Aký je TEMPERAMENT vášho dieťaťa?

PhDr. Viola Zlámalová | 6. január 2023
Aký je temperament vášho dieťaťa

Múdry rodič nebude hľadať výchovnú metódu, podľa ktorej má vychovávať, ale bude sa snažiť pochopiť správanie svojho dieťaťa – a ak mu porozumie, bude vedieť, „ako“ ho má správne vychovávať. Temperament dieťatka môžeme spozorovať už v prvom mesiaci života!

Výchova dieťaťa nie je vôbec jednoduchá. Istý anglický filozof raz napísal: „Poznám štyri úspešné výchovné metódy.“ Neskôr mal sám štyri deti a povedal: „Už nepoznám žiadnu výchovnú metódu!“ 

Porozumieť správaniu dieťaťa môžeme jeho pozorovaním, ako aj poznaním niektorých zákonitostí vývinu, vrodených daností a z toho vyplývajúcich individuálnych odlišností, ktoré určujú rozdiely medzi deťmi. Táto individuálna odlišnosť sa dosť výrazne prejavuje práve v temperamente.

9 temperamentových čŕt

1. Pohyb

Už od prvého týždňa života dieťaťa možno pozorovať u rôznych detí rozdielne temperamentové prejavy.

Výraznejšie sa začínajú prejavovať v štvrtom až piatom týždni života. Ak si budeme všímať niekoľko novorodencov, môžeme vidieť, že jedno dieťa silno a stále pohybuje nožičkami, rýchle „šermuje“ rukami, iné je tiež dosť pohyblivé, no intenzita pohybov je slabšia a to ďalšie leží takmer bez pohybu, pričom očami sleduje okolie, prípadne sa pomaly, akoby lenivo preťahuje.

Toto správanie detí naznačuje ich aktivitu – pohybovú zložku správania, ktorá je črtou temperamentu. Môžeme potom hovoriť, že to prvé dieťa je pohybovo veľmi živé, druhé stredne živé a tretie je málo aktívne – je skôr pasívne.

2. Adaptabillita dieťaťa-prispôsobenie sa zmenám

Ďalším prejavom temperamentu je adaptabilita dieťaťa – prispôsobenie sa novým situáciám, zmenám. Rozdiely medzi deťmi vidíme v rýchlosti prispôsobenia sa.

Možno to sledovať pri prvom podaní tekutiny lyžičkou, keď predtým bolo dieťa iba dojčené. Jedno prijme túto zmenu takmer okamžite, akoby lyžičku už dobre poznalo, iné potrebuje opakovanú skúsenosť, aby si na lyžičku zvyklo, a ďalšie si nedokáže zvyknúť veľmi dlhú dobu. Podobná situácia je u staršieho dieťaťa – trojročného, keď začne navštevovať materskú školu. Jedno si zvykne za dva až sedem dní, iné potrebuje aj niekoľko týždňov, kým sa prispôsobí, a ďalšie si nezvykne vôbec.

3. Rytmus /rytmicita/ biologických funkcií

Rytmicita biologických funkcií je ďalšia črta temperamentu.

Ide o pravidelnosť alebo nepravidelnosť v rytme spania, jedenia, vyprázdňovania. Keďže sa deti aj tu odlišujú, jedno dieťa potrebuje dostávať jesť v pravidelných intervaloch, iné v nepravidelných. To nepravidelné má prestávku v jedení niekedy dve hodiny, inokedy štyri až päť hodín. Ak by sme ho kŕmili pravidelne, napríklad v trojhodinových intervaloch, nakŕmime ho vtedy, keď ešte nie je hladné, alebo vtedy, keď má už po pocite hladu.

Kŕmenie potom dieťa vníma ako bolesť a tiež môže dôjsť k narušeniu vzťahu dieťa – matka preto, lebo pri ďalšom kŕmení sa dieťa bude chcieť vyhnúť zdroju bolesti, teda matke. Neraz sa stáva, že po takejto opakovanej skúsenosti dieťa odmieta prsník alebo fľašu a začne neprospievať.

Treba rešpektovať  temperamentovú individualitu dieťaťa a kŕmiť ho vtedy, keď ono samo chce.

