Výchova sebavýchovou: DOVOLIŤ AJ ZAKÁZAŤ

redakcia | 31. október 2017

Dieťa skúša svoje i naše hranice. KEDY a AKO mu ukázať, kedy už naozaj stačí?

Zákazy a príkazy

V podstate existujú len dve skupiny výchovných problémov: zákazy a príkazy. V každej konfliktnej situácii dieťa robí niečo zakázané, alebo nevykoná niečo prikázané. Pre obe skupiny existujú pravidlá, ktoré vo väčšine prípadov vedú k cieľu. Pri pochybnostiach si stačí uvedomiť, či je náš problém problémom príkazovým, alebo zákazovým.

Prečítajte si aj: Aj vzdor má svoje pozitíva. Neveríte?

Príklad: Dvojročné dieťa ťahalo matku za vlasy a škriabalo ju. Ako ona na to reagovala? Od „prestaaaň“ až po bitku vyskúšala všetko. Nič nepomohlo. Potom vyskúšala pravidlo, ktoré platí pre zákazy a trvalo to asi 4 týždne, kým to prestalo.

Ako to spravila? Snažila sa neukázať bolesť. Pokojne vybrala rúčku z vlasov a povedala vážne ale nie nepriateľsky: „To sa mi nepáči.“ Tajomstvo je v opakovaní tejto reakcie. Takto sa dá reagovať na množstvo problémov.

Priateľsky bagatelizovať, rozptýliť, hovoriť "Oh, to sa stáva. To nie je zlé.“ V núdzových situáciách a pri nebezpečenstve: pokojne a rozhodne zasiahnuť.

Ako vznikajú zlozvyky?

Každé malé dieťa niekedy potiahne svoju matku za vlasy. Nie preto, aby ju nahnevalo, ale preto, lebo získalo schopnosť chytať a musí veľa cvičiť. Pozrite sa na malé dieťa, s akou radosťou ťahá záclony, záchodový papier, obrusy. Ide o ozajstnú potrebu.

Keď matka na začiatku primerane reaguje, dieťa po čase prestane. Nájde si niečo iné. Ale v tom spomenutom príklade boli rodičia na začiatku nadšení, že dieťa niečo nové vie. To dieťa motivovalo k tomu, aby to robilo stále znova a znova. Až kým sa to rodičom prestalo páčiť. Začali sa zlostiť, nadávať. Zmenili formu odmeny, z pozitívnej na negatívnu.

Môže vás zaujímať: NEOBHRÝZAJ si nechty!

!Pre malé dieťa sú aj negatívne reakcie rodičov určitou odmenou!

Ďalší príklad: trojročný chlapec drží v ruke pohár mlieka, pozrie na matku a vyleje ho. Správna reakcia? Priateľské bagatelizovanie. Matka povie: “To sa stáva. Teraz to treba utrieť.“

Tým dá dieťaťu najavo:
• že vie, že ono vie, že to nebolo v poriadku
• že sa to môže stať každému, či už naschvál alebo z neopatrnosti
• že mu to nemá za zlé
• že vie, že sa z toho nestane zvyk na celý život

Porovnajte si túto reakciu s reakciami typu: „Pozor!!!“ „Už som ti 100krát povedala...“ „Ty si ale nemotorný“ „Keď nebudeš dávať pozor, potom...“...
Mnohým konfliktom môžeme predchádzať tým, že náš byt zariadime tak, aby sme sa nemuseli rozčuľovať, keď dieťa začne napríklad „opravovať“ nábytok. Mali by sme podporovať neškodné aktivity našich detí. Čím menej musíme zasahovať, tým lepšie.

Čítajte aj: Najlepšia výchova je sebavýchova!

Ignorovanie je skoro vždy nesprávne

Ak dieťa spraví niečo, čo nemá, skoro vždy vie, že robí niečo zakázané. Keď mu povieme „To sa stáva“, dáme mu najavo, že sme mu odpustili a že vieme, že ono vie, že spravilo, čo nemá. Ak rodičia nereagujú vôbec, bude dieťa neisté a bude sa snažiť zistiť, ako to vlastne je. Tým sa celá situácia zhoršuje. V takom prípade rodičia často zasiahnu násilím, dieťa prestane a oni si povedia „aha, to je správne“.

Dieťa potrebuje cítiť, že sú rodičia na jeho strane. Keď rodičia akceptujú dieťa, aj keď je „neposlušné“, problém zmizne rýchlejšie. Ak začnú trestať, dieťa ich začne skúšať.

Pri životnom nebezpečenstve
Treba reagovať pokojne a isto, povedať: “to neprichádza do úvahy“ a dieťa vzdialiť od situácie. Slová sú často zbytočné. Ak dieťa opakuje svoj čin, opakujeme aj my svoju reakciu.

Ak nie je možné presadiť nevyhnutné zákazy
Mali by sme sa zamyslieť nad tým, či toho nie je veľa, čo od svojich detí vyžadujeme. Dieťa sa môže sústrediť len na určitý počet zákazov, príkazov a pravidiel. Ak ich je priveľa, nemôže ich spĺňať. Vtedy si musíme premyslieť, čo má zmysel a čo nie.

Zlozvyky ako cmúľanie palca

Väčšina detí s tým prestane ešte pred tretími narodeninami. Alebo cmúľajú už len v posteli, čo je v poriadku. Ale čo robiť, ak je dieťa staršie, cmúľa často a nie a nie prestať? Vtedy je potrebné mu povedať: “Môžeš cmúľať toľko, koľko sa ti chce“ a hladať príčiny: musí dieťa niečo dohoniť (telesný kontakt), malo v minulosti nejaký problém, ktorý nebol vyriešený... ?

Zlozvyky vznikajú, lebo je dieťa odmenené

Vnútorné, vývojom podmienené potreby ako príčina (ťahanie za vlasy)
Vývojom podmienená nešikovnosť ako príčina (rozliatie mlieka)
Výchovné chyby (rodičia sú príkladom pre deti)

Zlozvyky pretrvávajú, keď je dieťa odmenené

1. typ zlozvykov pretrváva kvôli nesprávnej reakcii (najprv pozitívna, potom negatívna odmena)
2. typ zlozvykov tiež pretrváva kvôli nesprávnej reakcii (krik, nadávky, bitka...)
3. typ zlozvykov pretrváva, pokiaľ rodičia opakujú svoje chyby

Zlozvyky zmiznú, keď sa odmena nedostaví

1. typ: a my buď dieťa necháme robiť to a ukážeme mu, že sa nám to nepáči, alebo sa snažíme odviesť jeho pozornosť a poskytneme mu alternatívu, na ktorej si môže cvičiť, čo potrebuje
2. typ: zmizne priateľským bagatelizovaním
3. typ: zmizne, keď rodičia prestanú robiť chyby.