SMIECH je liekom nielen pre dieťa
Pamätáte si na ten okamih, keď sa vaše dieťa prvýkrát usmialo?
Deti sú radosť. Všetci to vieme, ale niekedy to nevidíme cez hŕbu povinností, keď ich treba naháňať s obliekaním, variť im obed, večeru, upratať domácnosť, ísť nakúpiť, oprať špinavé veci, pomôcť s plienkami alebo neskôr s domácimi úlohami. Ale je to tak.
S deťmi sa treba predovšetkým smiať. Nech si detstvo užijú ony, ale aj my ako ich rodičia. Lebo na to raz budeme všetci spomínať, nie na to, ako sa nám ligotal krištáľ vo vitrínke.
Pamätáte si na ten okamih, keď sa vaše dieťa prvýkrát usmialo?
Ja to mám pred očami. Greta mala len pár týždňov a ja som kričala na môjho muža, nech ide rýchlo za mnou, lebo malá sa usmieva. „To boli asi vetry,” povedal mi. Podľa mňa preto, lebo to nevidel – dobehol neskoro.
Úsmev bábätka je inštiktívny - má matku pripútať a potešiť
A pamätáte si na ten moment, keď sa vaše dieťa prvýkrát nahlas zasmialo? Aj ten mám pred očami. Boli sme v kuchyni, manžel ju držal v náručí, kým som sa ja chystala na dojčenie. Vyzliekla som si tričko a Gretka sa začala smiať. Dodnes neviem, či to nemám brať osobne...
Pár mesiacov sme si užívali ten nádherný bezzubý úsmev, ktorý čoskoro vystriedal takzvaný Drakulov úsmev, keď mala len horné dvojky. A zrazu, z ničoho nič, prišli tie neutíchajúce záchvaty smiechu. Moje bábätko mi vyrástlo.
„Keď máte deti, čas letí omnoho rýchlejšie. Nestihnete ani žmurknúť a sú veľké. Preto si musíte užívať každú chvíľu, aj keď niekedy je to náročné. Treba sa smiať a smiať, a potom zase smiať,” začala svoju prednášku o dôležitosti smiechu Mari Carmen, pedagogička, ktorá vedie herničky pre deti v barcelonskom kultúrnom centre El Nus.
Smiech namiesto kriku
„Na začiatku sa všetci snažíme neustále naše deti rozosmiať, pretože sú také milé, keď sa smejú,” pokračovala Mari Carmen. Nad malými bábätkami sa dokážeme zohýbať nonstop a robiť na ne všelijaké opičky, a tešíme sa z ich úsmevu a neskôr smiechu. Čím je však dieťa väčšie, a najmä čím je mobilnejšie, snahu rozosmiať ho začína vytláčať snaha dávať naň pozor.
„Chceme ho vychovávať, učiť, čo je, samozrejme, úplne v poriadku a je to potrebné. Učíme ho, čo sa môže a čo nie, čo je bezpečné a čo nebezpečné. Povedzme si na rovinu, občas aj strácame nervy, lebo byť rodičom je extrémne náročné a stresujúce. A vtedy začíname zabúdať na to, aké krásne to bolo, keď sme sa len smiali,” povedala všetkým mamičkám, ktoré pozorne počúvali a v náručí zvierali svojich potomkov.
Podľa Mari Carmen by sme sa mali na chvíľu zastaviť a zhodnotiť, či sa naozaj zakaždým musíme správať výchovne ako rodičia, alebo či môžeme na chvíľu vypnúť a jednoducho si užiť okamih. Zasmiať sa spolu s deťmi, pretože to je to, čo robí rodinu silnejšou.
Preto sa prestaňme stresovať, ak nemáme povysávané, ak sme zabudli niečo kúpiť, ak nemáme teplú večeru, alebo ak sa tie hračky ešte stále povaľujú pod stolom v obývačke. Kašľať na to, to všetko sa dá spraviť aj neskôr. Ale byť šťastný, to sa neoplatí odložiť na neskôr.
ŠŤASTNÉ BÁBÄTKO? Skúste to podľa Karpa
Lekcia zmyslu pre humor
„Smiech a dobrá nálada sú najlepšími liekmi,” odkázali pediatri z detskej nemocnice Sant Joan de Déu v Barcelone. „Zmysel pre humor je v rodine rovnako dôležitý ako disciplína, vzdelanie a hodnoty. Vzťahy medzi rodičmi a deťmi, ktorí sa spolu veľa smejú, sú zdravšie, menej napäté a viac srdečné,” napísali nám do herničky v centre El Nus priamo z barcelonskej nemocnice.
Vraj si často myslíme, že zmysel pre humor je geneticky daný, rovnako ako modré oči alebo veľké nohy. „Ale v skutočnosti je zmysel pre humor kvalita, ktorú sa vieme naučiť a ktorú môžeme rozvíjať v našich deťoch.”
Takisto ako Mari Carmen, aj barcelonskí pediatri zdôraznili, že ako deti rastú, viac času venujeme tomu, že ich „dirigujeme“, a menej tomu, aby sme sa spolu zabavili.
Avšak aj zmysel pre humor je niečo, čo deti treba naučiť. Treba ich naučiť, že s humorom sa na problémy pozerá lepšie, aby sme ich nepodceňovali, ale ani nezveličovali. Vždy sa smejeme s druhými ľuďmi, nie na druhých ľuďoch, a smiať sa nie je to isté ako vysmievať sa.
Najlepší liek je smiech
Smiech a zmysel pre humor deťom dokáže pomôcť oveľa viac, ako si myslíme. Preto je dôležité naučiť ich zasmiať sa. Lekári zo Sant Joan de Déu nám do centra poslali celý zoznam benefitov smiechu. Deti, ktoré sa vedia zabávať, sú spontánnejšie a na veci sa dokážu pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Vďaka tomu dokážu ľahšie vyriešiť problémy, pretože ich pohľad je inovatívny a kreatívny.
Vymýšľajú veci, ktoré sú iné, zaujímavé a nekonvenčné. Dokážu vidieť pod povrch a viac sa o veci zaujímajú. Nie sú netýkavé a neberú sa príliš vážne. Sú šťastnejšie, optimistickejšie a majú vyššie sebavedomie. Deti s dobrým zmyslom pre humor sú obľúbenejšie v kolektíve, majú veľa kamarátov a vďaka tomu si dokážu užiť detstvo naplno.
Smiech a zmysel pre humor však nepomáhajú len v emocionálnej rovine, ale je dokázané, že zlepšujú aj psychické, či dokonca fyzické zdravie. Ľudia, ktorí sa vedia smiať, nepodliehajú tak často depresiám, sú menej napätí a lepšie zvládajú stres. Vďaka smiechu a dobrej nálade sa produkujú endorfíny, pomocou ktorých sa mozog udržuje aktívny a v dobrom stave.
Smiech zlepšuje imunitu. Vďaka nemu dokážeme lepšie bojovať s chorobami a fyzickými problémami. Zlepšuje absorpciu kyslíka a vytvára lepšie prostredie okolo nás. Avšak to najdôležitejšie je, že kto sa smeje, je šťastný. A všetci predsa chceme, aby naše deti boli šťastné.
7 tajomstiev výchovy šťastného dieťaťa
Naučme drobcov, čo je IN a čo OUT:
- Smejeme sa s druhými, nie na druhých – najdôležitejšie pravidlo – naučiť deti rozlišovať medzi zábavou a vysmievaním sa. Nikdy dieťa nepodporujte v tom, aby sa smialo na niekom, teda za predpokladu, že ten človek sa dieťa nesnaží rozosmiať nejakým divadielkom.
- „Prívetivé prostredie” – aby sa u dieťaťa vyvinul správny zmysel pre humor, potrebuje sa doma cítiť dobre. Potrebuje mať istotu, že ak sa pokúsi spraviť niečo vtipné, nikto ho za to nezosmiešni. V podstate je to to isté ako v prvom bode, ale platí to naopak – svojmu dieťaťu sa nikdy neposmievame. Nikdy.
- Podpora sebavedomia – ak sa dieťa necíti dostatočne spokojné samo so sebou, tak sa nedokáže „odviazať“. Bojí sa totiž toho, ako bude jeho humor prijatý. Nízke sebavedomie so sebou okrem toho nesie aj oveľa viac negatív, takže pracovať na ňom sa naozaj oplatí.
- Smiech na vlastných chybách – ukážte dieťaťu, že mýliť sa je ľudské, a že sa na tom viete zabaviť. Ak sa budete brať príliš vážne, dieťa sa bude správať rovnako. Nebojte sa, že tým prídete o svoju autoritu. Byť autoritou totiž neznamená byť neomylný.
- Empatia – vnímať potreby a emócie druhých je dôležité, lebo len vtedy bude dieťa rozumieť tomu, z čoho si môže robiť žarty, a z čoho nie. Empatia mu pomôže aj v iných oblastiach, nielen v zmysle pre humor.
Smiech zlepšuje psychické aj fyzické zdravie.
Ako rozosmiať deti?
- Skladajte piesne – vymyslite si nejaké vlastné slová do melódie obľúbenej pesničky. Čím hlúpejší text, tým lepšie, pretože deti milujú nezmyselné veci.
- Imitujte – napodobnite nejakú osobnosť alebo človeka z vášho okolia. Samozrejme, v rovine, keď sa len smejeme, nie vysmievame. Napríklad napodobnite iného člena rodiny a nechajte dieťa hádať, kto to bol.
- Vymyslite si príbeh – rovnako ako pesničku. Čím hlúpejší, tým lepší.
- Využite momenty – napríklad keď niečo padne na zem, tvárte sa, že ste si od strachu cvrkli.
- Tancujte choreografie – treba uznať, že na tanečný parket, ak to má byť vtipné, patrí vždy otec! Keď tancuje tatko, je to skutočná zábava.
- Robte divné hlasy – podsaďte hlas, alebo naopak, hovorte pišťavo. Prípadne tak skúste aj spievať.
- Skúšajte si divné veci – napríklad gumené zuby, čarodejnícky klobúk, umelé fúzy...
TIP od Niky, mamy malej Lily (6 rokov) a Emily (4 roky):
Niky sa s nami podelila o spôsob, ako obrátiť na žart, keď deti robia niečo, čo by nemali. Jednak im to pomôže vybudovať si správny zmysel pre humor, ale pomôže to aj nám, pretože namiesto toho, aby sme dostali infarkt alebo na deti navrieskali, sa uvoľníme.
„Rýchlo meníme nálady a roly. Tuším je to aj terapeutická metóda – liečivé divadlo. Napríklad deti robia niečo, čo by nemali, ja prídem do izby a urobím veľký herecký výkon, že ako som sa zľakla. Potom sa hrám, že som ježibaba, škodoradostne si mädlím ruky a idem ich pochytať. Začnú mi ubližovať, skákať po mne, tak sa rýchlo zmením na bábätko, uložím sa do klbka a plačem, že sú na mňa zlé.
Potom sa premením na motýľa a veselo lietam. To je len príklad. Ony sa smejú na tých premenách a pre mňa je zaujímavé sledovať, čo aká rola robí mne, v ktorej mi je dobre a v ktorej sa mi nežiada byť, zároveň aj to, ako deti reagujú na konkrétne postavy.”