EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA: rozvíjajte ju u detí od narodenia

EMOCIONÁLNA INTELIGENCIA: rozvíjajte ju u detí od narodenia
3.9.2017 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Dieťa sa aj na základe vami prejavovaných emócii učí, čo je smútok, strach, bolesť, radosť a ako sa prejavujú navonok.

Rodičia stoja pred náročnou úlohou. Vychovať zo svojho dieťaťa slušného človeka, ktorý bude schopný presadiť sa a nájsť si svoje miesto v živote. Na to potrebuje priestor nielen pre vzdelanie, ale aj pre rozvoj svojich emocionálnych a sociálnych zručností. My ako rodičia môžeme emocionálnu inteligenciu svojho dieťaťa rozvíjať už od jeho narodenia.

Prečítajte si aj: Ako pomôcť malému dieťaťu v rozvoji jeho inteligencie?

Emocionálna inteligencia (EQ) zahŕňa v sebe aj všetko to, čo tvorí náš charakter. Umožňuje nám pochopiť naše pocity, ale aj  schopnosť orientovať sa v medziľudských vzťahoch.

Emocionálna inteligencia sa rozvíja do narodenia

Bábätká si ešte neuvedomujú svoju osobnosť, napriek tomu, že na svet prišli s určitým potenciálom schopností a temperamentu. Prvé dni dieťa komunikuje svoje psychické aj fyzické potreby len prostredníctvom reflexov.

Má svoje potreby ako sú hlad, smäd,  nutnosť blízkosti a podobne. Je dôležité tieto potreby naplniť. To, že nenecháte plačúce dieťa len tak, ale snažíte sa urobiť všetko pre jeho pohodu, neznamená, že ho rozmaznávate.

Plač je spôsob, akým s vami komunikuje. Ak naň odpoviete hoci len svojou prítomnosťou, bude vedieť, že je tu niekto, kto mu odpovedá. Prvý rok života dieťaťa je dôležitý z hľadiska vytvárania emocionálneho vzťahu a puta k ľuďom, ktorí sa o neho starajú. Ak sú jeho potreby uspokojené, pochopí, že na týchto ľudí sa môže spoľahnúť a môže im dôverovať. Tu sa stavia základ pre rozvoj jeho emocionálnej inteligencie.

Koncom prvého roka života sa ukončí proces emocionálnej inteligencie: utvorí sa silné puto medzi dieťaťom a matkou. Tento vzťah je pre jeho život veľmi dôležitý.

Jeho kvalita ovplyvňuje ako sa dieťa cíti, ale aj to, ako sa prejavuje navonok. Ak sa dieťa naučí dôverovať najbližšiemu človeku, ktorým býva práve matka, bude dôverčivé aj vo či svojmu okoliu a naopak. Ovplyvňuje ho spôsob, akým napĺňate jeho potreby, ako pristupujete k jeho náladám a emóciám.

Prehlbovanie vzťahu s bábätkom prostredníctvom masáže

masáž bábätka

Na základe tohto najdôležitejšieho vzťahu v jeho živote si dieťa uvedomuje aj svoju hodnotu. Potrebuje, aby rodičia  rozpoznali jeho emócie, naučili ho pochopiť ich a ovládať. 

Ak dieťa vyrastá v starostlivom a milujúcom prostredí, neskôr bude samo pristupovať s prirodzenou láskavosťou k iným ľuďom. Necitlivé, nervózne, náladové, či obmedzujúce prostredie (aj v zmysle potláčania emócii),  ovplyvní negatívne jeho sebavedomie. Stratí pocit bezpečia, ktorý dieťa potrebuje v rodine najviac.

Načo nám je emocionálna inteligencia?

Človek, ktorý má rozvinutú emocionálnu inteligenciu rozumie v prvom rade lepšie svojim pocitom. Dokáže ich rozlišovať, triediť, narábať s tým, čo cíti a prejavovať svoje pocity navonok.

Dokáže pracovať s emóciami a vie ich kontrolovať. V napätých situáciách nekoná afektívne a negatívne emócie ako hnev, zlosť, sklamanie, smútok dokáže spracovať rýchlejšie. Je sebavedomý a vie sa správne motivovať k výkonom. Je pripravený vyrovnať sa s tlakmi a nárokmi prostredia.

Dôležitou súčasťou emocionálnej inteligencie je schopnosť empatie. Tá umožní rozpoznať emócie u druhého, naladiť sa na jeho prežívanie, vcítiť sa do jeho situácie a vyjadriť pochopenie.

Emocionálna inteligencia pomôže:

  • lepšie sa zorientovať vo vzťahoch,
  • správať sa primerane situácii,
  • problémy riešiť nekonfliktne 
  • získať zdravé sebavedomie a sebahodnotenie.

Deti si nikdy nebudú pamätať drahé veci, ktorými  ste ich obdarovali, ale spomenú si na city, ktorými ste  ich zahrnuli.
(R. L. Evans)

emocionálna inteligencia

Vplyv rodiny na rozvoj emocionálnej inteligencie dieťaťa je podstatný

Rodičia sú pre dieťa modelom správania sa, sebahodnotenia, ale aj jeho interakcie s okolím. Dieťa sa učí porozumieť vlastným pocitom na základe toho, ako je prijímané rodičmi.

Keď je nervózne a agresívne a vy na neho začnete rovnako nervózne a agresívne útočiť, ako sa má naučiť správne zvládnuť tieto emócie? Nechajte ho chvíľku tak, zostaňte pokojní a snažte sa prísť na to, prečo ho vlastne nervozita a agresivita ovládli.

                        Prečítajte si: Ako zvládať nevhodné správanie detí?

Možno ho len omína plienka, tlačí topánka, bolí bruško, alebo sa jednoducho nudí. Dieťa pocíti, že namiesto okrikovania sa mu snažíte vyhovieť a pomôcť.

Keď plače, buďte s ním a objímte ho. Keď sa bojí, držte ho za ruku a ubezpečte, že ste s ním. Dieťa by vo vás malo mať istotu, aby sa neskôr mohlo osamostatniť fyzicky aj emocionálne.

Ako rodičia musíte čeliť rôznym nepríjemným situáciám a je prirodzené, že občas neudržíte svoje nervy na uzde a prejavíte svoj hnev. Pomôže, ak svoju prehnanú reakciu vysvetlíte. (Nahneval si ma, lebo som ťa poprosila, aby si nepísal perom po stene a ty si to opäť urobil).

Aj negatívne emócie sú súčasťou rodinného života a výchovy detí. Dieťa sa aj na základe vami prejavovaných emócii učí, čo je smútok, strach, bolesť, radosť a ako sa prejavujú navonok.

Nemusíte byť dokonalí rodičia dokonalého dieťaťa, stačí ak svoje dieťa budete ľúbiť a dáte mu to, čo potrebuje najviac. Vašu pozornosť a lásku.

Zaujímavosť: starostliví OCKOVIA = múdre deti !
Ako sa deti vyrovnávajú s kritikou? Existuje „zlá“ a „dobrá“ kritika dieťaťa?