BILINGVÁLNA VÝCHOVA: Dieťa sa jazyk(y) učí prirodzene
Uvažujete o tom, že svoje dieťa budete učiť cudzí jazyk už odmalička? Nie v súkromných škôlkach či na kurzoch pre najmenších, ale doma? Pozrime sa na názor odborníkov aj na skúsenosti mamičiek.
Bilingválnosť (dvojjazyčnosť) je prirodzený jav v rodinách, kde je mama alebo otec inej národnosti. A keďže interkultúrne páry sú v dnešnej dobe celkom bežné, tým pádom je domácnosť automaticky a prirodzene dvojjazyčná. Rodičia si často zvolia pravidlo „1 osoba = 1 jazyk“ a to aj v prípade, že sa rozhodnú dieťa vychovávať dvojjazyčne, aj keď sú obaja rovnakej národnosti. V takomto prípade udržať dva jazyky v domácnosti nie je také ľahké, ako sa zdá. Vyžaduje si to veľkú disciplínu od oboch rodičov, ale pre dieťa je to obrovský benefit.
Speakovať sa naučili na materskej - inšpirujte sa mamami, ktoré to zvládli!
Dieťa sa jazyk(y) učí prirodzene
Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková konštatuje, že byť bilingválny je pre malé dieťa prirodzené, najmä ak je nositeľom každého jazyka v rodine iná osoba.
„Mozog dvojročného dieťaťa má dvakrát toľko synapsií ako mozog dospelého človeka, ktoré buď využije, alebo neskôr stratí. Matka, otec, stará matka hovorí „inak“ a dieťa plynule zvládne vnímať, chápať, neskôr aj odpovedať v „správnom“ jazyku každej osobe. Príkladov je okolo nás veľa, rodín, kde rodičia či starí rodičia sú inej národnosti, z inej krajiny a hovoria iným jazykom. Slová aj celé vety si deti uchovávajú sluchom a pamätajú si ich. Aj keď sa to neprejaví hneď, vytvoria si základ cudzieho jazyka, na ktorom môžu stavať.“
Dieťa počúva a vníma, nasáva všetko, čo ho obklopuje a ak prichádza do kontaktu s cudzím jazykom v ranom veku, cudzojazyčné slová sa ukladajú do rovnakej oblasti mozgu ako materinský jazyk. „Mozog bilingválneho dieťaťa si predstavujem ako zmes košíkov, do ktorých si ukladá slová, vety, zvuky a tak na jednu vec, napríklad auto, bude mať v každom košíku slovo, ktoré ho určuje. Prirodzenejší spôsob učenia pre malé dieťa je hra, tak sa s deťmi hrajte a len pripojte iný jazyk,“ odporúča psychologička.
Bilingválna výchova: Okno príležitostí
Štúdie ukazujú, že v procese učenia sa jazykov existuje tzv. obdobie okna príležitostí, kým je otvorené, dieťa sa učí jazyk prirodzene. Je schopné sa naučiť toľko jazykov, s koľkými prichádza pravidelne do kontaktu. Toto „okno príležitostí“ sa podľa niektorých začína od narodenia a intenzívne trvá približne do 7. roka života dieťaťa. Samozrejme, cudzí jazyk je schopné naučiť sa aj neskôr, ale pri učení už fungujú iné mechanizmy, je to náročnejšie.
Môže bilingválna výchova ovplyvniť neskorší nástup reči?
„Mám málo detí, u ktorých by bilingvalita spomalila reč natoľko, aby sme to vedeli posúdiť. Veď ak už hovorí dvoma jazykmi, tak je to pre neho obrovské plus,“ uvádza zo svojej praxe psychologička a pridáva pár tipov pre rodičov.
„Rodičia musia dieťa obklopiť rečou, majú s ním od narodenia veľa hovoriť, spievať, vravieť riekanky, rozprávať sa s ním, hoci v dvoch či aj troch jazykoch. Zdôrazňovanie slov, opakovanie, použitie rýmov a jednotlivých zvukov – to všetko pomáha dieťaťu vytvoriť v mozgu milióny neurónových spojení, ktoré sú potrebné pri rozvíjaní reči. Čím viac je dieťa stimulované vaším rozprávaním, tým je väčší predpoklad, že sa naučí skoro a dobre hovoriť. Dôležitá je aj pasívna príprava, pre ktorú je najlepšie stále počúvanie reči s piesňami, rozprávkami v cudzom jazyku, ktoré môžu znieť pri hre, jedle, jazde autom a iných činnostiach dieťaťa akoby v pozadí. Pravidelným, opakovaným počúvaním sa upevňujú získané znalosti,“ odporúča odborníčka.
Aké sú výhody a nevýhody výučby cudzieho jazyka v ranom veku z pohľadu rodiča aj dieťaťa?
Psychologička Mária Tóthová Šimčáková uvádza fakty, ktoré treba brať pri praktizovaní bilingválnej výchovy do úvahy.
VÝHODY:
- prirodzená výslovnosť
- intelektuálny vývin a mentálny rozvoj – bilingválnosť obohacuje a pozitívne ovplyvňuje mentálnu a intelektuálnu stránku dieťaťa
- pružnejšie myslenie – deti lepšie rozumejú svojmu jazyku, majú lepšiu schopnosť počúvať
- deti sa nehanbia a neboja rozprávať cudzím jazykom – nepociťujú ostych, a preto im výučba cudzieho jazyka ide ľahšie a prirodzenejšie
- majú lepšie verbálne schopnosti – výskumy dokazujú, že učením cudzieho jazyka sa zlepšujú komunikačné schopnosti dieťaťa
- spoznávanie iných kultúr
- aj v staršom veku sa rýchlejšie a efektívnejšie dokážu naučiť nový cudzí jazyk
- naučia sa rozumieť z kontextu bez toho, aby museli bezpodmienečne rozumieť každému slovu
NEVÝHODY:
- bilingválne deti niekedy začínajú neskôr rozprávať (toho sa najviac boja aj ich rodičia), ale všetko včas dobehnú
- spočiatku môžu mať menšiu slovnú zásobu v jednotlivých jazykoch zvlášť, ale celkovo je ich poznanie a pamätanie slov väčšie alebo porovnateľné s rovesníkmi
- bilingválne deti niekedy pomiešajú jazyky. Zdá sa však, že to nie je náhodné: použitie slov z iného jazyka je motivované túžbou plynulejšej a efektívnejšej komunikácie a vyskytuje sa v situáciách, keď dvojjazyčné dieťa vie, že si to môže dovoliť, napríklad hovorí s rodičom alebo dieťaťom, ktorí ovládajú oba jazyky.
Materinský jazyk: Bábätká majú k nemu špecifický vzťah
Skúsenosti mamičiek s bilingválnou výchovou
Silvia Patocsová, taliansko-slovenská rodina
„S partnerom Talianom vychovávame dve deti, päťročnú Grétku a takmer sedemročného Federica. Obe sa narodili na Slovensku, chodia do slovenskej škôlky a sú plne bilingválne. Partner neovláda slovenský jazyk a s deťmi od ich narodenia komunikuje iba po taliansky. Zo začiatku, keďže boli počas materskej stále so mnou, bola ich preferovaným jazykom slovenčina. Obaja však začali rozprávať neskôr ako ich rovesníci, na čo nás však upozornila pediatrička – vraj je to u bilingválnych deti bežné. Počas pandémie, keď nechodili do škôlky a trávili viac času s otcom, keďže ja som pracovala, začali preferovať taliančinu. Dnes je to vyrovnané s tým, že do slovenčiny občas pripletú talianske slovo, ktoré často „poslovenčia“. Občas to vyzerá vtipne, najmä keď v škôlke ich novotvaru nerozumejú. Opačne to však nefunguje, do taliančiny nezavádzajú slovenské slová. Komunikácia v oboch jazykoch je pre ne úplne prirodzená.
