Základy osobnosti staviame v prvých troch rokoch dieťaťa

PhDr. Andrea Baranovská PhD. | 27. Aug 2020
Prvé tri roky a sebavedomie

Vývin sebauvedomovania dieťaťa, teda kým je, kam patrí a aké je, sa veľmi výrazne podieľa na tom, aký človek sa z neho stáva.

Jeden z významných psychológov tvrdil, že základy toho, kto človek je, čo si o sebe myslí a ako sa bude správať, sú kladené v prvých troch rokoch života. Hoci práve na tieto tri roky sa vzťahuje tzv. detská amnézia, teda dieťa si ich nepamätá.

Prvé tri roky

Možno si myslíte, že identita sa vyvíja až v období dospievania, ale nie je to tak. Otázky typu: „Kto som?“ „Kam patrím?“ „Aký som?“ dieťa rieši odmalička a získava na ne odpovede prostredníctvom správania sa najbližších ľudí. 

Dokonca, práve v období detstva sú odpovede omnoho dôležitejšie, pretože dieťa nemá rozvinuté kritické myslenie, a teda prijíma názor svojich rodičov a najbližších bez pochybností. To znamená, ak si ocko a mamička myslia o dieťatku, že je zlé a neposlušné, dieťa tento názor preberá. Ak si myslia, že je dobré, prijíma to.

Dôležité je uvedomiť si, že to, čo si o sebe dieťa myslí, nevznikne z jedinej odpovede rodiča. Je to vyskladané z množstva reakcií rodičov na správanie dieťaťa počas dlhého obdobia. 

Ak si rodičia myslia o dieťatku, že je zlé a neposlušné,  ono tento názor preberá. Ak hovoria o ňom, že je dobré, prijíma to.

Vplyv kultúry

Rovnako je názor na seba samého určovaný aj prostredím a kultúrou, v ktorej dieťa vyrastá. Ak je v rodine postavené na piedestál a všetko sa točí okolo neho, získava presvedčenie o vlastnej dôležitosti a o tom, že je viac ako dospelí ľudia.

Naopak, v niektorých kultúrach má dieťa hodnotu podobnú tovaru. Ideálna je zlatá stredná cesta – dieťa by nikdy nemalo byť viac ako dospelý. Rodičia sú zodpovední za jeho zdravý vývin a sú to oni, ktorí musia určovať hranice, v rámci ktorých sa dieťa postupne naučí byť zodpovedné za svoje správanie a tiež pozitívne vnímať seba samého. 

Kľúčový tretí rok

Vývin sebauvedomovania je len medzistupňom k pochopeniu duševného stavu druhých ľudí a smeruje aj k zvyšovaniu emocionálnej inteligencie dieťaťa. 

Niektoré psychologické teórie tvrdia, že sebauvedomenie začína vtedy, keď dieťa prejde v reči o sebe od používania 3. osoby („Miško papá“, „Alicka tancuje“) k používaniu slova „ja“ – čo sa deje približne okolo 3. roku. 

Ďalšie hovoria o tom, že sebauvedomovanie je proces, ktorý začína u dieťaťa s objavovaním vlastného tela. Každý rodič si pamätá na to, ako sa dieťa vydrží hrať s vlastnými nohami, rukami, aké má potešenie z kúpania ap. Dieťa si rozdiel medzi sebou a prostredím uvedomuje od narodenia. Svoju mamu považuje za „predĺženie“ seba samého, ale aj tak sa prejavuje rozdiel v reakciách na jej dotyky a na vlastné dotyky. Dojčatá sa učia vnímať svoje telo fyzickým experimentovaním – uvedomovaním si jeho polohy, toho, či im je teplo, zima ap. Takto pokračuje oddeľovanie seba od iných detí, od dospelých, od seba v zrkadle ap. 

V 70. rokoch 20. storočia robila psychologička Amsterdamová výskum s malými deťmi. Urobila im rúžom škvrnku na nose a dala im zrkadlo s otázkou: „Kto je to tam?“ Zistila, že deti okolo 2. roku života a neskôr sa snažili si túto škvrnu na sebe zmazať. Z toho usúdila, že vtedy identifikovali seba samých. Mladšie deti toho schopné ešte neboli. V praxi sa deti najskôr naučia identifikovať a odstrániť škvrnu na čele bábiky, až potom na svojom vlastnom.

Štádia sebauvedomovania 

Celkovo je ich päť, no my sa budeme venovať iba prvým trom. 

