Chronologický vývoj dieťaťa - druhý mesiac života

„Upierať človeku vlastnú skúsenosť, alebo robiť niečo za neho, čo vie sám, znamená oslabovať jeho kompetencie.“

Prvý rok je tým obdobím, v ktorom sa kladú základy jeho ďalšieho vývinu. Schopnosti a zručnosti dieťaťa sa v prvom roku výrazne prehlbujú a vyvíjajú. Dieťaťu je daný dar učiť sa a chuť objavovať a skúmať. Zvedavosť dieťaťa je nekonečná a takmer neuhasiteľná.

Keď si uvedomíme, čo všetko sa dieťa naučí v priebehu prvého roku života, musíme ho obdivovať. Od obdobia, kedy dieťa nedokáže ovládať pohyby rúk, paží, nôh i celého tela, sa prepracuje k tomu, že sa dokáže batoliť po byte alebo dome, či dokonca chodiť. Od nedostatočne rozvinutého zraku až k schopnosti koordinovať činnosť rúk a očí k zložitejším aktivitám.

Jeho vývin sa netýka však fyzickej oblasti a zručností, týka sa aj sociálnej sféry – už od prvých okamihov dáva dieťa najavo potrebu byť s niekým blízkym. Hneď po pôrode spoznáva mamu – jej vôňu a hlas, ale tiež aj otca a do konca 1. roka sa naučí rozoznávať známych a neznámych ľudí, dokáže pretrhnúť puto medzi sebou a matkou, vybudovať si pojem seba samého ....

Vhodná stimulácia dieťaťa podporuje a rozširuje snahu dieťaťa poznávať. Dôležitým prvkom stimulácie je osobná pozornosť. Ovzdušie plné lásky a starostlivosti a čas spoločne trávený s dieťaťom podnecujú dieťa k učeniu.

Zručnosti dieťaťa v druhom mesiaci života.

POHYB

• dieťa v obmedzenej miere kontroluje pohyby rúk a nôh;
• chvíľu udrží malý predmet;
• niekoľko sekúnd udrží hlavu nad matracom;
• čoraz lepšie ovláda krk – keď niekto dieťa drží, čiastočne udrží váhu hlavy;
• postupne miznú jednotlivé reflexy – Morov aj uchopovací...

KOORDINÁCIA

• dlane sú väčšinou otvorené a prsty sú ohybnejšie
• dieťa sleduje svoje prsty – hrá sa s rukami;
• naťahuje sa za malou hračkou a snaží sa ju uchopiť, ale nedarí sa mu presne ju trafiť

REČ

• keď je spokojné, vydáva mrnkavé zvuky, vrká, a zvuky sa podobajú samohláske;
• upokojí sa a mrnká, keď ho niekto zdvihne
• pohybuje očami a hľadá aktívne zdroj zvuku – najmä známe zvuky a hlasy;
• pozoruje gestá a reč ľudí – niekedy to vyzerá, akoby odpovedalo a viedlo dialóg s hovoriacim
• náladu vyjadruje pohybmi rúk a nôh

UČENIE

• presnejšie zameriava pohľad a dokáže sledovať predmet očami – na krátku vzdialenosť
• rado počúva hudbu a upokoja ho aj zvuky v pozadí – hluk práčky, motor auta;
• prejaví osobitným spôsobom nadšenie nad činnosťou, ktorú pozná a vie, že bude nasledovať;
• odlišuje hlasy ľudí, aj chute a vône

SOCIÁLNY A CITOVÝ ŽIVOT

• vie sa usmiať a dokáže úsmev aj opätovať;
• teší sa z pozornosti iných a vie ju získať;
• zostáva hore oveľa dlhšie a niektoré deti už prespia celú noc

TIPY NA ČINNOSTI S DIEŤAŤOM

Pre dieťa je veľmi dôležité, aby sa naučilo svojou vôľou ovládať pohyby hlavy a dokázať ju udržať vzpriamenú vo všetkých polohách – na chrbte, na brušku, v sede, na predlaktí ....)

1. Otáčanie hlavy za hračkou. Dieťatko leží na chrbte, ukážeme mu hračku a pohybujeme ňou nad dieťaťom – vzdialenosť od očí asi 40 cm, aby ju mohlo sledovať pohybom očí a hlavy doprava a doľava. Dávame pozor na to, aby dieťa otáčalo hlavu zo strednej polohy – to znamená, že ak má dieťa vo zvyku mať hlavičku otočenú na jednu stranu – napr. doprava, otočíme mu ju na stred a hračkou ho lákame, aby ju otočilo doľava ....
2. Udržiavanie hlavy pri chôdzi. Pri nosení dieťatku podopierame hlavičku stále menej a menej. Keď ho nosíme v ľahu na brušku cez naše predlaktie, vysúvame dieťatko postupne tak, že mu hlavička stále viac prečnieva cez predlaktie – v 3. mesiaci už môže úplne prečnievať.
3. Uchopovanie predmetov do rúk. Dieťatku vkladáme do rúk naše prsty, ale tiež aj iné predmety – hrkálku, povrázok, hadičku, igelit, papier.... Predmety vkladáme striedavo do pravej aj ľavej ruky. Je treba predmet dávať dieťatku tak, aby ho ľahko mohlo uchopiť – a pamätať na to, že cvičíme s dieťatkom uchopovanie a púšťanie predmetu, nie dlhodobé držanie.
4. Hra s hrazdičkou. Nad dieťa zavesíme na hrazdičku hračky – asi vo vzdialenosti 15 cm nad hrudníkom dieťaťa. Na začiatok stačia 1 – 2 pestré a ak je to možné aj také, ktoré pri dotyku vydávajú nejaký zvuk. Hračky by mali byť umiestnené tak, aby pri spontánnom pohybe sa rukami dieťa „náhodne“  dotklo hračiek, ktoré vydajú nejaký zvuk. Ten upúta pozornosť dieťaťa a postupne sa „náhodné pohyby“ stávajú stále viac zámerné a dieťa sa snaží hračku uchopiť.

