Trénovanie pozornosti v predškolskom veku: Skúste to s dieťaťom takto
Dôležitou úlohou v predškolskom veku je práve trénovanie pozornosti doma aj v škôlke, tak aby deti mali čo najlepšiu štartovaciu čiaru na začiatku vstupu do školy. Nemožno sa spoliehať na to, že sa to „samo upraví“, aj keď, samozrejme, proces zrenia zlepšovaniu kvality pozornosti napomáha. Avšak, ak chceme dieťaťu skutočne pomôcť, je potrebné s ním pozornosť trénovať.
Dnešná doba pozornosť rozptyľuje
Zaplavuje dieťa podnetmi. Z každej strany sa naň valia obrázky, hračky, reklamy. Na dieťa sa z každej strany rútia podnety, vyrušujú ho a znemožňujú mu plne sa sústrediť na to, čo práve robí. U malých detí často vidíme ľahkú rozptýliteľnosť, nestálosť a slabú dĺžku pozornosti.
Od kvality pozornosti závisí, ako dieťa spracúva podnety, informácie, čo si zapamätá a ako dokáže zapamätané využiť pri výstavbe svojich vedomostí. Pozornosť je zložitá psychická funkcia regulovaná v mozgu. Je to veľmi zraniteľná funkcia, čo sa týka jej kvality i výkonnosti. Je veľmi závislá na zrelosti a spolupráci mozgových štruktúr a platí pravidlo, že zrením mozgu a vývinom dieťaťa sa zlepšuje aj kondícia pozornosti.
Často stačí maličké nedokrvenie mozgu počas pôrodu, problémy pred a po pôrode (hovoríme o pre-, peri- a postanatálnych príčinách) a výsledkom môže byť problém, prípadne porucha pozornosti v detskom veku. Nie vždy však musí ísť o poruchu. V každom prípade je potrebné v detskom veku s pozornosťou veľmi opatrne a citlivo narábať. Cieľom je trénovať dieťa v koncentrácii a eliminovať zbytočné vzruchy navyše, ktoré momentálne nie je schopné zo svojej pozornosti vypustiť.
O čo teda ide? Ide o to, aby dieťa dokázalo zamerať v určitom čase svoju pozornosť na určitú činnosť a pri nej aj zotrvať, aby dokázalo vypustiť zo svojho poľa pozornosti rozptýliteľné podnety a dokázalo zamerať pozornosť na žiaduce podnety. Aby dokázalo z toho, čo počuje a vidí vedomostne ťažiť.
BILINGVÁLNA VÝCHOVA: Dieťa sa jazyk(y) učí prirodzene
V rámci pozornosti je možné si všímať:
- Hĺbku a dĺžku – intenzitu sústredenia a časovú dĺžka sústredenia
- Rozsah – koľko podnetov je dieťa schopné vnímať naraz
- Stálosť – ako dlho sa dokáže sústrediť na ten istý podnet
- Osciláciu – presúvanie pozornosti z objektu na objekt
Rozdelenie – venovanie pozornosti naraz viacerým podnetom, je to možné, ak je činnosť automatizovaná (napr. písanie diktátov)
U malých detí často vidíme ľahkú rozptýliteľnosť, nestálosť a slabú dĺžku pozornosti. Samozrejme, veľmi závisí od veku dieťaťa. Čím mladšie dieťa, tým menšia pozornosť. Nemožno to však zovšeobecňovať, lebo aj medzi deťmi sú individuálne rozdiely. Niektoré dokáže obsedieť a dávať pozor, čo učiteľka hovorí už v troch rokoch, iné neskôr.
V každom prípade predškolák (5-6 rokov), by sa už mal vedieť plne sústrediť aspoň 15 minút na výklad učiteľky alebo na cielenú činnosť navodenú dospelým a zapamätať si z výkladu základné informácie. Ak to dieťa nie je schopné ani pri nástupe do školy, bude v prvej triede znevýhodnené.
Poruchy pozornosti - ako sa prejavujú?
Medzi poruchy pozornosti patria aj v laickej verejnosti chronicky známe syndrómy ADHD a ADD. Na ich diagnostiku je potrebné komplexné psychologické vyšetrenie v súčinnosti s rodinou a najlepšie aj so školským prostredím, ktoré dokáže podať veľmi plastický obraz o správaní sa dieťaťa počas dňa. ADHD je dlhotrvajúci a často sa vyskytujúci spôsob správania, ktorý sa prejavuje nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzivitou. U ADD hyperaktivita chýba.
