Denník mamy

Denník mamy
5.1.2017 v kategórii Mama, autor redakcia MAMA a ja, foto: istockphoto.com

Viesť si osobný denník je určitou formou terapie. Occeníte ho najmä počas náročných období materstva. Stane sa vašim najintímnejším priateľom.

„Je to náš vnútorný svet, v tej chvíli pre nás najpravdivejší.“

Som zúfalá. Danielka celú noc preplakala. Stokrát na prsníku, precikané plienky, ledva vládzem držať oči otvorené. Nespala som už pol roka. Kedy sa toto skončí? Tak veľmi som sa tešila na bábätko, a teraz ho nezvládam.

Nechápem, robím všetko čo mám a ona stále plače po nociach. Chcem spať. Nemali sme sa odsťahovať od našich, mama by mi pomohla. Muž sa otočí na druhú stranu a spokojne chrápe. Je unavený po futbale. Aj ja chcem ísť na dve hodiny z domu, na futbal, alebo to je jedno kam. Danielka, prosím ťa, spinkaj, spinkaj.

Byť matkou je niekedy veľmi náročné

Koľké z nás niečo podobné zažili? Byť mamou je ohromne ťažká vec. Snažiť sa vyhovieť všetkým a byť tu pre všetkých. Kto je tu však pre mamu? Nech si to zoberieme z akejkoľvek strany, mama je na svoju rolu sama. Nejde len o zabezpečenie základných potrieb dieťaťa, starostlivosť o rodinu, každodenné povinnosti.

Ide o ten zvláštny pocit zodpovednosti. Mama vie, že dieťa ju potrebuje zo všetkého najviac. Mama je jeho prvým kontaktom so svetom. Mama je alfou a omegou jeho prvých, ale aj ďalších dní. Vyrovnať sa s emocionálnym pretlakom, ktorý so sebou táto pozícia nenahraditeľnosti prináša, je náročné. Výborným terapeutickým prostriedkom je vypísať sa zo svojich pocitov.

Viesť si osobný denník je určitou formou terapie. Stáva sa najintímnejším priateľom

Základnou funkciou písania je komunikácia. Myseľ funguje cez prsty a jednotlivé písmená dávajú hlbší zmysel v slovách, ktorými vyjadrujeme svoje myšlienky. Písanie je často využívané v psychológii a psychiatrii.

Je doplnkovou terapeutickou metódou, ktorá umožňuje pacientom odkomunikovať emócie, potreby a traumy. Na to, aby ste sa zo svojich citových pretlakov a zážitkov vypísali, nemusíte byť dokonalé v gramatike či štylistike. Pri písaní, ktoré má poslúžiť ako sebareflexia, to nie je dôležité. Nebojte sa formy, zamerajte sa na obsah.

Viesť si osobný denník môže pomôcť vyrovnať sa s vlastnými pocitmi. Tým, že ich zhmotníte do slov, akceptujete ich a dokážete s nimi pracovať. Podľa psychologičky Miroslavy Hardoňovej, denník môže byť nápomocný v ťažkých životných obdobiach, svoje problémy máme možnosť vidieť akoby z inej perspektívy.

„Denník je veľmi vhodnou formou na spoznanie a hlbšie porozumenie seba samého, na usporiadanie svojich myšlienok, prehodnocovanie cieľov či hodnôt. Je to efektívnejšie ako by sme si to mali len preberať v hlave.

Vezmime si len napríklad každodenné nakupovanie – máme lepší prehľad, ak si všetko, čo potrebujeme, respektíve plánujeme kúpiť, aj zapíšeme do zoznamu. Denník nám môže pomôcť lepšie sa vyznať aj vo svojich potláčaných, nepriznaných pocitoch a postupne ich spracovať.

Prečítajte si: Založte si fotoalbum! 6 tipov (nielen) pre tehuľky 

Neznamená to však, že sa ich dokážeme hneď úplne zbaviť, ale môže pomôcť ujasniť si veľa vecí. Mnohokrát sa práve denník stáva naším najintímnejším priateľom. Americké výskumy (pod taktovkou amerického psychológa J. W. Pennebakra) dokazujú, že písanie je cesta k uzdraveniu.

Argumentujú, že prostredníctvom tejto metódy môžeme postupne dosiahnuť dokonca aj zníženie krvného tlaku, zlepšenie imunitného systému, študijných výsledkov či celkovej životnej orientácie. Z tohto pohľadu je písanie vždy prospešné pre autora, bez ohľadu na kvalitu vzniknutého textu. Ako každá terapeutická technika, ani písanie denníka, samozrejme, nemusí vždy vyhovovať všetkým, ale za pokus to stojí.“

Denník je miestom pre vypovedanie vašich intímnych spovedí

Osobný denník je intímnou záležitosťou. Zápisky v ňom sú zaznamenávaním udalostí, situácií a reakcií na ne. Pokiaľ má denník charakter „bútľavej vŕby“, strážte si svoje územie. Ani terapeut nemôže do tohto osobného priestoru vstúpiť, pokiaľ ho tam sám klient nepustí.

Denník je odrazom osobnej histórie. V mojej praxi nie vždy v rámci individuálnych terapeutických stretnutí preberám s klientom alebo klientkou ich zápisky z denníka, nie je to podmienkou pri písaní. Niekedy dám klientom možnosť rozhodnúť sa, čo s napísaným textom urobia – či ho donesú na terapiu, uložia si či vyhodia alebo spália,“ konštatuje psychologička Miroslava Hardoňová.

Ozdravujúci efekt má nielen samotné písanie, ale aj spätné vracanie sa k jednotlivým zápiskom. S odstupom času nám vlastné reakcie môžu pripadať prehnané, niekedy až smiešne. Žiadny problém netrvá večne – tento poznatok pomáha ľahšie prekonať súčasné ťažkosti.

Možno si spomeniete na časy dospievania, keď ste mali svoj tajný zošit so zápiskami, výstrižkami, prípadne poéziou. Obdobie dozrievania osobnosti je jedným z tých najťažších. Výstup emócií prostredníctvom denníka je spôsob, ako sa so zložitým obdobím vyrovnať.

Psychologička Miroslava Hardoňová: „Často odporúčam zaviesť si denník pri práci s klientmi v období puberty či adolescencie, keď sa mladí ľudia mnohokrát s ťažkosťami vyznajú a orientujú vo svojich pocitoch. Zmeny v prelomových krízových obdobiach môžu v nás vyvolať zmätok, tu môže byť aj obyčajné písanie veľmi nápomocné.

Obrovskou výhodou tejto metódy je, že papier toho naozaj znesie veľmi veľa – nemusíme si dávať pozor na to, čo napíšeme, ako to napíšeme, či sme použili vhodné slovo a pomenovanie, či je to gramaticky správne. V tom momente sa nemusíme zaoberať tým, ako by to hodnotili ľudia okolo nás, či by to bolo v ich pohľade skutočné a pravdivé.

Aktuálne sú to naše emócie, ktoré nami zmietajú, je to náš vnútorný svet, pre nás v tej chvíli ten najpravdivejší a písanie nám, samozrejme, umožňuje aj plánovať či snívať. Jednoducho, môžeme písať presne to, čo v tej danej chvíli cítime, nikto nás za to nebude súdiť.“

Papier znesie všetko. Aj uplakanú mamu

Aj to, čo sa hanbíte priznať pred kamarátkami, aj to, čo ani nedokážete vysloviť nahlas. Perom na papier alebo ťukaním do klávesnice pomenujte pocity, definujte svoje obavy, zdieľajte so slovami, ktoré dávate na papier svoju radosť alebo strach.

Možno sa po prečítaní vlastných slov zľaknete toho, čo je napísané. Je dovolené papier roztrhať, vyhodiť, textový súbor vymazať. Za svoje pocity sa nemusíte hanbiť, ani si ich vyčítať. Emócie sú prirodzenou súčasťou našich životov a dávajú nám zabrať najmä v prelomových životných situáciách.

Prečítajte si: Ako písať dieťaťu denník?

Narodenie dieťaťa a status matky takou rozhodne je. Zmenia sa priority, životný rytmus mamy a celej rodiny. Žena potlačí svoje potreby a odsunie ich na neurčito, prispôsobí sa každým kúskom tela novej situácii.

K materstvu emócie patria, pozitívne rovnako ako tie negatívne. Utlačené niekde vo vnútri môžu ublížiť v nečakanej chvíli. Sebaspoznávanie prostredníctvom písania denníka je výbornou formou terapie.  

Na to, aby písanie splnilo svoj terapeutický účel, potrebujete snáď len jedno. Úprimnosť samej pred sebou. Slová neprikrášľujte, píšte automaticky a bez dlhého premýšľania o tom, ako to bude na papieri vyzerať.

Osobný denník plní terapeutický účel, denník rodinných udalostí uchováva spomienky

Po tejto forme spracovania vlastných zážitkov môžeme siahnuť kedykoľvek. Nie je to naivné ani detinské, viesť si osobný denník. Práve naopak. Umožňuje okrem ventilovania pocitov aj možnosť kreatívne sa vyjadriť. Denník môže mať rôzne podoby.

Od krátkych afektívnych zápisov, cez podrobné popisy situácie až po literárne útvary. Je len na vás, ako sa rozhodnete zaznamenať svoje zážitky a pocity. Čo v tej chvíli, ak sa teda rozhodnem, že si chcem písať denník, posadím sa a zrazu neviem, kde začať, ako a s čím?

Miroslava Hardoňová radí:  „Tu nie je potrebný presný návod – píšte to, čo vám len napadne. Uvedomte si, že to píšete len pre seba, nikto vás za to nebude hodnotiť. Nie vždy musia ostať po mne zapísané strany, niekedy stačí zopár slov či myšlienok. V dnešnej dobe je pre mnohých písanie rukou už zastarané, uprednostňujú počítače či tablety. Keď však píšete rukou, je to omnoho emocionálnejšie a osobnejšie.“

Denník môže mať charakter intímnych osobných zápiskov, alebo slúži na zapisovanie dôležitých udalostí a v takomto prípade supluje rodinnú kroniku. Populárne sú tehotenské denníčky, neskôr denníky bábätiek a detí.

Mamičky zapisujú prírastky na hmotnosti, výške, dôležité pokroky potomka. Vypadnutý prvý zúbok či ostrihané vlásky – aj takéto zhmotnené spomienky mamičky rady uchovávajú do detského denníčka. Nielen podoba, ale aj forma denníka záleží od toho, čo máte rady, aké sú vaše preferencie – či už estetické alebo časové.

Klasický denník má svoje čaro

Tradicionalisti, ktorí siahnu po zošitovom denníku, majú radi klasiku. Pri výbere samotného denníka myslite nielen na estetické kritérium, ale aj na praktickú stránku. Počet strán, riadkovanie, kvalita papiera a obalu, ale napríklad aj možnosť denník uzamknúť.

Ak má mať charakter akejsi rodinnej kroniky, to znamená, že okrem zápiskov udalostí bude obsahovať aj fotografie, rôzne pamätné predmety, siahnite po veľkých formátoch. Zakonzervujete do neho všetko dôležité, rodinné udalosti, ku ktorým sa po čase môžete vracať a spomínať na to, čo vám život priniesol. Pokiaľ bude denníček vaším územím osobnej spovede, môže byť aj nenápadnejší a menší. 

Elektronický denník

Ak sú vám blízke moderné technológie, elektronický denník bude pre vás dobrou voľbou. Môže mať rôzne podoby a funkcie. Graficky môže vyzerať ako klasický papierový denník s listami a stranami. Vďaka mnohým funkciám si môžete zvoliť a vytvoriť jeho dizajn, typ písma, vkladať rôzne odkazy, fotografie, videá a podobne.

Ak ste fajnšmeker na rôzne aplikácie, váš elektronický denník môže mať charakter knihy prípadne časopisu. Výhodou je, že si jednotlivé záznamy môžete vyhľadávať podľa dátumu alebo kľúčových slov. Elektronický denník je vždy zabezpečený heslom, vďaka čomu sú údaje, ktoré obsahuje, chránené pred inými užívateľmi.

Vďaka moderným technológiám sa kreativite hranice nekladú ani pri vedení denníka. Najmä v prípade rodinného „pamätníčka“ je možné využiť možnosť zaznamenávať udalosti vďaka médiám.

Foto denník s popiskami alebo video denník ocenia aj budúce generácie. Zaspomína a zabaví sa na ňom celá rodina, stačí trocha kreativity. Video z rodinných osláv doplnené komentármi či odkazmi členov rodiny má neoceniteľnú hodnotu najmä po rokoch

Prečítajte si: Materstvo – poslanie, alebo prežitok?

Denník na sieti

Novodobý fenomén sociálnych sietí z časti supluje určitou formou klasický denník. Mnohí na svojich profiloch prezentujú výnimočné životné udalosti, ale aj bežný rodinný život, viac či menej podrobne. Táto forma zaznamenávania informácií nie je súkromnou záležitosťou, je skôr verejnou prezentáciou životného štýlu a postojov.

Veľmi populárnou formou sú blogy. Aj tých mamičkovských nájdete na webe veľa. Mamy vedú otvorený kvázi denník zo života seba a svojej rodiny. Pozitívne na týchto blogoch je, že bývajú pre mnohé matky inšpirujúce. Pocit spolupatričnosti s autorkou a jej problémami zmierňuje pochybnosti o vlastných schopnostiach. Ak autorke blogu nechýba zmysel pre sebairóniu, úspech je zaručený.

Majte svoje tajomstvá. A uchovajte ich v denníku

Denník mamy môže byť územím, ktoré patrí len vám a stane sa vaším najintímnejším priateľom. Ak máte potrebu písať, píšte. Ak máte pocit, že musíte zaznamenať každý pokrok detí, zaznamenávajte. Vaše zápisky sa stanú súčasťou rodinného albumu spomienok. Vďaka nim sa vrátite do čias minulých a pripomeniete si chvíle, keď ste sa stali matkou a vaša rodina začala písať novú históriu.

Prečítajte si: Aké je to, byť mamičkou?