Všetko sa vyvíjalo prirodzene, nebrali to ako učenie sa cudzieho jazyka. Otcovi často „tlmočia“, keď idú napr. do obchodu a on sa potrebuje niečo spýtať. Prirodzene, osvojenie si dvoch jazykov im dalo dobrý základ aj pre štúdium ďalších. Obaja začínajú skúšať aj angličtinu, ktorú sa učia v škôlke, prípadne so mnou. Keďže pracujem v rámci medzinárodnej hotelovej siete, cestovanie a cudzie kultúry sú im blízke, a preto považujem učenie sa jazykov za veľmi prospešné a v rebríčku priorít sa nachádza na prvých priečkach.“
Dagmar Christie, Maďar a Slovenka v Austrálii
„Moje deti sa narodili v Austrálii, ich otec je Maďar, ktorý nevedel po slovensky, tak s ním deti rozprávali po maďarsky, so mnou po slovensky. Nikto im nepovedal, že to tak majú robiť, samy vedeli, že sa s nami treba rozprávať inak. Angličtinu sa naučili medzi rovesníkmi a v škole. Ja hovorím plynule všetkými troma jazykmi.
Medzi deťmi je 14-mesačný rozdiel. Doma som s nimi bola štyri roky, rozprávali slovensko-maďarsky. Keď išli do školy, pýtala som sa učiteľky, či nemajú jazykové problémy, keďže nie sú z anglicky hovoriacej domácnosti, no učiteľka sa čudovala, že rozprávajú aj inými rečami. V tom čase som pracovala v aerolinkách a letecká doprava bola pre mňa finančne dostupná, takže sme často chodievali do Európy. Pamätám sa, ako sme raz boli u rodiny, dcérka mala štyri roky, hrala sa a rozprávala sa s bábikami po slovensky i maďarsky. Moja teta sa jej spýtala, či to vie aj anglicky. A ona slovo povedala v troch rečiach: špinavý, piszkos, dirty.
Angličtina zvíťazila, keď mali deti približne osem rokov, doma s nami ešte rozprávali po slovensky a maďarsky, ale medzi sebou len anglicky. Tak hovorili všetci ich kamaráti. Pamätám sa, ako sme boli na výlete v Tatrách, deti sa hrali vonku a pani z Nového Zélandu ich podľa prízvuku spoznala ako Austrálčanov. Dnes moja dcéra už po slovensky vie len máličko a maďarsky viac rozumie ako rozpráva. Syn má ale stále slušnú maďarčinu, chodí do Maďarska na dovolenku s rodinou.
Ešte pridám skúsenosť z mojej rodiny – môj otec mal tiež maďarsko-slovenské korene. Mal dvoch bratov a všetci rozprávali po slovensky, maďarsky aj nemecky. Nemčinu sa naučili ako deti, keď ich rodičia poslali do Karlových Varov, kde sa vtedy rozprávalo veľa nemecky. Cudzie jazyky teda nie sú výmysel dnešnej doby.“
Mama v Austrálii: Pôvodne sme mali kúpenú spiatočnú letenku
Renata Nemethová Galganaková, slovensko-maďarská rodina
„Môj manžel sa narodil do rodiny, kde sa komunikovalo v maďarčine, ale študoval na slovenských školách. Doma sa rozprávame medzi sebou po slovensky, máme dve deti – šesťročného Tomáška a desaťmesačného Peťka. Keď sa starší narodil, manžel bol väčšinou mimo domu, respektíve dlho v práci a keď prišiel domov, komunikoval s ním len po slovensky. Zlom nastal, keď Tomáško povedal, že sa chce učiť po maďarsky, aby porozumel maskotovi Bobovi (maskot hotela, kde chodíme na dovolenku do Maďarska) a tak ho začal učiť.
Čo sa týka mladšieho Peťka, dohodli sme sa vopred, že od narodenia bude na neho manžel rozprávať po maďarsky. Zatiaľ má Peťko 10 mesiacov, bľaboce skôr slová v slovenskom jazyku ako mamama, bababa, myslím si teda, že jeho prvé slovo bude v slovenčine, keďže som s ním väčšinou ja. Ale maďarsky sa priučí automaticky od otca.“