Tri hračky a DOSŤ! Ako vychovať z dieťaťa zdravého minimalistu
Plyšáky kade-tade, lego pod stolom, kúsky stavebnice v posteli. Aj váš byt vyzerá ako jedna veľká detská izba? Skutočne potrebujú deti toľko hračiek? Menej je viac a potvrdzujú to aj odborníci. Ešte to tak vysvetliť všetkým tetám a babkám...
Nedávno som robila poriadok v detskej izbe môjho syna a uvedomila som si, že by sme si pokojne mohol otvoriť hračkárstvo a zarobili by sme možno aj na motorku. A začala som triediť.
Zistila som, že vlastne 70 % hračiek malo naše dieťa v rukách maximálne raz a odvtedy po nich nesiahlo. Premýšľala som prečo. Nekúpili sme mu ich priskoro? Nie je to tým, že ho vlastne zaujímajú iba autíčka?
Neinvestujte do drahých hračiek. Deťom stačia KOCKY
Dieťa si vystačí s 3 hračkami
Vybavil sa mi výrok českého psychológa a psychoterapeuta Jiřího Haldu, v ktorom tvrdí, že dieťa by malo mať len 3 hračky. Nielen z výchovných dôvodov. Je to dôležité aj pre jeho osobný rozvoj. Deti majú prirodzený talent pohrať sa takmer so všetkým, čo nájdu vôkol seba. Stačí si spomenúť na vaše detstvo. Isto ste aj vy doma vyťahovali hrnce z kredenca a hrali ste sa, že sú to bubny.
Alebo ste si robili bunkre z dvoch stoličiek a deky, a pobehovali ste po byte v maminých šatách ako princezné. Naše deti nie sú iné, dokážu to isté a nepotrebujú byť obklopené hračkami od výmyslu sveta.
Ako sa hrajú v rôznom veku?
Keď sa dieťa narodí, nepotrebuje žiadne hračky.
Prvá aktivita, ktorá pripomína hru, vstupuje do jeho života až po niekoľkých týždňoch. Prvou hračkou sú bábätku jeho rúčky a prstíky, ktoré si obzerá a chytá si ich. Kým dokáže uchopiť do ručičiek prvý predmet, ubehnú tri mesiace a potom už jeho vývoj ide celkom rýchlo.
Spočiatku je vhodné, aby ste mu ponúkali hračky, ktoré stimulujú jeho zmysly, predovšetkým zrak, hmat a sluch. V prvých mesiacoch dieťa najlepšie vníma čiernobiele farby a neskôr sa k nim pridávajú ostatné farby spektra. Kým jemné pastelové farby bábo upokojujú, výrazné, ako červená a oranžová, ho povzbudzujú k činnosti.
Počas prvého polroka je skvelou a veľmi obľúbenou hračkou zrkadlo, v ktorom dieťa vidí „svojho parťáka“, nakoľko si zatiaľ neuvedomuje, že v odraze je ono samo. Medzi 1. a 2. rokom sa deti rady hrajú s hračkami, ktoré vydávajú nejaký zvuk alebo sa hýbu.
Neskôr, keď začínajú chodiť, obľubujú vozíčky a všetko na kolieskach, čo môžu tlačiť alebo ťahať na špagátiku za sebou.
Medzi 2. a 3. rokom nastáva obdobie napodobňovania. Dieťa kŕmi bábiku alebo zvieratko, prebaľuje ho, dáva ho spinkať, upratuje, vysáva, zatĺka klinec a táto hra sa stále viac zdokonaľuje. Po treťom roku života, u niektorých aj skôr, prichádzajú na rad odrážadlá, trojkolky, kolobežky a hračky, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku, ako sú rôzne prevliekačky, balančné stavebnice, prvé logické hry a jednoduché puzzle.
Hra je práca
Psychológovia v tom majú jasno. Deti hračky potrebujú. Jedným dychom však hovoria o zásadnom ALE. „Hra je pre dieťa to isté ako pre dospelého práca,“ hovorí detská psychologička Zuzana Palenčárová.
„Je jednou z potrieb, ktorá musí byť naplnená. Je to činnosť, ktorá poskytuje možnosť využiť svoje schopnosti, aplikovať vedomosti a učiť sa ďalšie veci.“ Pre každý vek sú vhodné iné hračky. Všetky by však mali mať jedno spoločné – mali by nielen baviť, ale aj rozvíjať zručnosti dieťaťa. Zároveň platí, že aj cez hračky, ich počet a kvalitu, rodičia deti učia hodnotám. Napríklad, že nie je v poriadku mať všetko. Alebo ničiť túto planétu záplavou vecí, ktoré nepotrebujeme.
Keď hračky škodia
„Vnímam veľké rozdiely v kvalite a funkčnosti hračiek. Niektoré môžu byť dokonca nevhodné až škodlivé,“ upozorňuje Z. Palenčárová. Škodiť môžu fyziologicky – obsahom toxických či karcinogénnych látok, ostrými hranami, na ktorých sa dá porezať..., aj psychicky. „Veľké množstvo hračiek jednoznačne zhoršuje schopnosť dieťaťa sústrediť sa, prípadne aj učiť sa rozprávať,“ hovorí psychologička a socioterapeutka Viera Lutherová.
„Priveľa hračiek znamená priveľa podnetov. Je to záplava, ktorá zaťažuje mozog. Ten sa potom ťažko orientuje v množstve ponúk. Dieťa na to prirodzene reaguje, najčastejšie utiahnutím sa do seba alebo mrzutosťou, nervozitou, či podráždenosťou.“ To, samozrejme, žiaden rodič nechce.
NEBEZPEČNÉ HRAČKY: možno ich máte doma
Než pôjdete do hračkárstva...
Svet, v ktorom žijeme, nás dnes núti predtým, ako čokoľvek kúpime, viac premýšľať. Pri hračkách pre deti by to malo platiť dvojnásobne. Mnoho z nás si ich však kupuje tak trocha pre seba. Veď dvojročné dieťa predsa ešte nie je schopné ovládať autíčko na baterky či stavať zložité modelárske lietadlá.
Občas jednoducho predbiehame dobu, nemyslíme na to, v akej vývojovej fáze sa naše dieťa práve nachádza, a tak hračka prirodzene veľmi rýchlo upadá do zabudnutia. Alebo sa necháme opantať nevinným prosebným pohľadom a kúpime našej ratolesti už 458 hasičské auto. Načo? Samozrejme, kupovať deťom hračky, po ktorých netúžia, a odopierať im tie, ktoré obľubujú, je hlúposť, ale všetko má svoje medze. Občas hračka môže byť aj výzva.
Výbornou voľbou sú tzv. „vnímavé“ hračky, ktoré okrem požiadaviek na kvalitu, zdravotnú neškodnosť a ekológiu spĺňajú kritériá podpory rozvoja tých schopností a zručností, ktoré sú v konkrétnom veku dieťaťa práve aktuálne. Okrem zábavy rozvíjajú kreativitu, predstavivosť a sociálnu interakciu detí.
Vekové ohraničenie hračiek
Predajcovia väčšinou označujú hračky vekovou skupinou, čím vám uľahčujú nákup, ale nie vždy to aj sedí. Ak máte dieťa, ktorá je vyspelejšie, v roku a pol bude schopné pekne a bez ujmy na zdraví sa pohrať aj s hračkou pre 3-ročných. A platí to, samozrejme, aj naopak.
Zabudnite na stereotypy!
Už nemusí nevyhnutne platiť, že auto alebo traktor sú vhodné len pre chlapcov a bábika pre dievčatá. Dnes nechávame deťom pri hre priestor, pretože práve pri hre sa môžu úplne slobodne prejaviť, a tak sa chlapci bežne hrávajú s kuchynkami alebo s bábikami na škôlku a dievčatá jazdia na detských motorkách a behajú s autíčkami po dráhach. Je to úplne v poriadku, deti sa tak cez hru nepriamo učia pochopiť druhé pohlavie, a pripravujú sa na neskorší život. Doprajme im tú slobodu!
Sila príbehu
Deti milujú hračky, ktoré majú nejaké poslanie. Keď sa môj syn narodil, kúpila som mu malú plyšovú sovičku, ktorá po natiahnutí hrala príjemnú melódiu. Posledný rok sme ju však veľmi nepoužívali a dieťa si ju vôbec nevšímalo.
V jeden večer pri zaspávaní som mu povedala o sovičke, ktorá ho strážila od prvých momentov, keď bol malé bábätko. Okamžite si k nej vytvoril puto a od toho dňa niet noci, počas ktorej by s ňou nezaspával. Sila príbehu za obľúbenou hračkou je evidentná. Preto deti zbožňujú bábiky a ošarpané koníky po svojich rodičoch. Sú symbolom rodinného puta a pre dieťa sa stávajú talizmanom, ktorý ich chráni.
Mýtus o plyšových hračkách
Plyšové zvieratká v žiadnom prípade nie sú len zbytočné lapače prachu. Práve naopak, pre deti sú nesmierne dôležité. Už v 50. rokoch psychológovia prišli na to, že plyšové hračky pomáhajú dieťaťu prekonávať separačnú krízu, sú bútľavou vŕbou, symbolom bezpečia. Sú hebké, príjemné, dávajú deťom pocit skutočného priateľstva a učia ich nehe, ktorú neskôr budú vedieť použiť vo vzťahoch k zvieratám a iným ľuďom. Preto nikdy deťom neberte plyšáka so slovami: „Už si veľký!“ Dieťa sa samo rozhodne, kedy ho odloží do škatule. A navždy si ho bude pamätať.
Minimalizmus verzus babičky
Ekologickosť a udržateľnosť sú fenoménmi, ktoré by mali sprevádzať všetky kroky, ktoré v živote robíme. Aj toto je dôvod na minimalizmus v detskej izbe.
Vyberajte vašim deťom hračky, ktoré sú vyrobené z udržateľných, recyklovateľných či v prírode odbúrateľných materiálov (drevo nie je vždy najlepšie riešenie), alebo nakupujte hračky v bazároch. Čím viac generácií hračka poteší, tým lepšie. Niekedy je však skutočne náročné presvedčiť milujúce babičky, aby neobdarúvali svoje vnúča pri každej návšteve. Skúste ich motivovať, aby drobcom radšej ponúkli zážitky – návštevu divadla, galérie, kolotočov, či farmy.
Prebytok musí preč!
Možností je niekoľko. Môžete napríklad všetky hračky, ktoré si v poslednom čase vaše dieťa nevšímalo, zabaliť do škatule a odložiť do pivnice. O pár mesiacov urobte to isté s tou druhou polovicou a tú, ktorú ste schovali, mu vráťte. Druhá možnosť je darovať hračky do azylového domu alebo deťom zo sociálne slabších rodín. Niekoľkokrát do roka sa v rôznych mestách na Slovensku konajú burzy hračiek. Odneste ich tam spoločne s vašimi deťmi a podporte v nich prirodzený altruizmus.
