NÁROČNÉ deti: 12 čŕt náročného bábätka
Rodičia „náročných“ bábätiek sa pýtajú: „Prečo je moje dieťa iné? Prečo nespí celú noc? Prečo sme neporovnateľne viac unavení ako naši priatelia s malými deťmi? Čo robíme zle?“
Vaše milované dieťa sa iba správa tak, ako sa narodilo. Nie preto, že by vaša rodičovská výchova v niečom pochybila, ale preto, že prišlo na svet ako dieťa s jedinečnými osobnostnými črtami.
Máte náročné dieťa? Špecifikujme a identifikujme vlastnosti náročných detí, aby ste ľahšie prijali a pochopili príčiny ich často „nepochopiteľného“ správania.
12 rád pre rodičov NÁROČNÝCH DETÍ
Prvá črta náročného dieťaťa: HORLIVOSŤ
Náročné deti fungujú na plné obrátky. Intenzívne, usilovne a horlivo sa prejavujú vo všetkých činnostiach a aktivitách. Keď plačú, tak zo všetkých síl, keď sa zabávajú, tak naplno.
Nutkanie skúmať a objavovať ich vedie k experimentovaniu so všetkým, čo je v ich dosahu. Žiadny predmet v domácnosti nenechajú bez povšimnutia.
Ako rodičia čoskoro zistíte, že práve táto, často vyčerpávajúca črta náročného dieťaťa, má aj svoju pozitívnu stránku. Dieťa sa síce horlivo ženie do problémov, ale s rovnakou vervou je schopné riešiť aj tvorivé úlohy, na ktoré iné deti nemajú dostatok energie. Úlohou rodičov preto nie je malého horlivca brzdiť, ale korigovať na ceste jeho „objavov“ a aktivít.
Druhá črta náročného dieťaťa: HYPERAKTIVITA
Náročné dieťa je stále pripravené „k aktivite“. Hyperaktivita, ako nadmerná činnosť, sa v prípade týchto detí spája s príbuznou črtou – hypertóniou. Pojem hypertónia vyjadruje vzťah k svalom, ktoré sú často napäté, stiahnuté, doslova pripravené na akciu, čakajúce na explóziu.
Pokojné batoľa si sedká a usmieva sa, vaše náročné batoľa sa nevie dočkať, kedy bude môcť „vybuchnúť“. Svaly a myseľ náročných detí sú zriedkakedy uvoľnené, alebo v pokoji. Rodičia sa však označenia „hyperaktívne“ nemusia obávať, nejde o negatívnu črtu.
Hyperaktivita u dojčiat alebo batoliat nie je porucha, je to len opis správania dieťaťa bez toho, aby sa hodnotilo, či je dobré alebo zlé, správne alebo nesprávne, žiaduce alebo nie.
Tretia črta náročného dieťaťa: VYČERPÁVANIE RODIČOV
Náročné bábätká vysajú z unavených rodičov aj posledný kúsok energie, a potom si vyžadujú ešte čosi navyše. Rodičia starostlivosť o náročné deti oprávnene považujú za vyčerpávajúcu. Z psychologického hľadiska však môžeme nájsť aj iný uhol pohľadu.
Všetka rodičovská sila, energia, námaha, snaha sa predsa nestráca, ale dopĺňa energetickú nádrž dieťaťa. Mohli by sme preto namiesto výrazu „vyčerpávanie rodičov“ použiť spojenie „dopĺňanie energetickej hladiny dieťaťa“.
Ak rodičia zvolia pozitívny prístup, dokážu si „vyčerpávajúce“ dni premenovať na „dávajúce“, čo neznie tak negatívne. Bábätká si od vás vezmú toľko energie, koľko potrebujú, nie sú schopné uvažovať o tom, či vám niečo zostane len pre seba. Platí tu jediná rada. Zvoľnite, nesnažte sa byť vo všetkom perfektní, sústreďte sa na podstatné veci. Existuje jedno nadľahčené, zvlášť pre vyčerpaných rodičov povzbudivé, české príslovie: „Nepořádek v bytě znamená šťastné dítě“.
Výchova sebavýchovou: DOVOLIŤ AJ ZAKÁZAŤ
Štvrtá črta náročného dieťaťa: DOJČENIE AKO OBŽIVA, UPOKOJENIE A ZÁBAVA
Rodičia sa v uspokojovaní potrieb náročných detí postupne zdokonaľujú. Vlastnými skúsenosťami napríklad zistia, že dojčenie pre náročné dieťa nie je len zdrojom obživy, ale predovšetkým jednoduchým, zaručeným spôsobom upokojenia, často aj zábavy.
V niektorých exotických kultúrach, kde je plač dojčiat zriedkavejší, sú deti dojčené častejšie a kratší čas, v priemere asi dvadsaťkrát denne, po päť – desať minút. Štandardné dojčenie predstavuje priemer osem ráz za deň, v trvaní 30 až 45 minút.
Pre náročné deti však neplatia žiadne štandardy a harmonogramy. Chcú byť dojčené často, fľašu a cumlík vehementne odmietajú. Mamička spravidla pristúpi na požiadavky bábätka, aby si aspoň trochu „oddýchla“.
Piata črta náročného dieťaťa: VYŽADOVANIE
Náročné deti vyžadujú od rodiča stopercentnú pohotovosť a okamžitú reakciu na požiadavku, ktorú vedia poriadne dôrazne „vysloviť“. Táto črta, viac ako iné, privádza rodičov k pocitu kontroly a manipulácie zo strany malého ukričaného drobca.
Mamičky náročných detí sa zhodujú: „Nedokážem k nemu dobehnúť dostatočne rýchlo.“ Tieto deti totiž nevedia a nechcú čakať, naliehajú na rodičov, neprijímajú žiadne alternatívy. Božechráň im ponúknuť hrkálku, keď sa dožadujú dojčenia! Okamžite a hlasno dajú celému svetu vedieť, k akému obrovskému nedorozumeniu práve došlo.
Pojem „oneskorené potešenie“, teda o čosi neskôr, ako v presnom čase ich očakávania, je náročným deťom cudzí. Aby ho dokázali prijať, pomôže len postupné, citlivé, trpezlivé učenie a vývojová pripravenosť s pribúdajúcim vekom.
Šiesta črta náročného dieťaťa: ČASTÉ PREBÚDZANIE
Novorodenci a dojčatá sa značnú časť spánku, na rozdiel od väčších detí a dospelých, nachádzajú v etape takzvaného ľahkého spánku, z ktorého veľmi ľahko precitnú a prebudia sa. Fáza ľahkého spánku sa pri malých dojčatách strieda s fázou hlbokého spánku približne každú hodinu.
S narastajúcim vekom dieťaťa sa fázy hlbokého spánku predlžujú, takže v štyroch až šiestich mesiacoch si už bábätká pospia dlhšiu dobu.U náročných detí obdobie predlžovania fáz hlbokého spánku nastupuje pomalšie, trvá aj o niekoľko mesiacov dlhšie, ako u ostatných detí.
Rodičom stále sa budiacich náročných detí sa môže zdať, že ich „nespavec“ sa do fázy hlbokého spánku ani nedostane, keďže v reáli nespí takmer „celú noc“. V skutočnosti sa aj náročné dieťa ponorí do hlbokej spánkovej fázy, len je to častejšie a v kratších intervaloch, čo má za následok práve častejšie prebúdzanie.
Výchova sebavýchovou: RODIČ NA STRANE DIEŤATA
Siedma črta náročného dieťaťa: NESPOKOJNOSŤ
Prax rodičov náročných detí potvrdzuje, aké náročné je uspokojovať požiadavky nemluvniat za každých okolností, a to ešte „na výbornú“. Preto občasné zlyhanie, niekedy dokonca rastúca neschopnosť správne reagovať na potreby náročného dieťaťa, pôsobí na rodičov značne frustrujúco.
Niekedy to skutočne vyzerá ako priamy útok na ich schopnosti. Je však spokojné dieťa dôkazom efektívneho rodičovstva? Áno, pravdepodobne – hovoria rodičia bežných detí. Nie, nie je – zdôrazňujú psychológovia rodičom náročných detí.
Zatiaľ čo bežný rodič položí polročné dieťa do postieľky, dá mu do ruky hračku a ono sa hodnú chvíľu dokáže samo zabaviť, rodič náročného dieťaťa s plným nasadením a odhodlaním skúša všetky známe spôsoby upokojovania, od hojdania, kočíkovania, chôdze, až po nosenie v šatke, len aby svojmu náročnému dieťaťu ulahodil. Kto je teda úspešnejší?
Rodičia náročných detí – ak aj robíte všetko, čo sa dá, čo môžete a dokážete, zvyšok zostáva na vašom dieťati.Nepretržitá mrzutosť dieťatka je súčasťou jeho osobnosti, nie znamením vášho rodičovského zlyhania. Neprestávajte v experimentovaní s upokojujúcimi technikami, buďte smerom k vášmu dieťaťu stále aktívni.
Ôsma črta náročného dieťaťa: NEPREDVÍDATEĽNOSŤ
Rodičia náročných detí sa neraz rozčarovane pýtajú: „Kde robím chybu? Ako to, že čo včera na čertíka zabralo, dnes už vôbec nezaberá?“ Zachváti ich pocit sklamania. „Prečo sa naše bábo neopodstatnene, nečakane, nepochopiteľne, „rozhodlo“ správať nespokojne?“
Na otázku: „Prečo?“ znie odpoveď: „Preto, lebo náročné bábätká sú nepredvídateľne nespokojné.“ Lepšie je sa zmieriť a vyrovnať s tým, že všetky overené upokojujúce triky sa vám dnes a zajtra, pri náročných bábätkách, skutočne hodia.
Hojdanie, poskakovanie, tancovanie, chodenie, jazda autom, spievanie uspávaniek, polohovanie na brušku, na chrbátiku, na boku, široký sortiment cumlíkov, dojčenská sedačka, hojdacie kreslo, kúpanie tesne pred spaním... Všetko treba vyskúšať, alebo aj nie... Hlavne sa už toľko netrápte! Ste rodičmi náročného dieťatka, s ktorým predvídať nejakú konkrétnu situáciu je takmer nemožné.
Deviata črta náročného dieťaťa: PRECITLIVENOSŤ
Náročné deti sú dobre „informované“ o dianí v ich bezprostrednom okolí. Výnimočne cítia, vnímajú, odhadujú. Otvorene dávajú najavo svoje očakávania, rovnako ako spokojnosť s ich naplnením.
„Je to ako chôdza po škrupinách. Snažíte sa dávať si obrovský pozor, ale nikdy neviete, ktorá čiastočka vám pod chodidlom práve pukne.“ Takto rodičia svoje citlivé deti prirovnávajú ku krehkosti škrupín. Náročné deti sú precitlivené. Pri najmenšom hluku sa prebúdzajú, veľmi jednoducho sa rozhnevajú. Jednoznačne preferujú bezpečné a známe prostredie, okamžite protestujú, ak sú z neho vybraté.
Ak sa počas dňa niečoho príšerne vyľakajú (napríklad zapnutého mixéra alebo vysávača), upokojiť ich do večera býva niekedy úctyhodný výkon.
Desiata črta náročného dieťaťa: NEODLOŽITEĽNOSŤ
Náročné dieťa túži po kontakte. Zbožňuje dotyk s pokožkou mamy, najradšej sa k nej túli v jej posteli. Alebo miluje kontakt v pohybe, napríklad pohojdávanie pri sedení, pri státí, pri chôdzi. Pohyb v náručí je preň skutočnou slasťou, nie však v prípade cudzích osôb, napríklad opatrovateliek.
Neustále držanie dieťaťa je najmä pre nových rodičov pochopiteľne vysiľujúce. Náročné dieťa však nie je to spokojné, ticho ležiace bábo v postieľke, uprene hľadiace na hračky. Náročné dieťa je neodložiteľné, pevne prisaté k vám. Denne si vyžaduje niekoľkohodinové nosenie, pretože tak ako fyzický kontakt, uprednostňuje aj situácie, keď sa niečo deje.
Jedenásta črta náročného dieťaťa: NESCHOPNOSŤ SEBAUPOKOJENIA
Nerealistickou rodičovskou predstavou o zaspávaní náročných detí je tá, že svoje dieťatko uložia do postieľky, ono si pomrnčí, unaví sa, pri cumľaní spokojne zatvorí očká. Náročné deti nemajú záujem komunikovať s vecami, chcú komunikovať s ľuďmi.
Pravdou je, že požadujú pomoc, aby mohli zaspať. Učia sa dôverovať svojim rodičom, čo im dopomôže sa uvoľniť, a následne vojsť do ríše spánku. Takáto získaná a naučená zručnosť znamená pre ne hodnotu na celý život. Ja to najlepší spôsob, ako formovať ich správanie, ako ich raz naučiť samostatne relaxovať.
Dvanásta črta náročného dieťaťa: CITLIVOSŤ NA ODLÚČENIE
Väčšina dospelých presadzuje názor, že deti by sa mali naučiť byť samostatné. Čím skôr, tým lepšie. Podľa tejto mienky matka a dieťa predstavujú nezávislé osoby, schopné existovať „na vlastnú päsť“.
Deti, tie náročné zvlášť, to cítia inak. Podľa ich „predstáv“ mama a dieťa tvoria nerozdeliteľný celok. Matka je neoddeliteľnou súčasťou dieťaťa a dieťa je neoddeliteľnou súčasťou matky. Tieto deti sa najlepšie cítia v prítomnosti a spoločnosti mamy, pri odlúčení ich prepadá úzkosť a strach.Náročné deti náhradnú starostlivosť inými osobami neprijímajú ochotne, sú notoricky pomalé v privykaní si na cudzích ľudí.
Záverečné povzbudenie pre rodičov:
Označenie „náročné dieťa“ nie je choroba, ani diagnóza. Áno, náročné dieťa je horlivé, precitlivené, neodložiteľné, často sa prebúdza a veľa od vás vyžaduje, ale všetky charakteristické znaky platia len do okamihu, kým sa neschúli do vášho náručia.
Do náručia vyčerpanej mamy, kde sa cíti najlepšie a stáva sa spokojným dieťatkom. Vydržte túto náročnú výchovnú skúšku, odmena sa prejaví v podobe jedinečnej, zdravo sebavedomej a životaschopnej osobnosti vášho potomka.
Zdroj: www.askdrsears.com
