Zdravé sebavedomie: Deti nepochybujú o svojej hodnote, my im to občas pokazíme
Kde je hranica medzi zdravým sebavedomím a ranami, ktoré sa vedia vpísať do detskej duše a niesť sa nimi celý život? Na čo by sme si ako rodičia mali dať pozor? Pri výchove detí máme len jednu šancu, jeden pokus. Nepokazme to.
Na tému sebavedomia detí sme sa rozprávali s Michaelou Ray, mamou Olívie a troch nevlastných (bonusových) detí, NLP koučkou a autorkou knihy Som skvelé dieťa – 7 pilierov detského sebavedomia. Cez rozprávkový svet sa rodičia priblížia k detskej duši a odpovedia na otázky, ktoré sa deti nevedia samy opýtať. Hoci ich veľmi túžia počuť.
„Príliš veľa chvály škodí! Pozor, aby jeho/jej sebavedomie nebolo nezdravo veľké!” Isto ste to už počuli. Možno sa aj vy zamýšľate nad tým, či je to pravda. Ako môžu rodičia pomáhať deťom budovať zdravé sebavedomie, bez obáv, že to preženú?
Svoje deti určite ľúbite a chcete pre ne do života to najlepšie. Isto by ste im dopriali šťastné vzťahy, dobrú prácu a dostatok všetkého, čo si želajú. Otázka by teda nemala znieť, koľko sebavedomia je ešte zdravé, ale koľko sebavedomia je potrebného pre radostný, úspešný a naplnený život.
TAKTO podporíte sebavedomie dieťaťa
Sebavedomie je prirodzené
„Zdravie aj sebavedomie si môžeme pestovať alebo ho nechať chradnúť. Deti sa už rodia sebavedomé. Nepochybujú o vlastnej hodnote, sú so sebou spokojné aj so strapatými vlasmi a džemom na hlave. Veria, že si zaslúžia, aby sa niekto o nich staral a budú neúnavne volať, pokým nie sú ich potreby naplnené. Idú si za svojím cieľom a nepochybujú, že dokážu hory prenášať,“ hovorí Michaela.
„Pokiaľ sú ich potreby naplnené, ich sebavedomie aj zdravie sa vyvíja normálne. Čím sa môže narušiť tento prirodzený vývoj? Napríklad, ak sú zahanbené, kritizované, obviňované. Takisto nespravodlivé zaobchádzanie, necítenie pocitu bezpečia a pochybnosti, že sú ľúbené a milované.“
Nepodceňujme maličkosti
„Rodičia (alebo aj súrodenci, učitelia, atď.) nemusia spraviť nič dramatické, stačí maličkosť, ktorú si dieťa zle vysvetlí. Kvôli svojim zraneným pocitom si dieťa môže z toho uzatvoriť negatívne presvedčenie, ktoré by rodičom ani len na um nezišlo. Väčšinu presvedčení, ktoré ovplyvňujú náš život, si uložíme do podvedomia do 8. roku života, teda do veku, keď ešte nevieme logicky vyhodnotiť situáciu. To, že dieťa pochválime, poláskame, porozprávame sa s ním o jeho pocitoch, môže napraviť oslabujúce presvedčenia a posilniť pozitívne vzorce myslenia. Keďže sebavedomie je prirodzený stav bytia, nemôže byť niekto „príliš sebavedomý“, takisto ako nemôže byť „príliš zdravý”.
Môžu však chýbať iné zručnosti emocionálnej inteligencie. Napríklad schopnosť vcítiť sa do pocitu druhých alebo slušné správanie. Pokiaľ si tieto zručnosti jasne pomenujeme, môžeme ich dieťa učiť paralelne, bez obavy prílišného sebavedomia,“ vysvetľuje Michaela.
Väčšinu presvedčení, ktoré ovplyvňujú náš život, si uložíme do podvedomia do 8. roku života.
TIP pre rodičov: Dieťa potrebuje cítiť, že je v poriadku také, aké je
Ako podporiť sebavedomie dieťaťa?
Michaela odporúča tri jednoduché princípy v rámci prístupu NLP (neurolingvistické programovanie):
1. Oddeliť identitu od správania
„Prečo si udrel sestru, si zlý chlapec!” (IDENTITA)
„Nepáči sa mi, keď búchaš sestru, pozri teraz plače.” (SPRÁVANIE)
Dieťa nie je zlé, len sa v danej situácii nevhodne zachovalo. Pokiaľ často niekto opakuje dieťaťu, že je zlé, nakoniec uverí, že je nehodné v jadre svojho bytia (IDENTITA), a preto si napríklad nezaslúži nič dobré. Také presvedčenie prispieva aj k vzniku sebasabotáže alebo nedostatku sebalásky.
2. Zlyhanie vs. spätná väzba
Ak má dieťa strach robiť chyby, lebo bude na posmech, kritizované, potrestané, alebo odmietnuté, nemá odvahu skúšať veci a trénovať si schopnosti. Naopak, vedomie, že robiť chyby je normálne, z chýb sa učíme a posúvame vpred, pomáha rozvíjať odvahu a vnútornú silu pozviechať sa po páde.
3. Konštruktívna kritika vs. podporujúce prostredie
Pred rokmi som si myslela, že konštruktívna kritika je ideálny spôsob napredovania. Keď nás na NLP Univerzite inštruovali, že môžeme dať spolužiakom len pozitívnu spätnú väzbu a nemáme spomínať, kde majú ešte rezervy, nešlo mi to do hlavy. Čoskoro som to však pochopila. Vytvorili totiž podporujúce prostredie, v ktorom sme bez rizika skúšali nové techniky. Podpora okolia všetkých neskutočne motivovala. Nielenže sme nové schopnosti natrénovali závratným tempom, ale vytvorili sme si vzťah ako rodina. Aj po šiestich rokoch udržiavame kontakty a vzájomne sa po celom svete navštevujeme.