  • 1. štádium – medzi 6. – 12. mesiacom – na svoj obraz v zrkadle sa dieťa usmieva, smeje sa, nespoznáva sa, myslí si, že vidí iné dieťa.
  • 2. štádium – medzi 13. – 24. mesiacom – v tomto období sa môže javiť neisté. Často nie je možné ani zistiť, či spoznáva seba v zrkadle alebo nie, okolo 18. mesiaca to už až asi polovica detí dokáže. Podľa niektorých pokusov ide o schopnosť, ktorú skôr zvládajú deti, ktoré bývajú viac v kolektíve s inými deťmi. 

Ako môžeme vidieť 2. a 3. štádium sa prekrývajú. Nie je možné povedať, kedy niektoré štádium končí a iné začína. V tomto období sa už v zrkadle rozpozná viac ako polovica detí.

  • 3. štádium – medzi 33. a 38. mesiacom – sa už v zrkadle pozná každé dieťa – dokonca aj povie: „To som ja.“ Deti sa pred zrkadlom predvádzajú, tancujú, robia grimasy ap. Práve v tomto období nastáva aj nový zlom v emocionálnom období – sebauvedomovanie si emócií – zahanbenie, pýcha, hanba. 

prvé tri roky dieťaťa sú dôležité

„Ja chcem“

Okolo 2. roku života sa začína v reči vyskytovať aj slovo JA. Niektoré verbálne zdatné deti ho začínajú používať už v 18. mesiaci. Okolo 2 a pol roka sa už bežne v reči detí vyskytuje slovné spojenie „ja chcem“ spolu so slovom „moje“. 

Môžeme teda konštatovať, že proces sebauvedomovania sa v sociálnom vývine dieťaťa začína vyskytovať v rozpätí medzi 2. – 4. rokom života. Hneď, ako sú deti schopné odlíšiť seba a ostatných ľudí, začínajú sa u nich rozvíjať ďalšie formy sociálneho správania sa.

Rozširujú si svoj okruh kamarátov a ďalších sociálnych vzťahov, čím získavajú stále viac spätnej väzby, prostredníctvom ktorej sa u nich rozvíjajú nové zručnosti – schopnosť deliť sa, vymieňať, dávať, ale aj schopnosť podvádzať a klamať. Jeden výskum dokonca tvrdil, že nedostatočne rozvinuté sebauvedomovanie súvisí s obmedzenou schopnosťou klamať. 

Spolu so sebauvedomovaním veľmi úzko súvisí aj rozvoj sebaúcty. K tomu sú dôležité súdy najbližších ľudí dieťatka. 

Čo sa podieľa na vývine sebauvedomovania a sebaúcty u dieťaťa? 

Vonkajšie faktory: 

  • emocionálne prijatie dieťaťa jeho rodičmi, starými rodičmi a súrodencami;
  • hodnotenie výkonov autoritami – nekritické pozitívne komentáre dieťaťu skôr ubližujú ako pomáhajú;
  • konfrontácia so spoločenskými a kultúrnymi  normami a hodnotami MIMO svojej rodiny – na návšteve, v rámci nejakého podujatia ap. – najmä ak je upozornené na správanie, ktoré v domácom prostredí bolo a je prijímané ako „normálne“.

Vnútorné faktory: 

  • typ emocionálneho prežívania – precitlivenosť dieťaťa – ako reaguje na rôzne situácie (je plačko? odvážne?);
  • temperament;
  • sociálne zručnosti. 

Platí, že:

  • Deti, ktoré sú chválené, mávajú vyššie sebavedomie ako deti, ktoré sú opakovane trestané a karhané.
  • Deti dobre začlenené do kolektívu majú vyššie sebauvedomovanie ako deti, ktoré sú vyčlenené – tie sú často aj terčom šikany.
  • Netrpezlivé deti potrebujú viac pomoci a ich sebahodnotenie býva nižšie, nevydržia tiež pri činnosti a často ju ani nedokončia. 

Musíme si však uvedomiť, že každé dieťa je iné. Na rovnaký podnet budú rôzne deti reagovať rozličným spôsobom. To závisí od množstva faktorov, a preto by rodičia mali k svojim deťom pristupovať vždy individuálne.

Rodič by sa mal o svojom potomkovi vyjadrovať pravdivo a pozitívne, primerane ho chváliť a viesť ho k tomu, aby si vážil seba samého. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: