Jedlo je pôžitok: Ako deti naučiť jesť?
Dať dieťaťu najesť patrí ku každodennej starostlivosti. Ale to, ako sa pri jedle správa, je už o výchove.
Neľakajte sa, mamy. To, že naše drobčatá sú pri stole malí nezbedníci, neznamená, že robíme niečo zle. Chce to len čas. Je to jednoducho obdobie, ktoré vďaka vysokej dávke trpezlivosti, lásky a pár trikoch spolu zvládneme. A raz príde čas, keď aj u nás zasadne celá rodina za spoločný stôl a budeme si užívať chvíle už bez stresov pri kŕmení. Pretože jedenie by nemalo byť trestom. Jedlo je pôžitok a spoločný zážitok.
Kvalitný čas s rodinou? Skúste spoločné stolovanie
Prvé cibrenie motoriky
Možno si to ani neuvedomujeme, ale zručnosť dieťaťa pri jedení sa naberá už dojčením – vtedy bábätko prvýkrát cibrí motoriku, keď sa svojimi malými rúčkami dotýka mamy. Objavovanie prštekov, prvé pokusy o úchop tela mamy či fľaše, prvé úchopové hračky – to všetko súvisí s jeho prvými fázami psychomotorického vývoja.
Obdobie 4. – 6. mesiaca života bábätka je optimálne na zavádzanie nemliečnych príkrmov. Vtedy sa organizmus dieťaťa nachádza v období tzv. imunologického okna, keď prijme cudzorodé bielkoviny lepšie a nereaguje na ne ako na alergén. Nevyvolajú teda v jeho tele imunitné reakcie, ktoré by mohli viesť k alergii a lepšie sa prispôsobí novej potravine. Vtedy zároveň poslúžia ako dobré „hračky“ aj prvé detské príbory, lyžičky a „naberačky“ jedla, ktoré dieťa obúcha z každej strany, bude ich žužlať a neskôr mu pomôžu pri papaní.
Za stolom si nenaplníme len brušká
Objavuje jazýček i ruky
Pre každého rodiča je veľkou chvíľou, keď si jeho bábätko začne pochutnávať na prvých sústach nových dobrôt. Táto chvíľa ale znamená oveľa viac, ako „len“ zavádzanie tuhej stravy. Výživa v prvých mesiacoch života môže z krátkodobého i dlhodobého pohľadu ovplyvniť ďalší vývin dieťaťa.
Keďže strava je v prvých fázach prikrmovania mixovaná, nechajme malého stravníka zoznámiť sa s jedlom aj hmatom. Senzomotorika je veľmi dôležitá, preto, mamy: vytiahnite gumené obrusy, podbradníky, detskú sedačku pri stole umiestnite čo najďalej od bielych stien a záclon, a ide sa papať! Nechajme deti experimentovať s konzistenciou, rukami, ústami, prežúvaním, občasným vypľuvnutím – to všetko je spojené s učením sa jesť.
Keď bruško povie STOP!
Prvé sústa jedla u bábätiek nebývajú o ich množstve a najedení sa. Ide o zoznamovanie sa s jedlom, novými chuťami, o učení sa jesť. Preto naozaj stačí pár lyžičiek, do dieťaťa jedlo netlačte, nenúťte ho dať si niekoľko lyžíc štýlom „ešte za ocka, ešte za babičku“. Bruško samo vie, kedy má dosť. Ak dieťa začne odmietať ďalšie sústa, prípadne si odgrgne, je sýte.
Porcie by zo začiatku mali byť naozaj malé. Niekedy dieťa môže aj odstrašiť, koľko sa toho pred ním ocitlo. Pomáha nastaviť denný harmonogram a podávať jedlo približne v tom istom čase, aby sme sa vyhli nervozite z hladu a dlhému časovému rozostupu medzi jedlami či odmietaniu ďalšieho pokrmu.
Pravidlo pre mamy: Skús to 15-krát
Aj oči jedia
Kreativite sa medze nekladú, najmä pri fantázii v jedle. Rôzne farby, tvary, potraviny spolu či oddelene, vykrajovačky rôznych formičiek, zvieratiek, to všetko môže byť súčasťou zoznamovania sa dieťaťa s jedlom, jeho pozitívnej asociácie a učenia sa jesť. Ak dieťa nejaví až taký záujem o zmiešané potraviny, servírujme mu ich oddelene na tanierikoch s „priečinkami“, prípadne neskôr dávame na výber malému jedákovi s ohľadom na jeho vek a zručnosti. Otázka: „Prosíš si jablko alebo mandarínku?“ sa neskôr mení na otázku: „Čo si prosíš na desiatu?“
Niektoré deti už na pohľad môže odradiť textúra alebo vzhľad niektorých potravín. Práve preto je dôležité, aby jedlo vyzeralo aj pre detské oči lákavo a príťažlivo, a to aj vtedy, ak chceme do jedálnička zaviesť nové jedlá.
Keď už je dieťatko motoricky zdatnejšie, zapájame ho do prípravy jedál „asistovaním“ (rozumejme babraním sa v miskách s varechami) pri varení. V učiacej veži nám môže pri kuchynskej linke podávať zeleninu či ovocie. Zároveň sa učí ich názvy.
Odmieta niektoré potraviny? Nevzdávajte sa
Ak dieťa nejaví záujem o niektorú z potravín či jedlo, nevzdávajte sa. Nenúťte ho, nepodmieňujte zjedenie obeda alebo večere trestom či odmenou – ak zješ to, dám ti potom sladkosť. Detská hlávka si to môže vyhodnotiť: „jedlo je zle, dobrota je odmena“ a očakávať to môže zakaždým.
Na pár dní/týždňov neponúkajme danú potravinu alebo jedlo a skúsme to opäť neskôr. Prípadne ju zaraďme k jedlu, ktoré patrí k obľúbeným a vtedy je šanca na úspech oveľa väčšia. Ak napr. dieťa odmieta brokolicu či mrkvu, na chvíľu mu ju z jedálnička vyradíme, prípadne ju skúsime servírovať v polievke (najskôr mixovanej, neskôr v klasickej), vieme ju pridať do obľúbenej zemiakovej kaše a potom ako samostatnú prílohu opäť s časovým odstupom neskôr.
Nechcem, nebudem!
Niekedy deti odmietajú potraviny kvôli farbe. Vtedy je dobré, ak zakomponujeme túto farbu do našej domácnosti či k obľúbeným hračkám (ak dieťa odmieta zelenú, dáme obľúbenému mackovi zelený svetrík alebo šál), aby sme narušili asociáciu „zlej“ farby a znížili dieťaťu citlivosť na ňu. Po čase by sme mali badať zlepšenie aj v prípade jedla.
Ak dieťa vykazuje akékoľvek opakujúce sa problémy pri/po jedle, zaostáva vo vývine a hmotnostnom prírastku, má ťažkosti s prehĺtaním či prežúvaním a dostáva sa do nekomfortu, odsledujme to a poraďme sa s odborníkmi, aby sa vylúčili prípadné problémy, potravinové intolerancie a alergie. Ak je táto otázka zodpovedaná, ideme ďalej v rozlúsknutí stravovacích rébusov našich malých (ne)jedákov.
Prešľapy vo výchove: Syna som kŕmila do štyroch rokov
Fuj, to je zlé!
Jedenie je aj o kultúre stravovania a správnych stravovacích návykoch. Preto by sme mali v našich slovníkoch pri stole prirodzene používať slová ako „ďakujem“, „prosím“, zatiaľ čo slová ako „fuj“, „blé“, „odporné“ tu nepatria. Dieťa zrkadlí správanie dospelých a, nadnesene povedané, na tieto slová a situácie existuje v detskej hlávke špeciálna „zásuvka“, ktorá sa 100 % použije v najbližšej možnej chvíli... Pri stole sa o jedle rozprávame, opisujeme chuť, vôňu, atmosféru, ktorá následne dieťaťu evokuje opakujúce sa príjemné pocity.
Ak chceme, aby jedlo zeleninové prílohy, nemôžeme ich vynechávať z vlastných tanierov. Ak chceme, aby nepilo presladené nápoje, nemali by mať miesto ani v našom pitnom režime. Ak chceme, aby s jedlom nelietalo po celej kuchyni či obývačke, aj my si s tanierom sadneme k stolu a pokojne sa najeme.