Tiché a poslušné dieťa - plné úzkosti
Poznáte ten nepríjemný pocit, keď vám tlak stúpne, celí sa roztrasiete a máte chuť doslova explodovať? Volá sa HNEV. Majú ho aj deti. Malé, aj veľké. Lenže s tým rozdielom, že právo naň im akosi my, dospelí často odopierame. A to je chyba.
Hnev sa u detí často prejavuje spôsobom, ktorý sa nám nepáči a máme tendenciu riešiť to štýlom: „Tak to robiť nebudeš!“ Robíme to vtedy, keď sa menšie deti hádžu o zem, hryzú deti v škôlke či capnú rúčkou napríklad aj svojej mame. Dať im na zadok nie je totiž riešenie a dieťa nenaučí, ako sa s vlastným hnevom vysporiadať. Iba ak ho potlačiť. A tak z malých detí môžu vyrásť veľké deti, ktoré svoj hnev nebezpečne potláčajú, čo raz môže vyústiť i do sebapoškodzovania.
Ako teda pracovať s detským hnevom tak, aby mohol prísť, odísť a dieťa sa naučilo s ním vysporiadať?
Psychologička Mária Tóthová Šimčáková: Venujme sa emóciám našich detí
Predmet POCITY v škole neučia
Aj preto je emocionálna inteligencia a výchova k nej vo vašich rukách. Ako vlastne všetko. Najdôležitejšie, už u celkom maličkých detí, je naučiť ich orientovať sa v škále vlastných pocitov. A to je niekedy ťažké aj pre nás veľkých.
Malé deti, ktoré ešte nedokážu svoje emócie verbalizovať (slovne pomenovať), ich môžu ukazovať iným spôsobom. Už celkom malé bábätká svoje nepohodlie prejavujú plačom. Lenže aj ten môže rodičom oznamovať rôzne druhy nepohodlia. Bábätko môže plačom „hovoriť“, že je hladné, má plnú plienku, je unavené alebo, naopak, nahnevané. To sa prejavuje zväčša vtedy, keď sa mu niečo nepáči, napríklad keď sa chce nosiť, a nie ležať v postieľke, alebo má jednoducho príliš veľa podnetov a nevie sa utíšiť. Väčšina mamičiek dokáže čoskoro prísť na to, čo táto bábätkovská „tajná“ reč znamená a veľmi rýchlo reflektujú na rôzne prejavy plaču.
Dobrá správa je, že čím je dieťa staršie, tým sú prejavy jeho potrieb, fyzických aj psychických, oveľa jasnejšie. Niekedy sa však môže stať, že dieťa reaguje spôsobom, ktorému nerozumieme a pokladáme ho za „nevhodný“. A tam, presne v tomto okamihu je potrebné prísť na to, čo nám chce povedať a vedieť správne zareagovať. A nielen to. „Pre dieťa je veľmi dôležité, aby ste mu pomohli jeho pocity pomenovať. Hnev totiž vôbec nie je zlá emócia. Naopak, je veľmi potrebná, pretože nám hovorí o tom, že dieťa nemá naplnené určité potreby,“ vysvetľuje psychológ a špeciálny pedagóg Viktor Križo.
Dobrá rada pre rodičov: Deti potrebujú uvoľniť svoj HNEV!
Tiché a poslušné dieťa?
Môže byť plné PLNÉ ÚZKOSTI.
Prístup v štýle: „Toto si nemôže k tebe dovoľovať, daj mu na zadok, a on to raz-dva pochopí,“ neprinesie želané ovocie. Hnev v dieťatku potlačí, možno dosiahnete svoje tým, že ho prevalcujete autoritou a bude sa vás báť. Strach a rešpekt sú však dva celkom odlišné pojmy. Ani recept na to, ako si s vlastnými, niekedy naozaj náročnými pocitmi poradiť. Navyše by sa vám mohlo stať, že keď dieťa bude väčšie, nebudete tým človekom, za ktorým pôjde, keď ho bude niečo trápiť. A tu už máte postarané o problém dôvery vo vzťahu, ktorý sa vám môže vypomstiť.
Neplač, už si predsa veľká! Prečo nám emócie našich detí tak prekážajú?
Dieťa obracia hnev na seba
„Keď pocity potláčame, dieťa sa učí, že hnev nemá priestor v jeho prežívaní. Ak sa to bude opakovať pravidelne, dieťa sa naučí problém neriešiť a môže to vypáliť niekde inde a spôsobom, ktorý bude horší ako krik a hnev,“ varuje psychológ.
Môžu nastať dve situácie. Dieťa začne hnev obracať na seba, hoci navonok je tiché, pasívne a poslušné. No zároveň trpí mimoriadne silnými stavmi úzkosti.
„V poradni sa stretávam s deťmi, ktoré v dôsledku potláčania hnevu trpia úzkosťami, depresiami, majú samovražedné myšlienky, alebo sa dokonca sebapoškodzujú. Alebo potom sú tu deti, ktoré hnev prejavujú, ale nesprávne, a sú považované za agresívne,“ hovorí o nezvládnutých prípadoch, keď sa už deti dostali k nemu do poradne. „Z mojej skúsenosti sa na vonkajšie prejavy hnevu dá reagovať a dá sa dieťaťu skôr pomôcť, ako v prípade skrytého, tichého hnevu, keď sa dieťa javí ako dobré a poslušné, ale pritom veľmi trpí,“ varuje Viktor Križo.