Prečo sú tresty neúčinné a čo je vo výchove efektívne?
Niektoré výchovné rady sú už dávno prekonané a psychologicky vyvrátené, iné sú modernejšie, ale napriek tomu neužitočné alebo dokonca kontraproduktívne.
Samozrejme, veľa závisí od veku dieťaťa a cieľa, ktorý chceme prostredníctvom výchovy dosiahnuť. To, čo sa zdá byť vhodné pre tínedžera, môže malému dieťaťu uškodiť.
Väčšina ľudí by chcela vychovať zo svojich detí sebavedomých ľudí, ktorí budú vedieť úspešne obstáť v spoločnosti a nebudú v nej pôsobiťlen ako nepríjemné bremeno. Nasledujúci zoznam by mal byť len podnetom na kritické zhodnotenie rodičovských snáh na ceste k stanoveným výchovným cieľom.
Vo výchove treba vedieť uplatniť individuálny prístup
Vieme, že každé dieťa je iné, vnáša do rodiny svoj vlastný temperament a pri problémoch potrebuje, zodpovedajúc tomu, individuálne riešenia. Napriek tomu je potrebné mať pár základných informácií o výchove, aby človek neinvestoval svoju energiu nesprávnym smerom.
Najdôležitejšie pritom je, aby malo dieťa aj pri konfliktoch pocit, že ho rodičia ľúbia a môže sa na nich spoľahnúť.
Je zbytočné donekonečna hrešiť a trestať
Vaše dieťa niečo vykonalo a teraz ho vystavujete emóciami nabitej kázni o zodpovednosti, bezpečnosti, dôvere, trestoch, konzekvencii, sklamaní...?
Buďte si istí, že vaše dieťa už po pár sekundách vypína, pozerá sa síce na vás, ale nevníma vás a vaša reč sa stráca kdesi v diaľke. Dieťa to ale nemyslí zle a neznamená to ani to, že by nemalo voči vám rešpekt, ale deti sú voči takémuto spôsobu trestania vždy „hluché“.
Prečítajte si: Ako sa dieťa učí empatii
Nič neprinášajúce: Vyhrážanie
Nikdy sa nevyhrážajte tým, čo skutočne nechcete aj splniť. Lepšie je vyhrážaniu sa úplne vyhnúť. Je málo účinné a navyše vytvára priestor na vyjednávanie.
Vhodnejšie je: Povedzte presne, čo očakávate. Ak to vaše dieťa nesplní, musí nasledovať vopred oznámený dôsledok, ktorý súvisí s témou konfliktu. Ide o logický postup.
Príklad: Timko (4 roky) robí ráno vždy cirkus, lebo sa nechce nechať obliecť. Jeho mama hovorí: „Chcem, aby si sa teraz obliekol, lebo o chvíľu musíme byť v škôlke.“
Timotej sa ale naďalej zdráha. Mama ho teda bez ďalšieho komentára vezme do škôlky v pyžame (samozrejme, že mu v taške vezme veci na prezlečenie).
Súperenie: nerobte medzi deťmi rozbroje
Vyvarujte sa konkurencii medzi deťmi. Pochváliť dieťa A, aby sa dieťa B viac snažilo a tiež získalo pochvalu? Uvidíte, že dosiahnete pravý opak!
Dieťa A sa bude ešte viac snažiť byť ešte lepším a dieťa B vidí svoju jedinú šancu na získanie pozornosti v tom, že posilní svoje negatívne správanie a týmto spôsobom ukáže svoju silu a postavenie.
Vhodnejšie je: Postarajte sa radšej o to, aby sa deti skôr videli a správali ako tím.
Príklad: Lenka a Katka majú prestrieť stôl, neskôr chce ísť rodina do kina. Ich mama hovorí: „Prestrite teraz obe rýchlo stôl a potom si môžete spolu pohľadať film, na aký pôjdeme.
Vhodnejšie je: Nájdite si čas na rozhovor s dieťaťom, keď budete podľa možnosti málo hovoriť, ale o to viac počúvať. Namiesto pýtania sa „prečo“ použite radšej otázku začínajúcu sa „ako“:
„Ako k tomu došlo, že ...“ – Pravdepodobne budete prekvapení, s akými (minimálne z pohľadu detí) logickými vysvetleniami si vaše dieťa zdôvodní svoje správanie.
Príklad: Mama: „Ako došlo k tomu, že si pokreslila fixkami stenu?“
Odpoveď: „No to bolo tak, že som si kreslila na papier a chcela som nakresliť kostol, ale ten sa tam už nezmestil, lebo veža je vysoká – oveľa vyššia ako ja!
A potom mi napadlo, že bude lepšie, keď to nakreslím na stenu, lebo tapeta je tiež z papiera a ty si aj tak chcela zavesiť na stenu nejaký obraz...“
Prečítajte si: 8 dôvodov, prečo telesné tresty vo výchove nepoužívať
Kontraproduktívne: Prílišná starostlivosť
Rodičia nesú najväčšiu zodpovednosť za dieťa, jeho výchovu, výživu, boja sa o jeho zdravie, boja sa úrazov... To je pochopiteľné. Ale príliš veľa starostlivosti pôsobí na deti skôr skľučujúco.
Rodičia majú niekedy strach z toho, že sa chce dieťa od nich odpútať. Dúfajú tak, že poskytnú dieťaťu viac ochrany a bezpečia. Ale dieťa, ktoré je samostatné a vie sa vynájsť aj bez pomoci, žije oveľa sebaistejšie.
Ak svojmu päťročnému dieťaťu poskytujete na preliezačke ešte stále oporu, hoci vie už dávno liezť aj samo, tým ho pokorujete a vyjadrujete pochybnosti o jeho schopnostiach.
Vhodnejšie je: Dajte dieťaťu šancu, aby vás presvedčilo o svojich schopnostiach a ukážte pritom, že mu dôverujete.
Príklad: Anička (6 rokov) by chcela prejsť na semafore sama. Jej otec by ju najradšej previedol sám, ale nechá si od dcéry vysvetliť a potom i ukázať, že pozná pravidlá prechádzania cez cestu, a potom jej dovolí ísť.
Chybou vo výchove je aj prehnaná pozornosť
Deti potrebujú pozornosť. Ak jej dostávajú len málo, správajú sa nápadne. Ale prílišná dávka pozornosti vedie k tomu, že dieťa sa nevie realisticky ohodnotiť.
Najneskôr vtedy, keď sa dostane z rodinného kruhu do materskej alebo základnej školy, príde na to, že inde sa mu nedostáva toľko pozornosti, na akú bolo zvyknuté. To vedie ku konfliktom v jeho okolí.
Vhodnejšie je: Naučte dieťa, že má brať ohľad na druhých a že každý musí niekedy počkať, kým príde na rad, a že potreby ľudí sú rôzne ale rovnocenné.
Príklad: Lucia by chcela zmrzlinu. Mama s ňou ide do cukrárne, tam je však dlhý rad. Dievčatko začne mrnčať, že chce zmrzlinu hneď a plače dovtedy, kým sa niekto neponúkne, že ho pustí dopredu.
Mama, poďakujúc sa, odmietne. Vysvetlí Lucii pomocou niekoľkých slov, že všetci ľudia v tomto rade by chceli zmrzlinu čo možno najrýchlejšie, ale že každý musí počkať, kým príde na rad.
Staromódne: Klasické tresty
Nič neprinášajú a nikdy logicky nesúvisia s príčinou – alebo napadá vám nejaká myšlienka, ako súvisí rozbité okno s nasledujúcimi trestami?
Tieto tresty nemajú zmysel, sú iba výrazom rodičovskej sily, zahŕňajú dokonca pomstu a dieťa znechucujú:
- Za trest dnes ideš do postele bez večere!
Dieťa: Aha, jedlo je prostriedkom karhania. Keď sa nahnevám na seba alebo iných, budem v budúcnosti reagovať odmietaním jedla alebo
záchvatmi pažravosti!
Majte na pamäti: Jedlo by malo zostať tým, čím je: potravou! Ničím viac a ničím menej.
- Týždeň zákaz pozerania televízora!
Dieťa: Ó, nie, veď nikto tak nemiluje telku ako ja. Ak budem smieť nabudúce pozerať, musím všetko dobehnúť a stráviť pri televízore o to viac času. Lebo kto vie, kedy zasa dostanem zákaz pozerať televízor.