ROZVÍJANIE ZMYSLOV.

1. ZRAK
Dieťaťu sa zrak ešte stále vyvíja – žltá škvrna je ešte nezrelá, preto funguje najmä periférne videnie. Žltá škvrna dozrieva v 3. mesiaci života dieťaťa.
Hlavné zásady rozvíjania zraku dieťaťa:

a) dieťa upútame farebnými, lesklými predmetmi, ktoré sa mierne pohybujú, menia alebo rytmicky objavujú a miznú;
b) záujem dieťaťa sa zvyšuje, ak ono samé má možnosť podieľať sa na zmene predmetu – búchaním, otáčaním ....
c) pri učení dieťatka sledovať pohybujúci sa predmet je potrebné byť metodický a postupovať postupne a nie chaoticky – zvyšujeme pomaly nielen rýchlosť predmetu, ale aj rozsah pohybu – spočiatku dieťa otáča hlavu asi o 60^o a neskôr až o 180°;
d) dbáme na to, aby malo dieťa vždy niečo, na čo je možné sa pozerať – žiadny predmet nie je zaujímavý dlho, všetko sa raz opozerá;
e) zrak sa rozvíja v súvislosti s ostatnými zmyslami – dieťa musí nielen vidieť, ale aj počuť, hmatať, ochutnať .....
f) najzaujímavejším objektom je človek – preto by malo byť dieťa často v kontakte s ostatnými ľuďmi;

2. SLUCH
a) dieťa sa postupne učí poznať súvislosť medzi tým čo vidí a tým, čo počuje
b) pri známom zvuku by sa  dieťa malo snažiť nájsť a objaviť zdroj zvuku

Tu sa uplatnia rôzne hry na schovávačku – mama sa pri hre s dieťaťom schová na jednu alebo druhú stranu a volá na neho – láka ho, aby sa otočilo k nej. Keď ju nájde, mama sa usmeje, pohladí dieťa a zachvíľu sa presunie na druhú stranu od dieťaťa a hra sa opakuje.

Vrámci činností a hier s dieťaťom mu poskytuje aj podnety hmatové a pohybové. Dieťatko hladkáme a dotýkame sa celého jeho tela – nielen rukami, ale aj plienkou, či pierkom. Pri uchopovaní dieťatka platí dôležitá zásada – dieťatkom pohybujeme vždy pomaly a jemne. Prudké a rýchle pohyby sú dieťaťu veľmi nepríjemné a sú preň stresujúce.

Okrem fyzického vývinu a rozvíjania zručností dieťatka sa v rannom veku kladú aj základy emocionálnych vzťahov a postojov. Je dôležité, aby sme prítomnosť rodiča spájali s príjemnými pocitmi a podnetmi a tak veľmi skoro vyvoláme u dieťaťa na tvári úsmev.

Ako vyvolávať spokojnú náladu dieťatka?

1. Uspokojovanie základných biologických potrieb dieťaťa – dieťa má byť sýte, vyspinkané, v primeranom teple, suché a v prostredí bez nepríjemných rušivých podnetov.
2. Dieťa nemá byť obmedzované vo voľnosti pohybov a prejavov, dlhý pobyt v rovnakej polohe, napr. stále ležanie na chrbte – v tesnom priestore,  v kočiari, či kolíske – nevhodné oblečenie, ktoré dieťa obmedzuje, býva príčinou kriku dieťaťa. Preto radšej zaistite vhodnú teplotu prostredia a nechajte dieťatko častejšie nahé, aby malo dostatok priestoru na pohyb.
3. Dieťa potrebuje rôzne podnety na povzbudenie jeho aktivity – nuda je najhorším nepriateľom vývinu dieťaťa. Vedie k stereotypnému správaniu a sebastimulácii. Dieťa potrebuje častú, nenásilnú zmenu.
4. Časté stretávanie sa s dospelým človekom, ktorý sa mu vie venovať.

Dieťa sa učí pomocou podmieňovania – na základe spevňovania sa určitý druh správania upevní a vyskytuje častejšie ako iné. Dvojmesačné dieťa sa správa tak, akoby poznalo, že si krikom môže vynútiť pozornosť matky – jedná sa o jednoduché pochopenie súvislosti – ak je dieťa za každý krik „odmenené“ tým, že ho mama poláska a vezme na ruky, učí ho, že krik je tým prostriedkom, ktorý vedie k láskaniu a noseniu. Ak sa matka naučí rozoznávať, kedy dieťa kričí z akej príčiny, naučí sa, kedy je to vážne a je treba zasiahnuť a kedy je to len „vynucovanie si“ svojho.

Hračky vhodné pre dieťa: hrazdička na zavesenie hračiek, pestrofarebné jednoduché hračky a predmety z domácnosti vhodné na uchopovanie.

Kompletný chronologický vývoj dieťaťa od narodenia po prvý rok nájdete TU.