Základy osobnosti staviame v prvých troch rokoch dieťaťa

PhDr. Andrea Baranovská PhD. | 4. február 2024

foto: istockphoto.com

Vývin sebauvedomovania dieťaťa, teda kým je, kam patrí a aké je, sa veľmi výrazne podieľa na tom, aký človek sa z neho stáva.

Jeden z významných psychológov tvrdil, že základy toho, kto človek je, čo si o sebe myslí a ako sa bude správať, sú kladené v prvých troch rokoch života. Hoci práve na tieto tri roky sa vzťahuje tzv. detská amnézia, teda dieťa si ich nepamätá.

Prečítajte si tiež:

TAKTO podporíte sebavedomie dieťaťa

Prvé tri roky

Možno si myslíte, že identita sa vyvíja až v období dospievania, ale nie je to tak. Otázky typu: „Kto som?“ „Kam patrím?“ „Aký som?“ dieťa rieši odmalička a získava na ne odpovede prostredníctvom správania sa najbližších ľudí. 

Dokonca, práve v období detstva sú odpovede omnoho dôležitejšie, pretože dieťa nemá rozvinuté kritické myslenie, a teda prijíma názor svojich rodičov a najbližších bez pochybností. To znamená, ak si ocko a mamička myslia o dieťatku, že je zlé a neposlušné, dieťa tento názor preberá. Ak si myslia, že je dobré, prijíma to.

Dôležité je uvedomiť si, že to, čo si o sebe dieťa myslí, nevznikne z jedinej odpovede rodiča. Je to vyskladané z množstva reakcií rodičov na správanie dieťaťa počas dlhého obdobia. 

Ak si rodičia myslia o dieťatku, že je zlé a neposlušné,  ono tento názor preberá. Ak hovoria o ňom, že je dobré, prijíma to.

Vplyv kultúry

Rovnako je názor na seba samého určovaný aj prostredím a kultúrou, v ktorej dieťa vyrastá. Ak je v rodine postavené na piedestál a všetko sa točí okolo neho, získava presvedčenie o vlastnej dôležitosti a o tom, že je viac ako dospelí ľudia.

Naopak, v niektorých kultúrach má dieťa hodnotu podobnú tovaru. Ideálna je zlatá stredná cesta – dieťa by nikdy nemalo byť viac ako dospelý. Rodičia sú zodpovední za jeho zdravý vývin a sú to oni, ktorí musia určovať hranice, v rámci ktorých sa dieťa postupne naučí byť zodpovedné za svoje správanie a tiež pozitívne vnímať seba samého. 

Kľúčový tretí rok

Vývin sebauvedomovania je len medzistupňom k pochopeniu duševného stavu druhých ľudí a smeruje aj k zvyšovaniu emocionálnej inteligencie dieťaťa. 

Niektoré psychologické teórie tvrdia, že sebauvedomenie začína vtedy, keď dieťa prejde v reči o sebe od používania 3. osoby („Miško papá“, „Alicka tancuje“) k používaniu slova „ja“ – čo sa deje približne okolo 3. roku. 

Ďalšie hovoria o tom, že sebauvedomovanie je proces, ktorý začína u dieťaťa s objavovaním vlastného tela. Každý rodič si pamätá na to, ako sa dieťa vydrží hrať s vlastnými nohami, rukami, aké má potešenie z kúpania ap. Dieťa si rozdiel medzi sebou a prostredím uvedomuje od narodenia. Svoju mamu považuje za „predĺženie“ seba samého, ale aj tak sa prejavuje rozdiel v reakciách na jej dotyky a na vlastné dotyky. Dojčatá sa učia vnímať svoje telo fyzickým experimentovaním – uvedomovaním si jeho polohy, toho, či im je teplo, zima ap. Takto pokračuje oddeľovanie seba od iných detí, od dospelých, od seba v zrkadle ap. 

V 70. rokoch 20. storočia robila psychologička Amsterdamová výskum s malými deťmi. Urobila im rúžom škvrnku na nose a dala im zrkadlo s otázkou: „Kto je to tam?“ Zistila, že deti okolo 2. roku života a neskôr sa snažili si túto škvrnu na sebe zmazať. Z toho usúdila, že vtedy identifikovali seba samých. Mladšie deti toho schopné ešte neboli. V praxi sa deti najskôr naučia identifikovať a odstrániť škvrnu na čele bábiky, až potom na svojom vlastnom.

Prečítajte si tiež:

Nehnevajte sa na deti! Sú vašim zrkadlom

Štádia sebauvedomovania 

Celkovo je ich päť, no my sa budeme venovať iba prvým trom. 

• 1. štádium – medzi 6. – 12. mesiacom – na svoj obraz v zrkadle sa dieťa usmieva, smeje sa, nespoznáva sa, myslí si, že vidí iné dieťa.
• 2. štádium – medzi 13. – 24. mesiacom – v tomto období sa môže javiť neisté. Často nie je možné ani zistiť, či spoznáva seba v zrkadle alebo nie, okolo 18. mesiaca to už až asi polovica detí dokáže. Podľa niektorých pokusov ide o schopnosť, ktorú skôr zvládajú deti, ktoré bývajú viac v kolektíve s inými deťmi. 

Ako môžeme vidieť 2. a 3. štádium sa prekrývajú. Nie je možné povedať, kedy niektoré štádium končí a iné začína. V tomto období sa už v zrkadle rozpozná viac ako polovica detí.

• 3. štádium – medzi 33. a 38. mesiacom – sa už v zrkadle pozná každé dieťa – dokonca aj povie: „To som ja.“ Deti sa pred zrkadlom predvádzajú, tancujú, robia grimasy ap. Práve v tomto období nastáva aj nový zlom v emocionálnom období – sebauvedomovanie si emócií – zahanbenie, pýcha, hanba. 

„Ja chcem“

Okolo 2. roku života sa začína v reči vyskytovať aj slovo JA. Niektoré verbálne zdatné deti ho začínajú používať už v 18. mesiaci. Okolo 2 a pol roka sa už bežne v reči detí vyskytuje slovné spojenie „ja chcem“ spolu so slovom „moje“. 

Môžeme teda konštatovať, že proces sebauvedomovania sa v sociálnom vývine dieťaťa začína vyskytovať v rozpätí medzi 2. – 4. rokom života. Hneď, ako sú deti schopné odlíšiť seba a ostatných ľudí, začínajú sa u nich rozvíjať ďalšie formy sociálneho správania sa.

Rozširujú si svoj okruh kamarátov a ďalších sociálnych vzťahov, čím získavajú stále viac spätnej väzby, prostredníctvom ktorej sa u nich rozvíjajú nové zručnosti – schopnosť deliť sa, vymieňať, dávať, ale aj schopnosť podvádzať a klamať. Jeden výskum dokonca tvrdil, že nedostatočne rozvinuté sebauvedomovanie súvisí s obmedzenou schopnosťou klamať. 

Spolu so sebauvedomovaním veľmi úzko súvisí aj rozvoj sebaúcty. K tomu sú dôležité súdy najbližších ľudí dieťatka. 

Prečítajte si tiež:

7 tajomstiev výchovy šťastného dieťaťa

Čo sa podieľa na vývine sebauvedomovania a sebaúcty u dieťaťa? 

Vonkajšie faktory: 

• emocionálne prijatie dieťaťa jeho rodičmi, starými rodičmi a súrodencami;
• hodnotenie výkonov autoritami – nekritické pozitívne komentáre dieťaťu skôr ubližujú ako pomáhajú;
• konfrontácia so spoločenskými a kultúrnymi  normami a hodnotami MIMO svojej rodiny – na návšteve, v rámci nejakého podujatia ap. – najmä ak je upozornené na správanie, ktoré v domácom prostredí bolo a je prijímané ako „normálne“.

Vnútorné faktory: 

• typ emocionálneho prežívania – precitlivenosť dieťaťa – ako reaguje na rôzne situácie (je plačko? odvážne?);
• temperament;
• sociálne zručnosti. 

Platí, že:

• Deti, ktoré sú chválené, mávajú vyššie sebavedomie ako deti, ktoré sú opakovane trestané a karhané.
• Deti dobre začlenené do kolektívu majú vyššie sebauvedomovanie ako deti, ktoré sú vyčlenené – tie sú často aj terčom šikany.
• Netrpezlivé deti potrebujú viac pomoci a ich sebahodnotenie býva nižšie, nevydržia tiež pri činnosti a často ju ani nedokončia. 

Musíme si však uvedomiť, že každé dieťa je iné. Na rovnaký podnet budú rôzne deti reagovať rozličným spôsobom. To závisí od množstva faktorov, a preto by rodičia mali k svojim deťom pristupovať vždy individuálne.

Rodič by sa mal o svojom potomkovi vyjadrovať pravdivo a pozitívne, primerane ho chváliť a viesť ho k tomu, aby si vážil seba samého.