Prosím, ďakujem... Ako naučiť dieťa čarovné slovíčka?

Prosím, ďakujem... Ako naučiť dieťa čarovné slovíčka?
23.4.2016 v kategórii Batoľa, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Každý rodič chce vychovať zo svojho dieťaťa slušného človeka. Snažíme sa im odmalička vštepovať zásady prijateľného správania sa, aby sme na ne mohli byť doma aj v spoločnosti hrdí, ako dobre sme ich vychovali. Nie vždy však vieme ako na to, aby sa z nášho divokého drobca stalo poslušné dieťa, ktoré sa pozdraví, poďakuje a poprosí.

Poďakuj sa babke za čokoládu

My, rodičia, si myslíme, že ak svoje deti naučíme poďakovať sa za niečo, naučíme ich aj vďačnosti. Nie je to celkom tak. To, že dieťa naučíme ďakovať „na pokyn“ ešte neznamená, že vie, čo vlastne robí. Lepšou cestou je nechať deti aby vďačnosť, veľkorysosť a láskavosť pozorovali, ako ich takému správaniu cielene učiť pokynmi.

Dieťa, ktoré sa naučí poďakovať len preto, lebo sa to patrí, naučí sa aj pokrytectvu a klamstvu. Jeho hlava si pokyn „poďakuj sa“ preloží ako: v skutočnosti nemám chuť nikomu nič povedať, ale asi mám klamať, predstierať a hrať rolu, aby boli s mojím správaním sa všetci spokojní. Dieťa sa neustálym upozorňovaním, aby používalo slušné slovíčka, naučí slová ako prosím a ďakujem nenávidieť. Spomienky, ktoré sa viažu k ich používaniu, budú súvisieť s podriadením sa kontrole. Keď musí robiť niečo, čo nechce, učí sa nenávidieť výraz vďačnosti a prirodzený rozvoj týchto citov sa u neho môže prejaviť neskôr. Keď vaše dieťa doma počuje slovíčka prosím a ďakujem, začne ich vnímať ako prirodzenú súčasť komunikácie. Nechcite však od svojho dieťaťa, aby používalo zázračné slovíčka, keď ich doma nikdy nepočulo.

Ako sa deti naučia vďačnosti a slušnosti?

Môžeme zjednodušene povedať, že tak, ako sa naučili chodiť a rozprávať. Keď príde ich čas, budú schopné poďakovať sa samy, bez nášho napomínania. Nežiadajme od malého človiečika, aby predbehol svoj vek. Keď mu budete dôverovať, budete s ním zaobchádzať s láskou a rešpektom, naučí sa slušnému správaniu samo od seba. Tento prirodzený vývoj môžeme my, rodičia, podporiť. Ako?

Ak chcete naučiť svoje dieťa vďačnosti, vyjadrujte svoju vďaku napríklad aj za jeho prítomnosť vo vašom živote. Pokojne sa mu poďakujte za krásne ráno, ktoré ste spolu strávili alebo za príjemnú prechádzku. Ako sa vy budete správať k dieťaťu, také správanie si osvojí. Prikazovať mu, čo má a čo nemá hovoriť, nie je dobrá cesta. Poďakovať sa mu hoci aj za pomoc pri obede, byť k nemu láskavý a šľachetný, to by mal byť základný nástroj pri učení sa slušnosti.

My, rodičia, musíme byť pre svoje dieťa príkladom. Dieťa vidí a počuje. Vníma aj našu interakciu s okolím. Ako sa správame v kruhu rodiny, známych, alebo v obchode. Nechcime od neho, aby sa slušne zdravilo a ďakovalo, keď my sami na to zabúdame. Ak chceme, aby bolo naše dieťa veľkorysé, podeľme sa s ostatnými. Keď uvidí, ako mama ponúkne svoju dobošku inej mame na ihrisku, ponúkne aj ono svoju dobrotu kamarátovi. Deti si osvoja to, čo vidia, počujú a zažívajú vo svojom okolí. Na to, aby sa slušné správanie stalo jeho prirodzenou súčasťou, potrebuje vedieť, že aj vy svoje pozdravy a poďakovania myslíte úprimne. Pokiaľ sa susedke dobrosrdečne pozdravíte a za rohom spustíte negatívne komentáre, dieťa bude vedieť, že takto sa to robí a bude konať podobne.

Ďakujem, že si

Vďačnosť môžeme vyjadrovať celý deň. Často hovorte veci ako „som šťastná, že máme tak pekne upratané, že môžeme ísť dnes s tatinom do zoologickej záhrady, že môžeme počúvať skvelú hudbu, že som s tebou strávila pekný deň“ a podobne. Ak chcete, aby bolo vaše dieťa láskavé a pozorné, buďte takými aj vy. Deti sa stávajú tým, čo vstrebávajú zo svojho okolia.

Buďte takými, akými chcete, aby boli vaše deti a správajte sa k nim tak, ako chcete, aby sa oni správali k ostatným. Je možné, že na to, aby boli z našich detí slušní a zdvorilí ľudia, sa najprv my musíme naučiť byť slušní a zdvorilí.

Slušné správanie sa našich detí nemá slúžiť na to, aby sme na niekoho urobili dojem. Aby  bola vaša rodina a známi presvedčení, že máte vychované dieťa, a teda že ste úlohu rodiča dokonale zvládli. Nie je jednoduché čeliť neposlušnému a mrzutému dieťaťu v spoločnosti, ktorá vás za jeho správanie sa môže odsúdiť. Nehanbite sa za to, že vaše malé dieťa neodpovie na otázku ako sa volá, alebo koľko má rokov, prípadne sa nepoďakuje za cukrík. Je to dieťa. Ak sa nespráva podľa očakávaní, neznamená to, že je nevychované. Aj ako rodičia sme stále závislí od okolia tak, ako keď sme boli deťmi a rodičia nám dali pokyn: poďakuj a my sme ďakovali len preto, aby sme im urobili radosť. Možno nám rodičom chýba väčšie sebavedomie a viera vo vlastnú výchovu, aby sme mali menšiu závislosť od toho, čo si ostatní ľudia myslia o správaní sa našich detí. Urobiť dobrý dojem na priateľov, príbuzných alebo aj cudzích ľudí nie je také dôležité ako robiť to, čo je dobré pre moje dieťa. Namiesto cvičenej opičky im predstavme svoj rešpekt k dieťaťu a silu počúvať jeho potreby.

Spracované podľa článku publicistky Naomi Aldort (autorky knihy „Raising Our Children, Raising Ourselves“).