Mamy, len aby sme sa nezbláznili
V žiadnom prípade nie som frustrovaná matka a ani jedna z tých, ktoré zvládajú všetko ľavou zadnou. Mám len snahu zachovať si zdravý rozum pri štyroch deťoch.
Že načo som si "robila" štyri
To je otázka dňa. Kukajú sa na mňa mnohé cez prsty. Pre jedných som chudera, ktorá nepočula o antike a nájdu sa takí, ktorí ochkajú, ako to zvládnem. Pochopiteľne, obdiv mi lichotí a nepatrím k tým matkám, ktoré blahosklonne povedia: "Veď to nič nie je, oni sa samé o seba postarajú". Také jalové, že postarajú. Ja sa musím. 24 denne.
Čo by som urobila inak alebo Čím viac detí, tým som múdrejšia
A bývame v byte. So štyrmi deťmi
To je ďalší fakt, ktorí prispieva k poľutovaniu. " To ako sa pomestíte? To vážne nemáš spálňu? Veď to nemáš súkromie...".
No takto. Nejaké to súkromíčko na rozťahovacom gauči s mužom máme. Veď živým dôkazom sú 4 deti. Tie sú podelené brutálne nespravodlivo. Traja chalani v jednej a jedna princezná sama v druhej izbe. Tá je v puberte a ako žena viem, akí vedia byť chlapi - aj keď sú to vlastní bratia - v tomto prípade nepríjemní.
Stojím si za tým, že to máme dobre podelené, lebo baba je baba s potrebuje svoj priestor. Chalani sú divokí, malí a všetkokaziaci. Tak nech si to kazia vo svojej izbičke. Dvaja starší sa striedajú, kto bude spať kedy hore na poschodovej posteli. Urobili sme im rozpis. Najmladší ešte priskočí k nám do obývačkokuchynespálne a potuľká sa. Má dva roky. Ňuňuk.
A muž má dve roboty
A tým pádom nie je často doma. Aká pliaga, však? Toľko sa dnes hovorí o dôležitej úlohe otca a ako by mal byť rovnakým podielom otcom, ako je mama mamou. No my ideme na starý model. On zarába, lebo musí a ja sa starám o deti. Lebo musím. "Jóój, veď sa uskromite a nech si Lacko oddýchne a aj ti pomôže viac s deťmi", hovorí mi susedka. Jóóój, drahá. Naša štartovacia čiara bola O. Takže máme hypo za trojizbák 79 metrov štvorcových ešte na desať rokov. A 4 decká. Keď toto poviem, ako bumerang sa mi vráti: "A načo máte 4?"
Zato keď cez víkend muž zoberie všetky deti NARAZ na kupko, počúvam, akého mám statočného chlapa, že ten jej by si sám z ich trojročnou Baškou na kúpalisku neporadil. No a sme doma.
Ten môj sa nebojí. Je to chlapisko ako hora a s deťmi to vie. Unesie ich troch na rukách a o dcére, ani nevravím.
Tak si nažívame v nedostatku, ale v láske
Vlastne máme dosť. Ak by som chcela viac a lepšie a väčšie a ešte lepšie, asi by som sa zbláznila. Ak by som chcela byť lepšou mamou a neziapať na deti, nekradnúť im kinderka, keď pospia a ja mám abstinenčné čokopríznaky, mať svoju vlastnú izbu a kopou kníh a kozmetiky, asi by som sa zbláznila.
Ja sa nechcem. Nelezie mi na hlavu všetko, čo by som mohla mať keby...Občas zo zúrivosti revem, ale to asi každá mama. Každá má občas všetkého dosť. Vtedy idem do vane. Ľahnem, nepočujem, neriešim. Od muža som dostala takú podložku do vane, na ktorú si môžem dať knihu a čítať.
No nemiluj ho. Milujem. Veď...máme štyri deti...
čitateľka Katarína
Zo života mamy: Aké je to vychovávať štyri dcéry narodené rok po roku?