Dieťa môžete pochváliť za snahu a pokrok. Napríklad: „Každý deň si stále viac samostatná, dnes si si už zapamätala päť vecí, ktoré treba spraviť pred odchodom do školy.” (Namiesto: Zase si si zabudla umyť zuby, každý deň ti to hovorím.)
Zo života: O "béčkovej" Lucii
Michaela uvádza vplyv sebavedomia a raného detstva na príklade z vlastnej praxe:
Lucia bola kedysi dávno usmievavé batoľa. Neúnavne volala: „Mama, tato, pozri!“ Ako dieťa nepochybovala, že si zaslúži pozornosť. Avšak na základnej škole, akoby sa jej osobnosť zmenila. Zrazu bola utiahnutá, hanblivá, nerada čítala nahlas. Niekdajšia hravosť sa vytratila.
Počas dospievania si Lucia hovorila, že krása ju obišla širokým oblúkom a jediné, čím môže zabodovať, sú dobré známky. Aby si našla svoje miesto v spoločnosti, robila veľa pre iných. Niektorí ju preto začali využívať a požadovať rôzne službičky. Lucia im nevedela povedať nie, chcela sa im zapáčiť.
Ku koncu strednej školy sa zoznámila s prvým frajerom. Ľúbila ho z celého srdca, ale on si našiel si na ňu čas, len keď niečo od nej chcel. Mama kritizovala jej výber a tvrdila, že má na viac. Lucia bola otrávená, čo sa jej mama stará do života a na frajera nedala dopustiť. Cítila sa totiž dôležitá, že si vybral práve ju. Postupne však prežívala stále viac sklamaní. Nepomáhal plač, krik, hádky ani prosíkanie. Nakoniec sa s ním rozišla. Ďalší vzťah však nebol oveľa lepší.
V kariére to tiež nebolo ideálne. Keď mala po tridsiatke, rodičia jej dohovárali, aby si viac verila. Čudovali sa, prečo si nevypýta zvýšenie platu, však maká vo firme ako za dvoch, celé roky robí nadčasy a povýšenia ju obchádzajú. To nie je predsa fér. Prečo neodíde z tej firmy a nenájde si niečo iné? A prečo si znovu vybrala divného chlapa? Nechápala ju ani jej vlastná matka.
Ďalšia dekáda priniesla ešte bolestnejšie skúsenosti. Lucia sa cítila vyčerpane a stratila zmysel života. Lekár jej diagnostikoval vyhorenie. V práci dostala výpoveď kvôli dlhodobej PN. Pár rokov sa z toho spamätávala. Trápil ju aj jej v poradí x-tý vzťah. Frajer ju podvádzal a nemienil sa vzdať druhej ženy. Lucia ho však milovala a nevedela si predstaviť život bez neho. Blížilo sa jej už k päťdesiatke, nechcela začínať znova od nuly…
V tom čase ma Lucia oslovila a prišla na NLP konzultáciu. „V živote nikdy nemôžem mať to, čo chcem. Vždy mám len nejakú alternatívu B. Naozaj sa snažím, ale nedarí sa mi. Asi potrebujem viac sebavedomia,” posťažovala sa. A tak sme začali spolu pátrať, kde je pes zakopaný.
Pomocou NLP Transderivational Search sme sa dostali až do jej detstva. Zrazu ju prepadol ťaživý pocit osamelosti. Nikto na ňu nemal čas. Mama išla po troch mesiacoch späť do práce. Potom sa vynorila spomienka, ako si z nej dospelí uťahovali na rodinných oslavách. Nikto sa jej nezastal. Ako jediné dieťa nedostala darček. Myslela si, že niečo je na nej veľmi zlé, keď sa k nej takto správajú.
Dávno už zabudla na tieto detské krivdy. Ako dospelá im neprikladala žiadnu váhu. Avšak emócie, ktoré ako dieťa zažila a ich detskú interpretáciu, si zapísala do podvedomia. A práve odtiaľ jej tieto limitujúce presvedčenia strpčovali život. Naďalej prežívala pocit hanby, nedostatočnosti, sebakritiky a tolerovala správanie druhých, ktoré potvrdzovalo jej vnútorné presvedčenia.
Postupne sme cez NLP cvičenia pretransformovali tieto podvedomé programy, predovšetkým hanbu, vinu, žiaľ a strach. Dôsledkom toho sa jej automaticky zdvihlo aj sebavedomie. Dnes má Lucia konečne milujúceho partnera, založila si vlastné podnikanie, prednáša na verejnosti a zmenila okruh priateľov na ľudí, ktorí ju podporujú. Konečne žije život podľa svojich predstáv.
VZŤAH s mamou učí bábätko, aký je SVET
Neurolingvistické programovanie
Ako hovorí Michaela Ray, pocity vytvárajú vnútorný svet dieťaťa a jeho realitu. Aj napriek najlepším úmyslom a snahám rodičov deti často prežívajú rôzne pochybnosti o sebe. Tie sa ukotvujú v podvedomí v podobe mentálnych vzorcov. Za bežných okolností sú nevedomé, tzn. že v dospelosti o nich človek nevie, no napriek tomu výrazne sťažujú úspech a naplnenie túžob v rôznych oblastiach života.
Viete identifikovať oblasti, v ktorých by vaše dieťa potrebovalo viac uistenia a podpory, aby si mohlo ukotviť pozitívne mentálne vzorce pre celý svoj život? Ak vás prístup neurolingvistického programovania zaujal, viac sa dozviete na www.sebavedomie.com.