Poruchy pozornosti sa prejavujú: dieťa sa nesústredí na detaily, pracuje nepresne, neudrží pozornosť pri úlohe, pri hre, nedokončí ju; nevie sa sústrediť tak dlho, aby vniklo do problému (napr. hry s pravidlami, spoločenské hry a pod.); rýchlo prechádza z jednej činnosti na druhú; ak má k dispozícii viac hračiek, často sa nevie rozhodnúť, s čím sa bude hrať; jeho hra je nepokojná, prelietavá; okamžite reaguje na vonkajšie podnety; zdá sa akoby nepočulo, keď mu niečo hovoríme; nevie si rozkrokovať úlohy a aktivity; odmieta aktivity, ktoré vyžadujú mentálne úsilie.
Trénovanie pozornosti v predškolskom veku
Dôležitou úlohou v predškolskom veku je práve trénovanie pozornosti doma aj v škôlke, tak aby deti mali čo najlepšiu štartovaciu čiaru na začiatku vstupu do školy. Nemožno sa spoliehať na to, že sa to „samo upraví“, aj keď, samozrejme, proces zrenia zlepšovaniu kvality pozornosti napomáha. Avšak, ak chceme dieťaťu skutočne pomôcť, je potrebné s ním pozornosť trénovať.
Áno, môžeme namietať, že kto kedy s nami trénoval pozornosť? Nuž, nikto! Lenže život bol nastavený tak, že deti boli viac v prírode, neboli reklamy na každom rohu, figúrky v rozprávkach sa pohybovali v primeranom tempe, v obchode nebola záplava tovaru... Nie, neobhajujem „staré dobré časy“, len pripomínam, že boli priateľskejšie k detskej pozornosti.
Ako sme už písali, je zrejmé a v škôlkach často viditeľné, že deti majú rôznu kvalitu pozornosti. Tie, ktoré sú náchylnejšie na rozptýlenia, odbiehajú od činnosti, potrebujú možno viac času, ale aj viac trpezlivosti zo strany dospelých.
Hra na bicie ako rodinná terapia?
Čo je dobré uvedomiť si (urobiť), ak chceme pomôcť dieťaťu v zlepšovaní jeho pozornosti?
- V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že dieťa sa nevie sústrediť tak ako dospelý a nie je možné používať „náš meter“ na požadované výkony u detí. Ak si toto ako rodičia, učitelia uvedomíme, pomôže nám to k väčšej trpezlivosti a tolerancii k výsledkom dieťaťa.
- Dieťaťu pomáha učiť sa viacerými zmyslami, pri učení využiť viac kanálov (vidieť, počuť, zažiť, chytiť). Takéto komplexnejšie vnímanie napomáha malému dieťaťu lepšie pochopiť učebnú látku. Tento aktívnejší prístup je pre dieťa výhodnejší ako pasívne počúvanie. Dieťa sa najlepšie učí v hre, v reálnom živote.
- Dôležité je naučiť dieťa začaté činnosti dokončiť. Napr. ak začne kresliť, alebo sa hrať, prípadne si rozloží plastelínu a má tendenciu od činnosti odbiehať, je potrebné veľmi trpezlivo dieťatko k činnosti vracať a trvať na jej dokončení. Aj keď pôjde o časovo krátku sekvenciu, je to potrebné, aby dieťa získalo informáciu, že keď niečo začne, je potrebné „svoju prácu“ aj dokončiť.
- Ak predpokladáme, že sa dieťatko napr. pri stavaní kociek bude rozptyľovať, je dôležité odstrániť všetky potenciálne okolité rušivé vplyvy. Tým mu pomáhame, aby lepšie dokázalo upriamiť a udržať pozornosť na jednu činnosť, jeden podnet.
- Je prospešné pracovať na automatizácii rutinných činností (obliekanie, vyzliekanie a pod.). V nácviku týchto činností je dobré byť vytrvalým, lebo pre dieťa sú často neatraktívne a zdržujú ho. Ak si ich však zautomatizuje, zvnútorní, nebudú mu odčerpávať pozornosť a energiu a bude sa môcť rýchlejšie venovať atraktívnejším činnostiam.
- Už aj dieťa predškolského veku musí vedieť prekonať určitú prekážku, zvládnuť záťaž. Napr. pri vypracovaní pracovného listu alebo projektu, ktorý si vyžaduje aktívnu zámernú pozornosť. Venovať aktívnu zámernú pozornosť je pre dieťa náročné, ale bez toho to v príprave do školy nejde. Dieťaťu s problémami s pozornosťou je potrebné v tejto činnosti pomáhať, sedieť pri ňom a monitorovať jeho prácu.
- Dieťaťu sa niektoré činnosti zdajú ťažké alebo komplikované. Ak mu však činnosť napr. obliekanie rozdelíme na jednotlivé kroky a spoločne s ním ideme krok za krokom, cvičíme jeho pozornosť a pomáhame mu úlohu zvládnuť. To, čo zvláda, nerobme za neho!
- Deťom sa treba prihovárať jednoducho a jasne, aby zachytili podstatné informácie. V záplave inštrukcií a dohovárania sa strácajú a ich pozornosť rýchlo klesá.
- Dôležité je deti neporovnávať. Každé dieťa je jedinečné svojím temperamentom, silnými aj slabými stránkami. Netrápme sa preto, že druhé dieťa toto zvláda a moje nie. Je to strata času. Zamerajme sa na jeho aktívnu podporu, ako mu pomôcť prekonať jeho slabé stránky. Majme na pamäti, že čím viac sa s dieťaťom hráme, pracujeme, tým viac mu pomáhame v príprave do školy.
- Ak si máme vybrať, či do prírody, na ihrisko alebo do nákupného centra, som za prírodu a obyčajné ihrisko pred domom. Je lepšie vyhýbať sa prekúreným nezdravým nákupným a detským centrám. Zábava je tam často neštruktúrovaná a zbytočne zaťažuje nervový systém dieťaťa.
- K rozvoju pozornosti napomáhajú obyčajné rozhovory s dieťaťom, spoločná hra, čítanie príbehov a následné rozprávanie sa o nich, skladanie stavebníc a puzzle, spoločné kreslenie, tam môže dieťa vidieť výsledok svojej činnosti, rôzne pracovné listy (na trénovanie postrehu, napr. čo chýba, čo je iné, čo tam bolo? a pod.),
- Ak chceme, aby dieťa dokázalo po určitú dobu zamerať svoju pozornosť na jednu činnosť, musíme mu dať čas. Rodičia žijú vo svete termínov a rôznych povinností a často naháňajú aj svoje dieťa: „Poď už, meškáme, nestíham...“ To si naše deti často od nás vypočujú, ony však žijú vo svete, v ktorom je čas na všetko a neponáhľajú sa. Ak ich stále súrime, nabádame, prerušujeme ich hru, nepomáhame im v tom, aby dokázali po dostatočne dlhú dobu zamerať svoju pozornosť.
- Učme naše dieťa čakať. Dnešné deti sú naučené, že na stlačenie gombíka funguje už snáď všetko. Chcú veci hneď a čo najrýchlejšie. Dieťatko sa musí cielene učiť čakať. Čakať, kým príde na rad, čakať, kým mama uspokojí mladšieho súrodenca, čakať, kým pani učiteľka vystrihne všetkým motýlika.
- Buďme dieťaťu správnym príkladom. Ak chaoticky prebiehame z jednej činnosti do druhej, zdvíhame telefóny, pritom sedíme pri počítači a ešte dovárame obed, potom sa nemožno čudovať, že naše dieťa neobsedí.
- Relaxujme spolu s dieťaťom, naučme ho oddychovať.
- Je jasné, že bez digitálnych technológií to v dnešnom svete nejde, ale v predškolskom veku dieťa naozaj nemusí mať denný kontakt s počítačom len preto, aby náhodou nezostalo digitálne negramotné. To sa určite nestane. V predškolskom veku sa má dieťa v prvom rade hrať s hračkami, byť na čerstvom vzduchu, tvorivo si vyrábať malé dielka, kresliť a veľa sa hýbať. A preto pred laptopmi, smartfónmi a bezcieľnym pozeraním TV uprednostnime radšej papier a ceruzky alebo pohyb vonku.
Ako teda rozvíjať pozornosť svojho dieťaťa? Buďme k nemu pozorní. Venujme mu čas. Ak mu venujeme svoj čas, aktívne ho počúvajme a buďme spolu.