Výchova sebavýchovou: RODIČ NA STRANE DIEŤATA
Keď dieťa nereaguje na naše požiadavky a ešte viac sa zatne, nie je neposlušné, môže byť len pod tlakom. Ustúpte na chvíľu.
Riaďme sa dieťaťom nie svojou predstavou
Ako to je? Musí ostať áno áno? A nie nie? Musí rodič presadiť zákazy a príkazy, keď ich už raz vyslovil? NIE!
Základná zásada je: Riadiť sa podľa duševného rozpoloženia svojho dieťaťa.
Zlé rozpoloženie: ustúpiť, vyjsť v ústrety, predchádzať. Dobré rozpoloženie: presadiť sa. Zároveň treba brať ohľad na svoje vlastné rozpoloženie: dobré: vyjsť v ústrety; zlé: deti majú vyjsť v ústrety. Kto je v horšom stave, ma nárok na vyjdenie v ústrety.
Výchova sebavýchovou: DIEŤA NIE JE ZLÉ
Hlavná myšlienka je jednoduchá. Riadiť sa podľa rozpoloženia detí. Keď dieťa plače, alebo zúri, mali by sme byť poddajní (väčšinou). Samozrejme, že najprv skúšame presadiť svoje názory, podľa veku dieťaťa:
- odvrátením pozornosti,
- ponúknutím náhrady,
- priateľským dohovorením,
- alebo vysvetlením.
Zo začiatku bude ale množstvo situácií, keď sa musíme dieťaťu podriadiť, väčšie.
Krikom, plačom, trucom nám dieťa chce niečo povedať
Dospelí dosť ťažko chápu, že plač, krik, zlosť a truc dieťaťa musíme brať ako rovnocenné argumenty. Keď dieťa nemôžeme priateľskou cestou dostať k tomu, aby spravilo, čo má, tak má na to asi dobrý dôvod a veľmi zreteľne nám to ukazuje. Vtedy ostáva jedno: ustúpiť.
Keď už ani normálne úkony ako umývanie, kúpanie, obliekanie, hra, jedenie,či domáce úlohy neprebiehajú pokojne, potom niečo nie je v poriadku. Pravdepodobne sú deti príliš pod tlakom. Často majú rodičia nesprávne predstavy o tom, čo by ich dieťa v určitom veku malo vedieť. Keď to ale nevedia, mali by sa naučiť nechať sa presvedčiť argumentami, teda plačom.
Výchova sebavýchovou: UTÍŠTE plačúce dieťa!
Veľakrát stačí, keď začneme ustupovať pri malých problémoch. Ale keď je situácia už naozaj taká hrozná, že sa dieťa nedá zvládnuť, neostáva nám nič iné, ako sa mu na nejaký čas podriadiť (okrem životného nebezpečenstva).
Dĺžku tohto času určí dieťa. Závisí od toho, ako dlho bolo dieťa pod tlakom. Dieťa bude neznesiteľnejšie ako kedykoľvek predtým. Ale to len ukazuje, ako predtým trpelo. Týmto sa uvoľňuje od toho tlaku. Ak to vydržíme, príde úspech.
Naše správanie nemá byť závislé od správania sa detí
Je to logické, ale nie psycho-logické. Pretože je to tak, že ak má dieťa dobrú náladu, tak lepšie znesie, keď rodič zúri. Dieťa v zlej nálade potrebuje hlavne milých, priateľských rodičov.
Kým to nevyskúšame, pripadá nám táto „metóda“ divná. Keď to ale vyskúšame v praxi, keď budeme deťom vzorom priateľskosti, dieťa sa nám podľa svojich možností odmení.
Výchova sebavýchovou: DOVOLIŤ AJ ZAKÁZAŤ