Majte na pamäti: Televízor (rovnako aj počítač, playstation...) získavajú vďaka trestom oveľa väčší význam a stávajú sa jablkom sváru.
Voči deťom je absolútne nefér porovnávanie s ostatnými
Susedových Miško pozná už v štyroch rokoch abecedu a vaše dieťa naproti tomu ani netuší, čo to tá abeceda je? Potom by ste v žiadnom prípade nemali plánovať tréning s písmenkami dovtedy, kým sa o to vaše dieťa nezačne samo zaujímať.
Pravdepodobne je vaše dieťa „machrom“ v nejakej inej oblasti. Každý človek si rozvíja svoje schopnosti podľa svojho harmonogramu – a vám neostáva nič iné, len byť trpezlivý.
Napokon, ak váš drobec v štyroch rokoch nevie abecedu, tak to skutočne nie je problém, aj keby vám Miškova mama takéto myšlienky „podsúvala“, ignorujte ich!
Vhodnejšie je: Namiesto toho, aby ste dieťa porovnávali s ostatnými, vyzdvihnite radšej jeho nadobudnuté schopnosti a zručnosti.
Príklad: Ferko (4 roky) ešte neovláda svoj močový mechúr na 100 %. V rozhovore s inými rodičmi príde reč aj na túto tému – Ferko počúva so záujmom z bezpečnej vzdialenosti.
Namiesto toho, aby sa jeho mama vyžalovala zo svojej bezradnosti, premieňa tému na niečo pozitívne: „Ferko to určite zvládne, keď na to dozreje, ale oveľa dôležitejšie je, že už si našiel v škôlke kamaráta, s ktorým si veľmi dobre rozumie!“
- Zajtra máš domáce väzenie!
Dieťa: Super, aspoň nemusím vynášať smeti a čistiť klietky zajacom. Budem sa môcť celý deň spokojne hrať, počúvať CD-čka a pod.
Majte na pamäti: Aktivity s inými deťmi sú pre vývin dieťaťa dôležité a mali by sa podporovať, aby sa deti nestali samotármi, ktorých kontakty sa obmedzia len na virtuálne priateľstvá.
Ďalšie nezmyselné klasické tresty, ktoré možno poznáte aj z vlastného detstva:
- Budúci týždeň nedostaneš žiadne vreckové!
- Na jazdenie na koni môžeš najbližšie dva týždne zabudnúť!
- Za trest napíšeš 100-krát „Nebudem odvrávať“!
- Choď do kúta a hanbi sa!
- Sadni si teraz na stoličku hanby...
Vhodnejšie je: Využite namiesto umelo vytvorených trestov radšej prirodzený dôsledok z konania dieťaťa. Tento dôsledok môže byť pre dieťa nepríjemný, nie však škodlivý.
Príklad: Laurika si nechce napriek daždivému počasiu obliecť nepremokavé nohavice a ide sa hrať von len v rifliach. Na ďalší deň sú jej nohavice ešte stále mokré a druhé má v koši na špinavú bielizeň.
Musí zostať vnútri, kým jej kamarátky sa hrajú vonku. Laura sama zistila, že je lepšie obliecť si v škaredom počasí nepremokavé nohavice.
Prečítajte si: Telesné tresty? Takto na ne reagujú deti...
Sami ste si na vine: Nevhodná chvála
Niektoré nevhodné spôsoby správania dieťaťa zaviňujú sami rodičia. „Odmeniť“ neprimerané správanie dieťaťa vedie iba zriedkavo k pozitívnej zmene správania. Ukážme si to na konkrétnej situácii.
Vhodnejšie je: Aj tu by malo dieťa pochopiť logický prirodzený dôsledok svojho konania.
Príklad: Riško hundre pri obede na všetko naokolo, nič mu nechutí a nechá jedlo nedotknuté.
Rodičia si pri obede nevšímajú jeho hundranie, ale po spoločnom jedení stôl upracú. Riškov logický dôsledok je hlad – o pár minút neskôr chlapec prosí, že chce niečo jesť a pýta si chlieb s marmeládou. Rodičia mu však neponúknu alternatívne jedlo, ale opovrhnutý obed.
Prečítajte si: Humor vo výchove
Rady, tipy a odporúčania pre mamičky od lekárov a redakcie:
