Pssst, nerušiť ! V kočíku sníva malá osobnosť!
Na ulici sa vyrojili detské kočíky tých najveselších farieb, nevídaných tvarov a konštrukcií. Nielen „vozidlami“ sa naše pokladíky líšia. V prvom roku života bábätká prejdú najmasívnejším vývinom v celom svojom živote. Naučia sa jesť, sedieť, loziť, prejaviť radosť i strach, spoznávajú svoje telíčko, rodinu i okolitý svet a okrem toho sa z nich stávajú jedinečné osobnosti.
Krásna po mamičke, múdra po oteckovi, alebo naopak?
Na rozvoji osobnosti dieťaťa sa podieľajú gény i prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Vedci sa posledných 150 rokov neúnavne vŕtajú vo výskume dedičnosti. Už Johann Gregor Mendel v roku 1856 robil pokusy na rastlinkách hrachu. Pozoroval a zdokumentoval, podľa akých pravidiel sa prenášajú konkrétne znaky na ďalšiu generáciu.
Čítajte tiež: Kočíková odysea – aby jazda s kočíkom nebola strastiplnou cestou...
Spojením mužskej spermie a ženského vajíčka vzniká nový život. Zárodok. Každá jeho bunka obsahuje každý gén v jednotlivých bunkách dupľovane – z maminej i otcovej strany. Znie to ako presný recept na upečenie človiečika. Zamiesiť a upiecť. Ale zďaleka to nie je také jednoduché. Voňavé bábätko, ktoré príde na svet, nie je 50 %-tná zmes mamy a 50 %-tná zmes otca. Vznikne niečo nové – niekto úplne jedinečný a výnimočný.
Často býva v rámci génového páru jedna dedičná informácia potlačená, druhá naopak, dominuje. Gény otca a mamy sa môžu striedavo zosilňovať, slabnúť, niekedy je dokonca jedna generácia „preskočená“ a na synovi spoznávame dedov nos.
Čítajte tiež: Denný spánok zlepšuje pamäť detí
Gény sú zodpovedné nielen za to, akého bude dieťa vzrastu, za farbu vlasov, očí, ale aj za isté črty správania, nadanie, temperament, ba niektoré zdroje udávajú i súvislosť s inteligenciou. Dedičná je tiež originalita, kreativita, túžba poznávať, hanblivosť a dokonca aj mimika.
Zaujme vás: Chronologický vývoj dieťaťa - druhý mesiac života
Izraelskí vedci pozorovali mimiku ľudí, ktorí sa narodili ako slepí. Výsledok bol viac než zaujímavý: hoci testované osoby nemali nikdy šancu pozorovať mimiku svojich príbuzných, ich mimika sa výrazne podobala mimike ich najbližších.
Prostredie, v ktorom dieťa vyrastá
Našťastie nie sme iba „otrokmi génov“, ako to povedal britský genetik Steve Jones. Gény, ktoré dieťatko zdedí po rodičoch, naznačujú jeho predbežný potenciál. Vďaka génom sa výskyt určitých vlastností stane pravdepodobnejší, iné sa takmer vylúčia.
Vieme, že existujú určité hranice, ktoré nám boli dané už od narodenia. Ale čo presne bude z nášho drobčeka, závisí nielen od individuálnej psychickej a fyzickej kondície, ale i od náhod, osudu, životných situácií, skúseností, a v neposlednom rade i od našej výchovy – slovom od prostredia.
Súrodenci
Ako to, že sú takí odlišní? Vychovávame ich predsa úplne rovnako, oboch (troch, štyroch) ich rovnako ľúbime, a predsa sú úplne iní. To je každodenná realita. Vedci rozlišujú:
- zdieľané prostredie – to sú spoločné zážitky, sociálne podmienky, spoločný byt, rodičia;
- individuálne prostredie – sú vplyvy, ktorým je každé jedno dieťa vystavené – skúsenosti z vnútromaternicového vývoja, pôrod samotný, večerné čítanie rozprávok až po zážitky zo škôlky, nepríjemný učiteľ, zbožňovaný tréner futbalu, najlepší kamarát, ale aj prípadná dopravná nehoda spojená s pobytom v nemocnici a ich vnímanie. Individuálne prežité pocity v skutočnosti ovplyvnia osobnosť dieťaťa intenzívnejšie, ako si myslíme.
Minulé leto u starej mamy
Ako rozdielne si spomínajú súrodenci na spoločné zážitky nám dokazujú i spomienky na spoločne prežité chvíle. Takéto spomienky na rovnaký zážitok sa až zarážajúco líšia, hoci ich súrodenci prežili tie isté prázdniny a na tom istom dvore u starej mamy. Kým starší brat si na popoludnie pri rybníku spomína ako na úžasnú dobrodružnú hru s chytaním žiab, mladšia sestra si iba hmlisto pamätá na nudné a nekonečne dlhé chvíle, keď hádzala kamienky do vody. To znamená, že naše spomienky sú extrémne individuálne, ako potvrdzuje profesor Hennig Scheich, neurobiológ z Magdeburgu, ktorý sa zaoberá výskumom pamäti.
Každé bábätko sa vyvíja inak
Každý zo súrodencov sa vyvíja inak, pretože u každého boli rodičovské gény „namixované“ inak, ale tiež preto, lebo každý jedinec vníma svet inými očami.
Dokonca aj u jednovaječných dvojčiat, kde sú gény identické, sa deti vyvíjajú odlišne, čo dokazuje, že každý jedinec svoje okolie vníma odlišne.
Pingpongový turnaj
Už vieme, že vývin bábätka, stručne vyjadrené, prebieha ako pingpong medzi jeho danosťami a výchovou. Ako môžeme tieto poznatky uplatniť v bežnom živote?
Dôležité je uvedomiť si, že naše vytúžené dieťatko nemôžeme formovať výlučne podľa našich predstáv, môžeme ho citlivo pozorovať a na základe pozorovaní mu dodávať odvahu pri objavovaní sveta a podporiť v jeho práve objavovaných schopnostiach.