Strácame svoje deti?

Redakcia | 29. Sep 2020
Strácame svoje deti?

Nebezpečný (a zároveň najviac ignorovaný) negatívny trend súčasnej výchovy.

Dnešná generácia rodičov (dospelých vo veku okolo štyridsiatky) vyrastala zvyčajne s kľúčikom na krku na sídlisku spolu s kamarátmi, v tieňoch vysokých panelákov. Ich rodičia boli totižto zamestnaní a na výchovu zostával čas až po pracovnej dobe.

Tak mládež vypĺňala svoj čas vzájomnými stretnutiami, lozením po stromoch, dobrodružnými výpravami rôzneho druhu a charakteru. V týchto skupinách nielen, že nebol priestor pre dospelých, tí sa tam vlastne nemohli dostať ani ak by ako chceli – pretože boli v   práci. Dnes navyše čelíme novým výzvam v podobne technológií a mobilných technologických zariadení.

Výhoda minulosti v podobe pobytu na čerstvom vzduchu je tu nepopierateľná oproti záujmom dnešných detí, ale... Tým, že sme v detstve poznali a zažívali tento štýl výchovy, nepríde nám na tom nič zvláštne a vlastne nám ani nenapadne sa nad tým pozastaviť a zamyslieť sa, alebo položiť si otázku: „Čo by mohlo byť na tom zlé?“

Gordon Neufeld a Gabor Mate v knihe Držte si svoje deti prinášajú revolučný pohľad na výchovu. Vysvetľujú podstatu medziľudských vzťahov a vytváranie puta, nielen medzi rodičmi a ich deťmi, ale aj medzi deťmi a ich vrstovníkmi.

Upozorňujú na jeden z najnebezpečnejších (a zároveň na jeden z najviac ignorovaných) negatívnych trendov súčasnej výchovy, kedy rodičia strácajú svoje deti na úkor ich rovesníkov omnoho skôr, než by bolo pre zdravý vývin dieťaťa dobré a vlastne nutné. 

Čo to znamená „strácať svoje deti“? 

Zjednodušene povedané, strácať s nimi vzťah. Deti, ktoré sú vo svojej podstate odkázané na starostlivosť dospelých, sa stávajú zdanlivo samostatnými omnoho skôr, než v skutočnosti samostatnými sú. Za maskou drzosti, nezáujmu, niekedy až (často pubertálneho) pohŕdania sa však v skutočnosti skrýva obrovská túžba po vzťahu, po prijatí, po blízkosti.

Puberta nemusí automaticky znamenať drzosť, odvrávanie, alebo pohŕdanie..., no tento model máme tak silne vžitý, že ho považujeme za niečo normálne!

Vytváranie a strácanie väzby

Väzbu si dieťa vytvára už pred narodením. Najskôr je to doslova fyzická väzba, ale aj základy tej psychologickej sa tvoria už in utero. Po narodení je to najmä závislosť dieťaťa od jeho opatrovníkov, čo ho núti vytvárať väzbu celkom inštinktívne. Väzby však vytvárame aj naďalej, zďaleka to nekončí narodením. 

Prvé najvýraznejšie narušenie väzieb detí na ich rodičov môžeme pozorovať už v materskej škole, kedy sa deti zvyčajne po prvý krát zapájajú do kolektívu (ak to nie je ešte skôr v jasliach), v domnienke, že kolektív je presne to, čo trojročné dieťa potrebuje. To, čo však skutočne dieťa potrebuje, sú pevné a bezpečné väzby s dospelými, tak ako na to upozorňujú spomínaní autori dr. Gordon Neufeld a Gabor Maté. 

Autori popisujú viacero spôsobov vytvárania väzieb, medzi ktoré patrí napríklad fyzická blízkosť, podobnosť, túžba byť pre niekoho dôležitým, hľadanie blízkosti a intimity, túžba byť poznaný a niekoho skutočne poznať. Na to, aby dieťa vytvorilo s niekým bezpečnú väzbu, potrebuje jeho pozornosť. Tú, žiaľ, učiteľky v materských a základných školách pri počte detí, ktoré majú v triedach, nie sú schopné venovať individuálne každému dieťaťu v skupine tak, ako by to potrebovalo.

A tak dieťa, v snahe vytvoriť väzby, vytvára stále silnejšie väzby na svojich rovesníkov, s ktorými trávi podstatnú časť dňa. Je to vlastne veľmi jednoduché a logické. Prečo by s tým niečo nemalo byť v poriadku?

Riziká naviazanosti na rovesníkov

Riziká prílišnej naviazanosti na rovesníkov autori publikácie opisujú podrobne, pútavo a zrozumiteľne. Ak by sme si trúfli zhrnúť toto vysvetlenie do niekoľkých riadkov, zdôraznili by sme zložitosť konkurujúcich si väzieb – riziko tu spočíva v tom, že dieťa si musí zvoliť, ktorá väzba je pre neho dôležitejšia – či je to väzba na rodičov alebo na kamarátov.

V skupine rovesníkov sa však veľmi väzba na rodičov nenosí, preto je dieťa postavené pred neľahkú voľbu. Túžba patriť do skupiny je veľmi silná, sme totižto tvory veľmi spoločenské, vytvárame skupiny, komunity, spoločenstvá... Nie je teda nič zvláštne na tom, že aj dieťa túži patriť do nejakej skupiny. 