Rovnako je to aj so spaním. Dieťa s pravidelnou rytmicitou zaspáva pravidelne každý deň približne v rovnaký čas, nepravidelné každý deň v iný čas. Rytmicita zahrňuje ešte aj vyprázdňovanie. Dieťa s pravidelným rytmom máva stolicu každý deň v približne rovnakom čase, to nepravidelné je zase nevyspytateľné.

temperament dieťaťa, spánok, plač

4. Odpútateľnosť pozornosti

Štvrtou temperamentovou črtou je odpútateľnosť pozornosti. Naznačuje, ako ľahko možno odviesť pozornosť dieťaťa iným smerom. Predstave si situáciu, keď matka drží v náručí dieťa, ktoré pije z fľaše čaj. Zrazu k nim prichádza otec. Dieťa si otca všimne – prenesie pozornosť aj na neho, ale pije čaj ďalej – nedá si odpútať pozornosť od činnosti, ktorú práve vykonáva. Je to dieťa s ťažšie odpútateľnou pozornosťou. Iné dieťa v tej istej situácii okamžite, ako zbadá otca, prestane piť a presunie pozornosť na otca – je to dieťa s ľahšie odpútateľnou pozornosťou. V staršom veku sa to pri hre alebo učení prejavuje ako prelietavá pozornosť.

5. Intenzita reakcií

Intenzita reakcií ako ďalšia črta temperamentu je porovnateľná u malých detí v hlasitosti plaču či smiechu. Dieťa so silnou intenzitou reakcie plače veľmi nahlas a prenikavo, iné so strednou
intenzitou je v reakciách miernejšie a ďalšie pri nespokojnosti len tíško pomrnkáva – niekedy z jeho prejavov ani nezistíme, že je nespokojné. V neskoršom veku sa intenzita reakcie prejavuje v tom, s akou naliehavosťou a nástojčivosťou si dieťa vynucuje hračku či pozornosť dospelého. Sympatickejšie sú deti so stredne silnou a miernou intenzitou reakcií.

6. Nálada dieťaťa

Ďalšou črtou temperamentu je kvalita nálady, ktorá naznačuje, či u dieťaťa v priebehu dňa prevažuje spokojná, veselšia nálada alebo nespokojná, plačlivá. Toto základné citové naladenie je teda vrodené, a preto nemôže byť rodičovská starostlivosť a výchova považovaná vždy za príčinu plačlivosti a nespokojnej mrzutosti dieťaťa.

7. Citlivosť na podnety

Temperament sa vyznačuje aj takou črtou, akou je citlivosť na podnety. Môžeme rozlišovať vysokú citlivosť, keď dieťa reaguje aj na pomerne slabý podnet, na stredne silnú citlivosť – potrebuje silnejšiu stimuláciu a slabú citlivosť – niekedy nereaguje ani na silnejší podnet. U malých detí sa táto citlivosť prejavuje v reagovaní na hluk, chlad, teplo, svetlo, pomočenie sa, na melódiu, reč. Neskôr sa k týmto podnetom pridávajú ďalšie – reakcie na ľudí, na hru, učenie.

8. Vytrvalosť

Ôsmou črtou temperamentu je vytrvalosť a zodpovedá za to, ako dlho dokáže zostať dieťa pri nejakej činnosti, či dokáže prekonať prekážku, keď sa o niečo snaží.

Názorne to môžeme vidieť v situácii, keď malé dieťa zbadá hračku, ktorá sa mu páči, a snaží sa k nej dostať aj napriek prekážkam alebo vzdialenosti, ktorá je medzi nimi. Iné deti, ak narazia na prekážku, nepokračujú vo svojom zámere a začnú robiť niečo iné. V neskoršom veku sa to prejaví nielen pri hre, ale aj pri učení.

9. Prístup k novým veciam

Poslednou, deviatou črtou temperamentu je prístup a únik. Táto črta naznačuje, či dieťa javí ochotu pristupovať k novým hračkám, oblečeniu, ľuďom, situáciám alebo všetko nové odmieta, prípadne potrebuje dlhší čas na to, aby zvolilo prístup. Názorne by sa to dalo predviesť na tejto situácii: Mama ponúka dcére nejaké nové jedlo, ona zareaguje odmietavo: „Nechcem to, neľúbim to!“ „A už si to niekedy jedla?“ pýta sa mama. „Nie!“ odpovedala dcéra.

V predchádzajúcich riadkoch sme si predstavili deväť temperamentových čŕt, ktoré sa u každého človeka rôzne kombinujú a tak vznikajú rôzne individuálne typy temperamentu.

Výrazne vyhranené typy sú asi len u 1/3 detí, u ostatných je to niekde medzi jednotlivými typmi. Každý typ temperamentu, nech má skombinované akékoľvek vymenované črty, je „normálny“ a sám osebe nie je príčinou výchovných problémov.

Keď však narazia na seba dva odlišné temperamenty dieťaťa a rodiča, môžu výchovné problémy vzniknúť.

  • Aktívny rodič, ktorý má pasívne dieťa, bude z neho nervózny, bude ho nútiť k väčšej aktivite, čo dieťa nedokáže splniť.
  • Aktívne – pohybovo veľmi živé dieťa zas veľmi rýchlo unaví pasívnejšieho rodiča, ten ho začne trestať pre jeho živosť a vzniká začarovaný kruh.

Typ temperamentu súvisí aj s vychovávateľnosťou detí

  • Ľahšie vychovateľné deti sú tie, ktoré sú aktívne, ale nie prehnane, majú prevažujúcu dobrú, spokojnú náladu, vedia spolupracovať, ľahko sa prispôsobujú na zmenu či novú situáciu, sú dosť vytrvalé, nie sú precitlivené a nemajú veľmi silnú intenzitu prejavov.
  • Ťažšie vychovávateľné sú deti s nadmerne vysokou aktivitou alebo naopak príliš pasívne, veľmi ťažko sa prispôsobujúce, precitlivené (všetko im vadí), veľmi málo vytrvalé, s prelietavou pozornosťou a prevažne nespokojnou náladou. Niekde medzi týmito dvoma typmi sú deti „pomaly sa rozohrievajúce“ – potrebujú trochu času na to, aby sa „rozohriali“, a potom sú také ako ľahko vychovávateľné deti.

Temperament je vrodený, nemožno ho meniť, ale môžeme ho čiastočne ovplyvniť tým, že prispôsobíme podmienky, v ktorých dieťa vyrastá, tak, aby vyhovovali jeho temperamentu.

Dieťa s vysokou potrebou pohybu

Dieťa s vysokou pohybovou aktivitou potrebuje viac voľnosti – na ihrisku, v záhrade, v lese, aby sa mohlo bez obmedzenia pohybovo prejavovať. Ťažko prispôsobujúce sa dieťa nemôžeme vystavovať častým zmenám a novým situáciám. Dieťa s prevažne nespokojnou náladou potrebuje milý úsmev rodiča, jeho pokojné správanie (dôležité je nenechať sa vtiahnuť do nálady dieťaťa). Málo vytrvalé dieťa potrebuje častejšie striedať činnosti. Dieťa s nepravidelnou biologickou rytmicitou (spánok, jedlo, vyprázdňovanie) nemožno nútiť k pravidelnosti.

Precitlivené dieťa

Precitlivené dieťa nie je dobré často vystavovať hluku, chladu, teplu. Rešpektovanie individuálnych čŕt temperamentu asi do piatich rokov veku dieťaťa je prínosom pre výchovu v ďalších rokoch. Potom už správanie dieťaťa nie je až tak výrazne ovplyvňované temperamentom – do hry vstupuje vôľa, myslenie, schopnosť sebaovládania, a tým možno niektoré prejavy temperamentu utlmiť. Ignorovanie týchto individuálnych zvláštností dieťaťa môže byť príčinou porúch správania v staršom veku – najčastejšie v puberte.

Každé dieťa je individualita

Variácie temperamentových čŕt sú rozdielne, preto aj správanie detí je také rôznorodé. Ak budeme myslieť na tieto odlišnosti, nebudeme musieť porovnávať naše dieťa so žiadnym iným. Veď každé dieťa je neopakovateľná individualita, ktorá sa chce svojsky prejavovať, a potrebuje k tomu individuálne podmienky.

Vytvorme im ich také, aby sme nepotláčali ich prirodzené danosti.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: