12 rád pre rodičov NÁROČNÝCH DETÍ

12 rád pre rodičov NÁROČNÝCH DETÍ
3.5.2018 v kategórii Dieťa, autor PRIPRAVILA: Mgr. Dagmar Pokorná, zdroj: www.AskDrSears.com s láskavým zvolením Dr. W. Searsa, foto: istockphoto.com

Vychovávať „náročné dieťa“ jednoznačne znamená vychovávať aj samého seba. Mama odpadáva od únavy, spolu s oteckom bývajú vyčerpaní, preťažení, cítia sa byť dieťaťom ovládaní.

Ponúkame vám pár dobrých tipov, ako zvládnuť výchovu náročného dieťaťa.

12 čŕt náročného bábätka
Prečítajte si tiež:

12 čŕt náročného bábätka

1. „Náročné dieťa“ nie je chyba vo výchove

Dieťa sa ako „náročné“ narodí, nestáva sa ním v priebehu rodičovskej starostlivosti a výchovy. Sebaobviňovanie z pochybenia v tomto prípade nie je opodstatnené.

Keď zbadáme  mamičky v dobrej nálade pri káve a zákusku, pričom sa ich spokojné ratolesti hrajú v detskom kútiku cukrárne, asi je prirodzené, že nás zamrzí skutočnosť, že si niečo podobné so svojím dieťaťom nevieme ani predstaviť. Máme náročné dieťa a to sa správa inak.

Sami v sebe by sme však nemali pripustiť, aby „zamrzenie“ prerástlo do konfrontácie s výchovou iných rodičov. Bol by to „nerovný“ boj. Áno, výchova je u všetkých detí rovnako podstatná, ale pri „náročných deťoch“ je postavená predovšetkým na ich špecifických vlastnostiach a črtách osobnosti, od ktorých sa samotný prístup k nim odvíja. Náročné dieťa sa hnevá, plače a nedá nám ani minútku vydýchnuť kvôli svojmu temperamentu, nie preto, že by sme boli zlými, alebo neschopnými rodičmi.

Pozitívny uhol pohľadu:
Aj s dieťaťom v náručí si môžeme dopriať zákusok v cukrárni.  Chce to len vyskúšať!

2. „Náročné dieťa“ vyžaduje experimentovanie

Náročné bábätká sú stále nespokojné. Ak sa dokážeme s týmto faktom vyrovnať, zbavíme sa prílišnej frustrácie a nervozity.

Dobre, mám stále nespokojné dieťa, som tu na to, aby som mu nejakým spôsobom k spokojnosti pomohla. Ale ako? Včera sa mi ho podarilo „uhojdať“ v kočíku, no dnes to nezaberá. Nemá zmysel pýtať sa prečo, treba skúsiť niečo iné. Spev. Nezaberá. A čo tanec? Aha, už je dobre. Toto sa mu páči.

Neustále experimentovanie a skúšanie upokojujúcich techník a prostriedkov, to je to, s čím by mal rodič „náročného dieťaťa“ počítať. Vyžaduje si veľa trpezlivosti, vnútornej sily, do značnej miery vyčerpáva. Ale o čo menej nás vyčerpá naše nespokojné dieťa? Najlepšou cestou je aktívny prístup cez hľadanie, skúšanie, objavovanie.

Je však dobré zmieriť sa s tým, že všetky overené úspešné spôsoby upokojenia sú bez záruky na ďalší deň. Čo platilo včera, dnes napočudovanie neplatí, a čo funguje dnes, nemusí fungovať zajtra.

Pozitívny uhol pohľadu:
Nájdime si v experimentovaní občasné „potešenie“. Ak tancovať, tak na svoju obľúbenú hudbu. Ak s bábätkom jazdiť autom, pokiaľ je to možné, tak po ceste do priľahlej dediny popri upokojujúcich prírodných scenériách.

náročné dieťa

3. „Náročné dieťa“ má „talent“ na plač

Rodičia náročných detí by dozaista potvrdili, že ich ratolesti sú obdarené mimoriadnym talentom využívať všetky druhy plaču na dosiahnutie svojho cieľa. Vedia plakať tak intenzívne a nástojčivo, že sa nám môže zdať, že jedine dieťa trpiace vážnym zdravotným problémom dokáže niečo podobné.

Počúvame pozorne jeho hrozivý nárek, sme na pochybách. Ak u bežného dieťaťa plač signalizuje hlad, smäd, nepohodlie, rodič jeho potreby uspokojí a z malého uplakanca sa stane spokojný anjelik. V prípade choroby zasa bude plakať aj vtedy, ak ho vezmeme do náručia.

Rodič náročného dieťaťa sa snaží identifikovať reč plaču, vymýšľa triky na upokojenie, dieťa je najedené, prebalené, plač neutícha. Mama sa bráni zobrať dieťa opäť na ruky, veď ho len teraz položila do postieľky. Márne. Náruč je jeho domovom, jeho bezpečím, jeho pokojom.

Po obávanej „bolesti“ či „hlade“ niet ani stopy, bábätko sa vo chvíli mení v prítulné mačiatko. Jeho „náročnosť“ je práve v tom, že chce byť v našej tesnej blízkosti, hriať sa na našej hrudi a cítiť náš dych. Pokiaľ by to bolo možné, aj dvadsaťštyri hodín denne.

Pozitívny uhol pohľadu:
Ak sa chceme v noci aspoň trochu vyspať, navzdory všetkým teóriám, nebojme sa uložiť dieťatko do našej postele tak, aby malo dostatok bezpečného priestoru. Jeho spánok bude pokojnejší, a náš tiež.

4. „Náročné dieťa“ vyžaduje akceptáciu svojej jedinečnej osobnosti

Úlohou rodičov náročného dieťaťa je akceptovať jeho jedinečnú osobnosť, ktorá sa vyznačuje špecifickými rysmi (hovorili sme o nich v druhej časti seriálu). Ak ich dokážeme správne rozpoznať, môžeme ich vhodne využiť v prospech dieťaťa.

Je pravdou, že spočiatku vidíme najmä negatívne stránky „náročnej“ osobnosti, lebo práve nimi sa odlišuje od ostatných detí. Postupne však zistíme, že rovnaká vlastnosť, ktorá sa na prvý pohľad javí ako negatívna, má aj pozitívnu stránku.

Napríklad dostatok energie. Keď po vyčerpávajúcom pobyte na čerstvom vzduchu niektoré deti už opustili sily, náročné dieťa sa púšťa do riešenia tvorivých úloh s plnou energetickou zásobou, horlivosťou a chuťou. Rodičovskou úlohou je dostatočne pozorne a citlivo jeho temperament usmerňovať, nie však meniť.

A už vôbec by sme sa nemali pokúšať meniť jeho správanie z dôvodu vlastnej pohodlnosti. Opäť sa žiada povedať, áno, je to náročné, ale nevychovávame domáce zvieratko, ide o jedinečnosť osobnosti nášho vlastného dieťaťa.

Pozitívny uhol pohľadu:
Podľa skúseností Dr. Searsa z náročných detí vyrastajú mimoriadne schopné a silné osobnosti s vysokou emocionálnou inteligenciou.

5. „Náročné dieťa“ nie je tragédia

Náročné dieťa nie je štandardný typ dieťaťa, je iné ako bežne sa správajúce a reagujúce deti, ale nie je to tragédia, ani postihnutie nevyliečiteľnou chorobou. Keď sa prestaneme na svoje náročné dieťa pozerať ako na problém, ktorý je potrebné za každú cenu riešiť, ale začneme ho vnímať ako osobnosť, ktorej treba pomáhať pri jej rozvoji, bude sa nám žiť ľahšie.

Ak dokážeme tento fakt prijať, môžeme sa v rodičovskej výchove veľa naučiť, mnohé pochopiť a vytvoriť si s dieťaťom výbornú základňu vzájomného porozumenia.

Pozitívny uhol pohľadu:
Náročné deti nás permanentne nútia k aktivite, čo zabraňuje našej stagnácii a pasívnemu postoju pri riešení výchovných otázok. Sme jednoducho akční rodičia!

náročné dieťa

6. Okolie rodičom „náročného dieťaťa“ nemusí rozumieť

Zbytočne budeme opisovať pocity strachu, beznádeje a bezmocnosti niekomu, kto sa netopil vo vlnách šíreho oceánu, a týka sa to tiež pocitu v momente záchrany na poslednú chvíľu. Poslucháč nášho príbehu môže tušiť, predstavovať si, čo sa asi dialo a čo sme cítili, ale pokiaľ niečo podobné nezažil na vlastnej koži, nebude celkom vedieť, o čom hovoríme.

Dokonca nám často ešte vytkne, že sme sa v nepríjemnej situácii ocitli kvôli svojej vlastnej nepozornosti a vymenuje päť chybných krokov, ktorých by sa on nikdy nedopustil. Tak to v živote chodí a netreba sa nad tým obzvlášť pozastavovať.

Pre rodičov náročných detí preto platí: Nehľadajme pochopenie u niekoho, kto nemá rovnako náročné dieťa, ako je naše. Nesťažujme sa na nesprávnom mieste, môžeme sa dočkať spŕšky kritiky a premúdrych rád, čo by sme mali robiť inak, samozrejme lepšie. V časoch komunikácie cez internet nie je také ťažké nájsť rodičov s podobným údelom, ktorí nás povzbudia, môžeme si navzájom poradiť, vyliať si „dušu“, alebo sa inšpirovať.

Pozitívny uhol pohľadu:
Vďaka nášmu náročnému dieťatku možno získame blízku kamarátku a naše dieťa kamaráta.

7. Prijmime svoje „náročné dieťa“ pozitívne

Nenariekajme nad rozliatym mliekom. Máme náročné, zdravé, životaschopné dieťatko, ktoré vyrastie a raz naň budeme pyšní. Prečo nebyť pyšný aj na seba? Vychovávať a starať sa o  dieťa nie je maličkosť, ale obrovská zodpovednosť. Tobôž, ak je to dieťa z kategórie tzv. náročných.

Nie všetci dokážu s láskou a nekonečnou trpezlivosťou previesť svoju ratolesť aj kľukatými cestičkami s rôznymi výchovnými prekážkami, ale rodičia náročných detí sú k tomu v podstate donútení. Veľa ráz musíme premýšľať a konať inak, ako rodičia bežných detí. Ak však zdanlivý „hendikep“ prijmeme ako životnú výzvu, prejdeme tým najlepším testom lásky k nášmu dieťaťu.

Pozitívny uhol pohľadu:
Byť pozitívny znamená milovať život so všetkým, čo prináša. A čo môže byť vzácnejším darom od života, ako dieťa? Nech je akékoľvek...

8. „Náročné deti“ potrebujú všetkého viac

Rodič náročného dieťaťa už vie, že jeho drobček potrebuje všetkého viac. Viac telesnej blízkosti, viac porozumenia, osobitého prístupu v každej situácii. Vieme aj to, že náročné dieťa sa viac prebúdza, plače, je precitlivené, ale aj horlivé.

Vyžaduje si častejšie dojčenie, zamieňa si mamin prsník za cumlík. Náročné deti majú väčšie potreby, čím sa starostlivosť o dieťatko zintenzívňuje, stupňuje, časovo predlžuje. Milujúci, citliví a vnímaví rodičia aj tieto úskalia však dokážu prekonať.

Pozitívny uhol pohľadu:
Ak dieťa cumle cumlík, vytvorí si vzťah k cumlíku. Ak mu mama  pre uspokojenie umožní „cumľať“ prsník, dieťa venuje svoju lásku mame.

9. Učme naše „náročné dieťa“ zvládať sklamanie

Dieťa bude s pribúdajúcim vekom stále viac a viac vystavované vonkajšiemu prostrediu. Okolie nemusí byť ochotné jeho zvýšené nároky akceptovať, čo mu spravidla prinesie sklamanie.

Prechod z domáceho prostredia do materskej školy bude závažnou zmenou a skúškou pre všetkých zúčastnených, najviac však pre náročné dieťa, pre ktoré neprítomnosť mamičky bude zo začiatku neprijateľná.

Bude plakať, vzdorovať, všetko a všetkých odmietať, ale s postupom času, pri citlivom prístupe rodičov aj učiteliek zmenu prijme a sklamaním z toho, že ho mama „opustila“, sa nakoniec prenesie. Našou rodičovskou úlohou nie je týmto „životným“ sklamaniam brániť, ale dieťaťu pomáhať vyrovnať sa s nimi. 

Pozitívny uhol pohľadu:
Napriek zdanlivým mínusom prekonávania sklamaní sa osobnosť dieťaťa postupne posilňuje tak, aby časom dozrelo v samostatnú, vyrovnanú, dospelú osobnosť. 

10. Nenechajme sa vytočiť

Tak toto je v prípade náročných detí naozaj umenie.

Momentka zo života: Vo vyhradenom hracom priestore pre deti zúrivo plače asi dvojročné dievčatko. Hlasno vrieska na celú halu. Rodičia iných detí sa obzerajú, kde má mamu. Tá máva malej, asi z päťmetrovej vzdialenosti, kde stojí v rade na džús.

Cudzí rodičia znepokojene krútia hlavami, pohoršujú sa, ľutujú úbohé uplakané dieťa. Nechápu, ako ho hrozná matka mohla takto nechať! Mama sa s úsmevom vráti, dieťa plače ešte viac. Podáva mu láskavo nápoj, malá pridá na intenzite náreku.

Mama si pomalým tempom odkladá veci do kočíka, až potom berie malú zúrivú plačku do náručia. Dieťa ako šibnutím čarovného prútika stíchne. Okoliu odľahne, dievčatko je konečne prilepené na mamu, ktorá jediná vie, že sa vlastne nič nestalo. Len má náročné dieťa.

Pozitívny uhol pohľadu:
Ak nás naše náročné dieťa predsa len občas vytočí a reagujeme neadekvátne, nehľadajme vinníka, ani si nič nevyčítajme. Pri náročných deťoch ide v podstate o dôsledok, príčina je známa.

náročné dieťa

11. „Náročné deti“ sa potrebujú zoznámiť s disciplínou

Kľúčom k úspechu vo výchove náročných detí je sebaovládanie (vnútorná disciplína) a rešpekt k autorite (vonkajšia disciplína). To najviac, čo môžeme pre naše náročné dieťa od prvého dňa narodenia urobiť, je viesť ho postupnými krokmi k disciplíne.

Nie je to vôbec jednoduché, veď ako popri všetkých tých jeho požiadavkách ešte myslieť na disciplínu? Nepôjde to ani príkazom, ani násilím, ani tichým vyhlásením boja – kto z koho. Jedine vlastné skúsenosti, výchovné postupy a praxou overené metódy nás môžu priviesť k tomu, aby dieťa pochopilo, čo áno, a čo už nie.

Ak sa nám to podarí, vybavíme naše dieťa tými najlepšími „nástrojmi“ do života. Naučí sa počúvať svoje vlastné vnútro, tiež rešpektovať požiadavky a hranice vonkajšieho sveta. Opäť platí – je to dlhá, strastiplná cesta, na konci ktorej stojí samostatná osobnosť.

Pozitívny uhol pohľadu:
Deti sa učia pozorovaním dospelých, nie príkazmi. Správajme sa preto k deťom tak, ako chceme, aby sa raz správali ony. Buďme im príkladom.

12. Mamičky „náročných detí“ si zaslúžia zvláštnu starostlivosť

Aby sme sa mohli čo najlepšie starať o naše náročné dieťa, musíme mať dostatok síl. Bez starostlivosti o seba samu to žiadna mamička nedokáže. Stačí si uvedomiť, že perfekcionalizmus vo všetkých smeroch sa dá vypustiť.

Je nad ľudské sily mať aj perfektne uprataný byt, vyumývané okná, navarené, dokonale vyžehlené, a popri tom sa starať o náročné dieťa. Keď zvoľníme, pocítime, že sa uvoľní aj atmosféra okolo nás. Dieťa intuitívne zachytáva vibračné vlny nervóznej alebo pohodovej mamy.

Všetko môže počkať, okrem dieťatka, ale popri tom nesmieme zabúdať na seba. Je nemožné zájsť s dieťaťom ku kozmetičke, ale pospať si s ním počas dňa predsa môžeme, čo i len na pár minút. Nebojme sa požiadať o pomoc rodinných príslušníkov, náročné dieťa neakceptuje opatrovateľku, ale otca áno. Aspoň raz do týždňa (keď sa podarí, aj viac ráz) by sme si mali vytvoriť chvíľku iba pre seba.

Pozitívny uhol pohľadu:
Kým mama zájde na jogu alebo na romantický film s kamarátkou, medzi ockom a malým potomkom sa bude prehlbovať a upevňovať citový vzťah.