Výchova podľa príručky? Kašlite na to!
Je to ako s diétou. Ak by existoval univerzálny princíp či metóda, podľa ktorých vychováme poslušné deti, na pultoch kníhkupectiev by bola len jedna kniha obsahujúca túto dokonalú metódu...
„Buď je to tým, že dnešné mamy majú veľa času, alebo sme my boli lenivé na to, učiť sa byť lepším rodičom“, povedala mi moja známa (zaslúžila matka dvoch dospelých detí), keď sme vyberali knihu pre našu kamarátku, ktorá čaká mimino.
Mamy, len aby sme sa nezbláznili
Dá sa vychovávať dieťa podľa príručky?
Na pultoch kníhkupectiev dnes nájdete stovky titulov o tom, ako vychovávať dieťa. Desiatky rôznych prístupov, odporúčaní, zaručených receptov na to, ako byť „dobrým“ rodičom „dobrého „dieťaťa.
Faktom je, že v čase, keď sme my boli maličkí, knižný trh nebol taký bohatý a povedzme si pravdu, aj naše mamy boli o čosi mladšie ako my. Dnešným trendom je posúvať materstvo k hranici tridsať a viac
Priemerný vek prvorodičiek sa v súčasnosti na Slovensku pohybuje na hranici 27 rokov. Podľa sociológov to nie je preto, že ženy materstvo ako také odmietajú, len ho odkladajú. Dôvodom sú spoločenské podmienky, materiálne zabezpečenie, kariéra.
Tridsať a viac ročná matka je predsa len iná ako matka dvadsaťročná. Je opatrnejšia, má rešpekt pred úlohou vychovávať a chce ju zvládnuť čo najlepšie.
Žena, ktorá rodí v neskoršom veku, berie dieťa ako novú výzvu). Radi si pomôžeme odbornou literatúrou na tému materstva a výchovy a snažíme sa uplatňovať zásady, odporúčania a štýly výchovy, ktoré sú uvádzané ako tie naj.
Sledujeme všetky relácie, v ktorých nám odborníci radia ako zaobchádzať s dieťaťom, ako riešiť situácie, s ktorými si my sami nevieme poradiť. Máme pocit zlyhania, ak našu reakciu niekto označí za nesprávnu.
Vyčítame si, ak dieťa vykričíme alebo capneme po zadku. Niekto cudzí, niekto, kto v živote nevidel naše dieťa ani nás, ovplyvňuje naše konanie v pozícii rodiča. Strácame dôveru vo svoje vlastné vnímanie rodičovstva a snažíme sa ho zmeniť.
Žena doma: Detoxikujem si hlavu, mamy
Pri výchove detí by sme mali dať predovšetkým na intuíciu
Štyridsaťosem ročná Monika, ktorej deti už doštudovali na vysokej škole, mi ticho priznáva, že ona žiadnu knihu o výchove nečítala.
Povinne preštudovala papierové príručky, ktoré dostala v pôrodnici pri narodení oboch detí, aby vedela ako často deti kúpať, čím natierať a ako ich prikladať na prsník. Ostatné išlo samospádom.
Kým decká spali, ona varila, žehlila a prala, a tak dookola. Popri dvoch drobcoch doopatrovala aj svojich svokrovcov. Preto sa deti viac menej vychovávali samé.
Na vidieku niet veľa možností ako sa s deťmi zabaviť, ak nerátame záhradu a susedove zvieratá. V lete trávili čas na deke v záhrade, v zime sa doma zabávali tým, čo bolo k dispozícii.
Monika riešila problémy tak, ako prichádzali. Prakticky. Občas, ako sa mi priznala, celý večer od vyčerpania preplakala, ale na druhý deň ráno sa opäť ozvali povinnosti a tie musela zvládnuť. Z jej drobcov vyrástli slušní mladí ľudia. Na otázku, ako na to, aby bolo moje dieťa šťastné, mi odpovedala: nechaj ho žiť.
Detské ihrisko je ideálnym cieľom pozorovania správania sa detí a ich mamičiek. Sú mamy, ktoré sa od dieťaťa nepohnú, aby sa mu náhodou niečo nestalo a neustále ho poučujú, ako čo preliezať a ako stavať pekné hrady z piesku.
Sú aj také, ktoré dieťa kontrolujú pohľadom a zasiahnu len keď musia. Detské ihrisko je miestom, kde si mamy ventilujú svoje problémy rozhovorom s inými mamami.
Porovnávajú, radia, sťažujú sa, aj vychvaľujú. Vždy sa nájde medzi obyčajnými aj jedna supermama. Jej dieťa nikdy neplače, prespí celú noc, bezchybne zarecituje básničku a vždy si poupratuje izbičku.
Tie ostatné obyčajné mamy uvažujú, kde robia chybu. Ako je možné, že napriek veľkému úsiliu ich dieťa nie je také poslušné a samostatné. Aj ony vyskúšali nechať dieťa vyplakať večer v postieľke, ale spánok sa nedostavil.
Učia sa s ním Spadla hruška zelená už mesiac a ono si nič nepamätá. Spí s rodičmi v posteli, plače, ak niečo nedostane a bez mamy sa nepohne ani na krok. Všetky metódy, ktoré by mali platiť na deti, u nich nezabrali.
Univerzálny princíp na výchovu detí neexistuje
Ak by existoval univerzálny princíp či metóda, podľa ktorých vychováme poslušné deti, na pultoch kníhkupectiev by bola len jedna kniha obsahujúca túto dokonalú metódu. Je to ako s diétou. Na každého funguje a zaberá niečo iné.
Neznamená to, že by ste mali všetky dobré rady a literatúru týkajúcu sa výchovy úplne ignorovať. Prečítajte, vyskúšajte, ale ak nefunguje, nehľadajte vinu v sebe alebo v dieťati.
Neskočte na to, že ak vaše dieťa nezaspáva samo v postieľke, ste zlá mama a drobec je je na vás nezdravo závislý. Ak mu nechutí prosová kaša, ale pochutí si na krupicovej, neznamená to, že ste mu vytvorili nesprávne stravovacie návyky.
Vy poznáte svoje dieťa a jeho možnosti najlepšie. Nesnažte sa ho za každú cenu vychovávať, neplánujte mu každú hodinu dňa. Ak vidíte, že je dieťaťu najlepšie doma, nevláčte ho po detských kútikoch v nákupných centrách či rôznych kurzoch, ktoré ho stresujú.
Neporovnávajte! Rešpektujte malého človeka, ktorého máte doma a nechajte ho spoznávať svet vlastným tempom. Napojte sa na jeho potreby a buďte matkou, ktorú potrebuje, nie matkou podľa príručky.
