Vplyv obrazoviek na vývoj batoliat: Výsledky štúdií Oxfordskej univerzity
Moderné technológie sú súčasťou každodenného života, no ich dopad na najmladšie generácie vyvoláva obavy. Viaceré štúdie, vrátane výskumu Oxfordskej univerzity publikovaného v JAMA Pediatrics, upozorňujú na negatívne dôsledky nadmerného času pred obrazovkami na deti vo veku 12–36 mesiacov.
Hlavné zistenia výskumov
Rečový vývoj a komunikácia
Výskum Oxfordskej univerzity (ext. zdroj výskum) ukázal, že dlhší čas pred obrazovkami súvisí s poklesom interakcií medzi deťmi a rodičmi. Každá ďalšia minúta strávená pri obrazovke znižuje počet slov, ktoré deti počujú, a obmedzuje ich schopnosť reagovať na rozhovory. Tento jav, nazývaný „technoferencia“, obmedzuje prístup detí k jazykovo bohatému prostrediu, čo môže spomaliť vývoj reči a komunikácie.
Mobil by nemal slúžiť ako animátor voľného času
Kognitívny a emocionálny vývoj
Ďalšia štúdia, realizovaná v Číne, potvrdila, že deti s dlhodobo vysokým časom pred obrazovkami (najmä od 6 mesiacov) majú horšie výsledky v kognitívnych a emocionálnych testoch. Tieto deti vykazovali nižšiu schopnosť riešiť problémy, slabšie sociálne zručnosti a vyššiu mieru emočných ťažkostí v porovnaní s deťmi s obmedzeným časom pred obrazovkami.
Nedostatok fyzickej aktivity a sociálnej interakcie
Výskumy opakovane zdôrazňujú, že čas strávený pri digitálnych zariadeniach často nahrádza aktivity podporujúce pohyb a sociálne interakcie. Batoľatám chýba priestor na učenie sa prostredníctvom hier, fyzického pohybu či komunikácie.
Obrazovky by nemali suplovať rodičov ani čo sa týka spoločnosti, ani čo sa týka vzdelávania. Rodičovská prítomnosť a aktívna účasť v každodenných aktivitách detí sú nenahraditeľné, pretože práve cez spoločné zážitky a komunikáciu si deti osvojujú sociálne a emocionálne zručnosti.
Psychologička radí: Deti s tabletom jedia a majú ho ako hračku. ČO robiť?
Technológie by mali byť používané ako doplnok, ktorý podporuje, nie nahrádza tradičné formy učenia a interakcie
Obrazovky by sa nemali stať „automatickým riešením“ v situáciách, keď je potrebné upokojiť dieťa, zaujať ho počas jedenia alebo ho pripraviť na spánok. Výskumy naznačujú, že časté používanie obrazoviek na upokojenie môže u detí viesť k závislosti na digitálnej stimulácii, čo im bráni naučiť sa zvládať emócie vlastnými stratégiami.
Namiesto toho by sa mali obrazovky využívať premyslene a cielene. Napríklad na sledovanie vzdelávacieho obsahu, ktorý podnecuje deti k diskusii alebo ich zapája do interaktívnych hier podporujúcich myslenie. Dôležitá je aj rodičovská prítomnosť pri sledovaní, aby sa obrazovky stali podnetom na učenie a spoločné trávenie času, nie pasívnou aktivitou.
Kľúčovým krokom je aj vytvorenie rutín, ktoré dávajú prednosť fyzickým aktivitám, čítaniu, tvorivým hrám či spoločnému času bez technológií. Týmto spôsobom deti pochopia, že obrazovky nie sú nevyhnutnou súčasťou každej činnosti, ale len jedným z mnohých nástrojov na získavanie poznatkov či zábavu. Technológie by mali byť používané ako doplnok, ktorý podporuje, nie nahrádza tradičné formy učenia a interakcie
Ako obrazovky ovplyvňujú detský mozog?
Odborníci odporúčajú, aby rodičia pristupovali k technológiám s mierou a zaviedli jasné pravidlá:
- Deti do 2 rokov by sa mali obrazovkám vyhýbať, staršie batoľatá môžu tráviť maximálne hodinu denne pri kvalitnom obsahu.
- Aktivity ako čítanie, maľovanie, či hra na ihrisku stimulujú vývoj mozgu a posilňujú emocionálne väzby.
- Ak je obrazovka zapojená, odporúča sa sledovanie spolu s rodičom, ktorý môže vysvetľovať a zapájať dieťa do rozhovoru.
Digitálne technológie sú neoddeliteľnou súčasťou moderného sveta, no ich používanie vyžaduje citlivý prístup, najmä u najmladších detí. Kombinácia regulovaného času pred obrazovkami, kvalitného obsahu a tradičných hier môže zabezpečiť zdravý vývoj detí, a tým predísť možným negatívnym dôsledkom.