Najväčšie riziko však spočíva v prináležaní ku skupine, ktorá je tvorená LEN rovesníkmi – nie je tu žiaden dospelý, ktorý by skupinu nejakým spôsobom usmerňoval. Deti si potom tvoria svoje vlastné pravidlá a kam až to dokáže zájsť vidíme podľa čoraz viac sa rozmáhajúceho fenoménu šikany. Autori vysvetľujú dôvody a navrhujú aj riešenia problému šikany, ktoré musí byť na úrovni systému a celkového spoločenského nastavenia, prístupu k hodnotám. 

Čo s tým ak dieťa uprednostňuje kamarátov pre rodinou?

Ak to vaše dieťa už pred nástupom tak veľmi obávaného obdobia zvaného puberta tiahne viac k rovesníkom, ako k vám a trápite sa tým, prečo uprednostňuje kamarátov pred časom stráveným s rodinou,  zákazmi a trestami si nepomôžete. Takéto dieťa sa snaží vyplniť vzťahové prázdno... Vaša šanca spočíva v tom, toto prázdno vyplniť časom stráveným s vami.

To sa môže javiť ako v celku jednoduchá úloha, avšak rodičia, ktorí zažívajú prehnanú naviazanosť svojich detí na rovesníkov, vám istotne dosvedčia, že to je riadna výzva.

Ako na to? Skúste začať úplne od nuly. Nebude to ľahká úloha, ale na nejaký čas skúste nekarhať dieťa za jeho prehrešky spôsobené často práve tým, ako sa vám vzďaľuje, ale využite každý moment na to, aby ste s ním nadviazali príjemný kontakt. Vrúcny pohľad do očí spojený s priateľským prikývnutím aktivuje jeho inštinktívne väzbové správanie. Prvým krokom je prilákať ho naspäť k vám... 

Najlepším riešením je prevencia

Tak ako to platí aj v iných oblastiach, aj tu je najjednoduchším riešením prevencia. Snažte sa držať svoje deti nablízku, buďte s nimi v kontakte, udržiavajte s nimi fyzickú blízkosť... Prejavujte im svoj záujem, dívajte sa im do očí, láskavo sa ich dotýkajte.

Veľmi dôležité je spoločné stolovanie, to je centrum kontaktu, otváranie možnosti komunikácie, zdieľania. Zaujímajte sa o ich kamarátov, pozvite ich ku vám domov, nadviažte s nimi vzťah. Usilujte sa to, aby v čase, keď trávi čas so svojimi rovesníkmi, boli prítomní aj iní dospelí, ktorým dôverujete. Rozširujte, pokiaľ je to možné, množstvo vzťahov vášho dieťaťa s dospelými. Či už je to rodina alebo susedia, rozvíjajte dobré vzťahy s dospelými v okolí, ktorí budú tvoriť akúsi „väzbovú sieť“, ktorá vaše dieťa zachytí v prípade „hroziaceho pádu“.

Tiež je veľmi dôležité, aby ste mali aj vy rodičia dobrý vzťah k dospelým osobám, ktoré sa o vaše dieťa starajú v čase, keď ste v práci alebo mimo domu – či už je to pani na stráženie, alebo pani učiteľka v škole. 

strácame svoje deti?

Deti nepotrebujú kamarátov?

Dr Neufeld spolu s Gaborom Mate odvážne tvrdia, že dieťa nepotrebuje kamarátov. „Skutoční priatelia podporujú náš rozvoj a rast, bez ohľadu na to, ako to môže ovplyvniť náš vzťah. Takéto priateľstvo stojí na pevných základoch vzájomného rešpektu a individuality. Nie je teda možné vytvárať si skutočné priateľstvá skôr, než človek dosiahne určitú úroveň zrelosti a schopnosti sociálnej integrácie.“, argumentujú.

„Z vývinového hľadiska deti ďaleko viac potrebujú mať dobrý vzťah sami so sebou než s rovesníkmi. Vzťahy s druhými nám často narúšajú práve vzťah, ktorý by sme potrebovali mať sami so sebou. Prípadne môžu byť pokusom o vyplnenie prázdna, ktoré vzniká, keď sami so sebou nemáme dobrý vzťah.

Vzťahy orientované na rovesníkov, podobne ako televízia alebo elektronické hry, narúšajú rozvoj vzťahu so sebou. Pokým dieťa nezačne javiť známky toho, že má dobrý vzťah samé so sebou, nie je pripravené vytvárať si skutočné vzťahy s inými deťmi. Je omnoho lepšie, keď bude tráviť čas interakciami s dospelými, ktorí majú o neho skutočný záujem, kreatívnym hraním alebo osamote.“

Najdôležitejší je vzťah s rodičmi 

Vy ste pre dieťa prvým modelom. Vy ste pre dieťa prvým svetom, nedovoľte preto, aby sa vám „stratilo“. Udržiavať blízky vzťah s dieťaťom v dobe toľkých lákadiel nie je už tak jednoduchým ako to bolo kedysi. Stále je to však našou zodpovednosťou.

Stále sme načisto nestratili inštinktívne schopnosti vytvárať dobré vzťahy so svojimi deťmi. Na základe vzťahu s láskavým dospelým dieťa formuje svoj sebaobraz a vytvára si vzťah k sebe samému. Preto je ten najdôležitejší vzťah pre dieťa vzťah s vami – milujúcimi rodičmi. 

Zdroj: www.peoplecomm.cz/drzte-si-sve-deti

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: