Psychológia pre milujúcich rodičov: Veľa pochvaly môže škodiť
Radi svoje deti chválime, pretože sme presvedčení, že ich to povzbudí k ešte lepšiemu výkonu. Ale nie je chvála ako chvála – určitý spôsob chvály môže ich motiváciu a výkon skôr podkopávať.
Pozor na nadmerné chválenie detí
V sérii experimentov psychológov z Columbijskej univerzity mali piataci (10 - 12 rokov) riešiť veku primeranú úlohu. Keď úlohu dokončili, výskumníci im povedali: „Woaw, naozaj si ten problém riešil/a dobre. Získal/a si výborné skóre.”
Dve skupinky detí dostali ešte dodatočnú pochvalu, ktorá buď vyzdvihovala ich snahu („Musel/a si na tom ozaj tvrdo pracovať!”), alebo ich inteligenciu („Musíš byť ozaj múdry/a!”).
Následne mali deti vyriešiť ďalšiu úlohu, ktorá pre ne bola veľmi náročná a väčšina z nich ju nezvládla. Tie deti, ktoré boli predtým chválené za svoju inteligenciu, častejšie pripisovali svoj neúspech tomu, že nie sú dosť inteligentné.
8 vecí, ktoré by ste svojim deťom nemali hovoriť
Deti, ktoré boli v predchádzajúcej úlohe chválené za snahu, však pripisovali neúspech tomu, že sa nedostatočne snažili.
Deti si zvnútornili pohľad dospelých na to, či „majú na to”. Tie, ktoré svoj úspech vnímajú ako založený na nejakej danosti – napríklad inteligencii – sa pri ťažkostiach pravdepodobne ľahšie vzdajú než tie, ktoré sú presvedčené, že ak sa budú snažiť, môžu dosiahnuť veľa.
Je totiž jednoduché presvedčiť samých seba o tom, že „na to proste nemám”. Na druhej strane, úsilie a tvrdú prácu majú deti vo vlastných rukách.