
  • Že u mamy, ktorá nás odbremení od dieťaťa, varenia a upratovania, budeme tráviť viac času, ako keď sme tam bývali.

 ... že „byť mamou“ je nikdy nekončiace úsilie uľahčiť nášmu dieťaťu život...

Žena doma: Je to len obdobie
Prečítajte si tiež:

Žena doma: Je to len obdobie