Najlepšia výchova je sebavýchova!

prof. PhDr. Ivan Štúr, CSc. | 18. júl 2017
Najlepšia výchova je sebavýchova!

Ak chceme, aby sa deti dobre vyvíjali, nestačí im len priať všetko najlepšie, predovšetkým by sme sami mali pekne žiť.

Výchovné štýly v rodine: akou cestou vediete vaše deti vy?

Zázrak narodenia nového života, príchod dieťaťa do rodiny je podnetom, šancou vzkriesenia všetkých našich neprebudených potencií, spoločného znovuzrodenia toho začarovaného sveta, v ktorom sme prežili svoje vlastné detstvo.

Dieťa potrebuje dobrú mamu  a dobrého otca

Ilúzia, že na nás už nezáleží, že všetko musíme obetovať malým, je zlou ilúziou, pretože dieťa potrebuje predovšetkým dobrú mamu a dobrého otca – nuž a každý máme ešte možnosť a priestor na zveľadenie svojej ľudskej osobnosti.

Čím viac človečiny bude v rodičoch, tým ľahšia bude výchova a tým lepšie deti. Dobrá zásada, že vo výchove je účinnejšie raz vidieť ako stokrát počuť.

A čo sa našej dospelej sebavýchovy týka, zbytočný strach, že by sme sa mohli stelesniť do ideálu, vždy je čo naprávať.

Deti potrebujú pozitívny príklad

Samotná  snaha byť zajtra lepším ako včera vrastá do atmosféry rodiny a prináša deťom pozitívny program. Nie egoistické seba zhodnocovanie, ale radosť zo života, prejavujúca sa kultivovaním prejavu a podporou blízkych i vzdialených.

A potom, námaha so zmenou vlastnej osobnosti nám veľmi pomôže pri porozumení deťom, ktoré bojujú s vlastnými slabosťami a súčasne kriticky nazerajú na kamarátov, vytúžené to modely, ktorých prijatie bude významnou podmienkou sebadôvery.

Ak začneme zápasom s pribúdajúcimi kilami, nebudeme ani deti prekrmovať a ubránime sa dnešnému celosvetovému nebezpečiu obezity.

To však vyžaduje mať mnohé iné potešenia okrem chutného jedla a pohodového popíjania. V tom vlastne väzí celé umenie výchovy, neodstraňovať, nekritizovať a netrestať nevhodné správanie, ale radostne rozvíjať pozitívne prežívanie míňajúceho sa času.

Môj dobrý, fešný kamarát, zavalený prácou, sa stal hrdým otcom. Prijal skvostnú myšlienku, že by práve teraz mohol prestať fajčiť, veď príklad by mohol čoskoro zvádzať aj syna a pasívne fajčenie predstavuje z dnešného vedeckého pohľadu nie menšie nebezpečie.

Žiaľ, zatiaľ to nedokázal, závislý od drogy trpí pocitom zlyhania, rovnako ako si to bude vyčítať každý rodič alkoholik, tobôž narkoman.

Zmena rodinného zoskupenia často vyžaduje aj nové úsilie o harmóniu medzi domácimi úkonmi, pracovným zaujatím a osobnými záľubami.

A to všetko nielen vzhľadom na vlastné túžby, ale v koordinácii s partnerom a potrebami dieťaťa. Prečo by sme nemohli všetci dobre a radostne žiť?

Donútiť ostatných, aby slúžili mojej pohode, nie je šikovnosť, ale nemorálnosť. Rovnako však obetovať sa druhým a zničiť svoju životnú radosť i vyčerpať energiu je krivdou na tých, ktorí tak veľmi potrebujú spokojnosť každého člena.

V mene pekne prežitého života je dôležitý občasný rozhovor so sebou samým, zamyslenie sa nad spokojnosťou partnera a hľadanie, ako najlepšie rozvíjať detské predpoklady.

Že urobíme občas chybu, že sa nám to nie vždy darí? Život bez chýb je mámením, nie realitou. Dôležité je nezostávať v omyloch včerajška.

Prečítajte si: Deti sú zrkadlo. Bohužiaľ alebo našťastie?

V rodine má mať dieťa pocit bezpečia

Rodina je okrem starostlivosti a vhodného príkladu aj miestom odovzdávania kultúrneho dedičstva minulých generácií novému pokoleniu.

Vidieť otca alebo mamu čítať knihu, počúvať ich rozhovor o novom divadelnom predstavení, mať v obývačke zavesený pekný obraz, či zanôtiť melódiu a zahrať ju na klavíri znamená prihlásenie sa ku kultivovanejšej časti ľudstva a naviac získanie citlivosti pre životné krásy aj odolnosti voči striehnucim na nás tragédiám.

Dospelý svet je v dnešnej podobe odčarovaný, možno sa nám treba učiť od detí, aká je každá maličkosť zaujímavá a príťažlivá.

Nie je to nič iné, než sa naučiť pekne žiť, v mene našich detí a pre vlastné potešenie. Tieto dve veci úzko spolu súvisia. Ale nielen smerom k dieťaťu a partnerovi, všetky naše vzťahy s ostatnými ľuďmi budú čoraz viac dôležité.

Výchova detí prostredníctvom zázraku menom rozprávka

Pre deti sme vzorom

Veď miesto medzi vrstovníkmi si dcéra i syn ľahšie nájdu podľa príkladu našich dospelých kamarátov. Záujem o problémy druhých, radosť z pomoci aj tam, kde sa nás to netýka, je vlastne najlepšou cestou k prekonaniu osobných problémov.

Už manželstvo predstavuje krok od egoizmu k druhému človeku a rodičovstvo je symbolom pokračovania celého ľudského rodu.

Preč od sebazaujatia, od privážneho nazerania na naše pochabé, malé ja. Hoci nevieme dôvod existencie, napĺňame ho každým činom a každým medziľudským vzťahom.

Ba každým úchvatným zážitkom i dobrým skutkom k ľuďom alebo prírode. Každá chvíľa vchádza do večnosti, naučme sa ju ctiť.

Čokoľvek vykonáme pre svoje dieťa, priniesli sme na oltár života.

V rodičovskej pozícii opätovne prechádzame hodnotovou krízou, zamýšľame sa znova nad tým, ako utrácať zarobené peniaze, ale aj ako naplniť ušetrený voľný čas a ako sa konečne zbaviť pretrvávajúcich zbytočných komplexov z detstva, svojej infantilnej ukrivdenosti, nedôstojnej žiarlivosti či ochromujúceho pocitu menejcennosti.

To sú tie často nepoznané príčiny večných hádok.

Nebolo by dobré, keby myšlienky o sebavýchove rodičov niekoho odradili zdanlivou nedosiahnuteľnosťou. Realita je taká, že každý, kto chce, dosiahne určité zlepšenie, ale nikto vrchol.

Najmenej tí, ktorí radia! Ale ešte aj v zjavnom zlyhaní, pri citovom odcudzení, rozchodoch a rozvodoch je možné zostať šľachetným človekom, neubližovať blízkym a takto si zachrániť vlastné svedomie.

Lekársky príkaz: „Predovšetkým neškodiť!“  je taký významný, že ho možno rozšíriť na každé gesto v našej pozemskej púti.

Pre mnohých je narodenie dieťaťa reálnou pohnútkou k vlastnému prerodeniu, ale či nie sú všetky ľudské mláďatá tak trocha naše vlastné a v hanbe nad tým, čo sme urobili z našej zaľudnenej planéty, by sme sa všetci mohli pobrať k revízii životného štýlu, aby sme sa nemuseli pred tými našimi šarvancami červenať.

Ak chceme, aby sa deti dobre vyvíjali, nestačí im len priať všetko najlepšie, predovšetkým by sme sami mali pekne žiť. Nie je to ľahké, ale za pokus to stojí!    

Výchova podľa príručky

Výchova: Po dobrom alebo po zlom?

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: