Pozor, dobré dieťa! (Alebo je všetko inak?)
O Maxovi a Lujze, ktorá chcela byť poslušná.
Deti, ktoré sú nápadné a hlučné, priťahujú na seba viac pozornosti ako deti tiché a poslušné. Je tomu tak doma aj v škole a hrozí nebezpečenstvo, že rodičia i učitelia stratia dobré dieťa z dohľadu a prestanú si ho všímať. Týmito riadkami chceme preto poukázať na to, že aj nenápadným a bezproblémovým deťom treba vedome venovať pozornosť.
Niektoré osvedčené tipy rodičov, ako presvedčiť dieťa, aby...
Deti hľadajú svoju rolu v rodine
Max má deväť rokov a je to šikovné, ale náročné dieťa. Je známy svojimi vtipnými výrokmi, ale aj legendárnymi výbuchmi zlosti. Max má problémy v škole, lebo narúša vyučovanie, nedokáže sa dobre koncentrovať a často vyvoláva konflikty. Aj doma rád rozhadzuje, počnúc detskou izbou až po časový harmonogram rodiny.
Zo života: O Maxovi a Lujze
Pán a pani Z. milujú svojho syna, ale už sú s nervami na konci. A keďže si s ním už nevedia dať rady oni sami a aj učiteľka sa viackrát sťažovala na Maxovo správanie, hľadajú odbornú pomoc. Psychológ požiadal rodičov, aby do poradne priviedli aj Maxovu sestru. Rodičia sa tejto požiadavke dosť začudovali, veď ide predsa o Maxa a nie jeho sestru. Napriek tomu sa na prvý rozhovor dostavili vo štvorici.
Max sa tak, ako by sa dalo predpokladať, hemží na svojom mieste sem a tam, kým jeho sedemročná sestra poslušne sedí na svojej stoličke, s nohami distingvovane preloženými cez seba. Zdá sa, že Maxova sestra Lujza je pravým opakom svojho brata: Je šikovná v škole, cieľavedomá a usilovne cvičí na husle. „Väčšinou je veselá.
Je menej náročná na starostlivosť,“ hovorí jej mama s úsmevom. A v jej hlase cítiť patričnú dávku hrdosti. Aj otec dodáva: „Nie sú s ňou žiadne problémy. Je to také naše slniečko.“ Lujza sa rozpačito usmieva. Max sa nervózne pozerá do stropu.
Deti vedia, kedy majú rodičia dosť
Táto situácia je pre psychológa klasickým príkladom. Kým jedno dieťa pôsobí ako permanentný „vyrábač problémov“, to druhé je popisované ako mimoriadne poslušné. A to samozrejme nie neprávom.
Každé dieťa si hľadá v rodine svoju rolu, vďaka ktorej si môže trvalo zabezpečiť náklonnosť rodičov. A keďže rolu „chaoťáka“ už obsadil Max, zostáva Lujze už len možnosť nakloniť si sympatiu rodičov na svoju stranu permanentnou poslušnosťou.
K tomu treba pripočítať snahu mnohých vnímavých detí, ktoré chcú šetriť svojich rodičov. Z ich úst môžeme počuť vety typu: „Mama a ocko už majú aj tak dosť stresu s mojím bratom/sestrou, nemôžem im pridávať starosti ešte aj ja.“
Deti veľmi presne cítia, kedy sa dosiahla hranica zaťažiteľnosti ich rodičov a robia intuitívne správnu vec: Stávajú sa poslušnými. Tým nielen odbremeňujú svojich rodičov, ale aj stabilizujú rodinný systém. Aby nebola ohrozená rovnováha vo vnútri rodiny, vyrovnáva napríklad Lujza Maxove huncútstva až prehnaným prispôsobovaním sa a poslušnosťou.
Psychológ radí: HNEV nie je zlá emócia
Potláčať pocity nie je zdravé
Doposiaľ možno považovať Lujzino správanie za celkom konštruktívne. Núka sa však otázka, ako sa jej v tejto role páči. Niekedy sa vyjadrujú tieto „milé“ deti asi v tom zmysle, že je namáhavé byť vždy dobrými a usilovnými a „rozveseľovať mamu a otca“.
To, že tieto deti občas prežívajú svoju „poslušnosť“ ako namáhavú, je podmienené tým, že sa už odmalička naučili potláčať svoje prirodzené impulzy hnevu a agresie, ale aj všetky prejavy smútku. Musieť vždy fungovať na jednotku, hladko a bez ťažkostí, je pre deti – a mimochodom aj pre dospelých – obrovský výkon, ktorý nezriedka vyústi do syndrómu vyhorenia (tzv. burn out syndróm).
Je nevyhnutné, aby si deti hľadali v rámci rodiny svoje miestečko. Čím flexibilnejšie vedia rodiny zaobchádzať so svojimi rolami, tým je to lepšie pre to ktoré dieťa: Ten, kto sa nezaškatuľkoval len v role „dobrého“, „múdreho“ alebo „narušiteľa“, môže spoznať viac stránok svojho charakteru ako niekto, kto sa neustále nachádza v jednej presne vymedzenej role.
Často sa až neskôr ukáže, čo deti robili pre svojich rodičov
Keď však deťom veľmi skoro prischne rola „veselého slniečka“, veľakrát im ani nenapadne, že by to mohlo byť aj inak. Takéto extrémne prispôsobivé deti potom často prudko uniknú zo svojej roly v období puberty.
Pre mnohých rodičov to príde ako „blesk z jasného neba“. Niektoré prehnane prispôsobivé deti môžu dokonca trpieť psychosomatickými ťažkosťami. Často sa až neskôr dodatočne ukáže, čo deti po celé tie roky robili pre svojich rodičov, napríklad pri sedeniach v poradni psychológa.
Aj mnohí dospelí až dodatočne prichádzajú na to, čo všetko ako deti pre svojich rodičov robili, aby ich odľahčili alebo urobili šťastnými. Takto si spomína na svoje detstvo Róbert (46): „Bol som mamin miláčik. Po tom, ako ju opustil môj otec a rozviedol sa s ňou, mal som neustále pocit, že ju musím emocionálne podporovať.
Žiadne námietky ani oponovania – z toho všetkého bola vždy smutná a sklamaná. Tak som sa stal postupne poslušným chlapcom, ktorý nikdy v ničom neoponoval. Aj dnes – ako dospelému chlapovi – mi ešte vždy padne zaťažko ukázať svoje pocity zlosti a hnevu a presadzovať svoje záujmy.“
A Mária (38) rozpráva: „Môj otec bol veľmi orientovaný na podávanie výkonov. Ako dieťa som veľmi presne cítila, že jeho trvalú náklonnosť si získam len tým, keď budem domov nosiť dobré známky. A to som aj robila a on bol na mňa hrdý. Vlastne som si kúpila jeho náklonnosť svojou usilovnosťou.“
Samozrejme, existujú aj dobré a nenáročné deti, ktorým sa v rodine darí dobre. Predovšetkým vtedy, keď im rodičia dovolia z času na čas vybočiť zo svojej roly poslušného dieťaťa a správať sa trošku neštandardne, príp. priniesť zo školy horšiu známku.
Až vtedy, keď dieťa nadobudne skúsenosť, že nie je milované len vtedy, keď nerobí žiadne problémy, ale aj vtedy, keď z času na čas nesplnilo očakávania svojich rodičov, môže sa cítiť bezpečne a milované.
Deti si pri matkách dovolia viac. Prečo je to tak?
5 tipov na zamyslenie
Dobré dieťa je vždy viac ako len dobré dieťa.
1. Vezmite si na mušku súrodenecké rozdelenie úloh v rámci rodiny
Premýšľajte o tom:
- Kto akú rolu preberá?
- Do akej miery dieťa z tejto roly profituje?
- A aké môžu byť nevýhody tejto roly?
Typické roly sú napríklad:
- Slniečko: neustále plní očakávania rodičov a snaží sa mať vždy dobrú náladu.
- Problémové dieťa: často je nahnevané, agresívne, vyčítavé.
- Intelektuál, „malý profesor“: je ctižiadostivý a orientovaný na podávanie dobrých výkonov.
- Šašo, zabávač rodiny: je vtipný, jazykovo zdatný a chce šíriť dobrú náladu.
- Strážca mravov, apoštol morálky: má vysoké morálne požiadavky, vyžaduje spravodlivosť, rád sa mieša do záležitostí.
- Pomocník, sprostredkovateľ, diplomat: je zodpovedný, ochotný pomáhať a je sprostredkovateľom pri konfliktoch.
- Outsider, čierna ovca rodiny: sťahuje sa v rodine do úzadia, dištancuje sa od rodinného diania.
- Rebel: je provokatívny a rebeluje proti zabehnutým normám v rodine.
- Slabé dieťa, obeť: je hanblivý, chorľavý, plačlivý a vyžaduje ohľaduplnosť a súcit.
Sú takí rozdielni: Prečo zo súrodencov vyrastajú odlišní dospelí?
2. Dajte svojmu „poslušnému“ dieťaťu povolenie smieť vystúpiť zo svojej roly
Ak je to pre vás ťažké, popremýšľajte o tom:
- Čo by sa stalo, keby vaše dieťa nebolo odteraz len milé a poslušné? Čo by sa zmenilo v rodine?
- Cítili by ste sa snáď nekompetentní? Mali by ste pocit, že ste nebodaj vo výchove nejakým spôsobom pochybili?
- Mali by ste obavy, že vášmu dieťaťu niečo je? Že nie je v poriadku?
3. Vyhnite sa zovšeobecňovaniam
„Lenka je zlá.“ Alebo „Lukáš je také slniečko.“ Žiaden človek nie je vždy len zlý a nikto nie je v každej chvíli len milý a usmievavý. Čím viac stránok budete na svojom dieťati vidieť, tým viac sa bude cítiť vnímané a bude si môcť rozvíjať svoju osobnosť. Čím diferencovanejšie si budete dieťa všímať a čím viac na ňom objavíte vlastnosti, ktoré sa vám až tak nepáčia, tým lepšie!
4. Otestujte vaše očakávania
Premyslite si, čo od ktorého dieťaťa očakávate. Porozmýšľajte do akej miery sa tieto očakávania hodia k správaniu dieťaťa. Dokázali by ste svoje očakávania zmeniť?
5. Pozrite sa bližšie na vaše dobré dieťa:
- Ktoré aspekty jeho osobnosti niekedy v bežnom živote prehliadate?
- V ktorých situáciách sa správa inak ako zvyčajne, teda nie milo a poslušne? Aké pocity vtedy máte?
- Má vaše dobré dieťa povedľa problémového, dominantného, temperamentného alebo dokonca chorého súrodenca v rámci rodiny dostatok miesta? Ak nie, ako by sa to dalo zmeniť?
Dodatok: Ako sa darí Maxovi a Lujze?
V rámci poradenstva s Maxovou rodinou sa ukázalo, že Líza sa na Maxa často hnevala, pretože si vyžadoval pozornosť rodičov, oberal ich o energiu a „staral sa“ o zlú atmosféru v rodine. Max sa naproti tomu hneval na Lujzu, lebo všetko hravo a bez problémov zvládala a bola preto (podľa neho) miláčikom rodičov.
Tým, že rodina spracovala tento tlejúci, doposiaľ nikdy nevyslovený súrodenecký konflikt, sa situácia upokojila: Lujza sa naučila ukázať aj svoju zlosť a hnev a Max už nepotreboval hrať večne neposlušného chlapca. Začal sa správať oveľa prijateľnejšie a rodinný život bol zrazu pre všetkých opäť jednoduchší.