FAKTY a MÝTY v stravovaní bábätiek: V čom robia rodičia najväčšie chyby?
O výžive našich detí sa my, mamy, napočúvame množstvo „zaručených“ rád. Ako to robiť, čo nerobiť, aké sú nové trendy... Na sociálnych sieťach je množstvo mamičkovských skupín, kde sa mamy – odborníčky aj laičky pred sebou predbiehajú, ktorá chce dať deťom to najlepšie.
Ako ale vedieť kriticky čítať „medzi riadkami“ a rozpoznať relevantné informácie od tých, ktoré dieťaťu viac uškodia, ako pomôžu? Má priestor alternatívny spôsob výživy rodičov aj u ich detí? A čo je pri stravovaní najmenších najlepšie?
FAKTY a MÝTY v stravovaní bábätiek: O mlieku a prvých príkrmoch
Na tieto a mnohé iné otázky odpovie detská gastroenteorologička, MUDr. Jana Čurillová.
Začnime častým neduhom v stravovaní najmenších – nežiaduce dochucovanie, prisoľovanie jedál, podávanie sladkostí či kupovaných polotovarov a hotových jedál. Prečo je u malých detí nevhodné?
Dieťa po narodení pozná sýtosť a hlad. Chutiam ho učíme, pridávaním jedál rozmaznávame jednotlivé chuťové bunky na jeho jazýčku. Nesolíme jedlo najmä kvôli obličkám, ktoré si hlavne prvé roky života nevedia s veľkou dávkou soli poradiť. Zároveň soľ na seba viaže vodu, čím telo dehydruje. Prisoľovanie nepatrí do stravy zdravého dieťaťa prvé dva roky života.
Sladkosti rovnako nie sú vhodné, sú to jednoduché cukry – tie sa vedia vstrebať už zo žalúdka, nemusí dôjsť k procesu trávenia v tenkom čreve. Navyše sa ich príjmom prudko zvýši hladina cukru v krvi, telo potrebuje tento cukor „upratať“ – pankreas maximálne vydráždi na tvorbu inzulínu a nadbytok cukru si telo uloží do zásob vo forme tuku.
Tam vzniká základ pre obezitu, cukrovku a tvorí sa návyk – cukor je ako droga, jeho nadmernou konzumáciou a sa vytvára bludný kruh. Dieťa sa čoraz viac dožaduje sladkého a odmieta klasické jedlá. Nadmerný prísun jednoduchých cukrov narúša zubnú sklovinu, čo vedie k zubnému kazu (tzv. "medové“ zuby u detí, ktorým na cumlík dávali na utíšenie med).
A čo kupované príkrmy?
Kupované jedlá určené špeciálne pre deti by mali slúžiť len ako jednorazová spotreba napr. na cesty – keď potrebujeme dieťa rýchlo nakŕmiť a nachádzame sa mimo domu. Keď sa dieťa stravuje doma pripravenými jedlami, vieme, čo je ich obsahom.
Dieťa nie je stroj, nemusí mať vždy na všetko chuť, mama má vedieť, čo jej dieťa potrebuje zjesť, ale vie sa mu zároveň domácou stravou do istej miery prispôsobiť. Ak zje na obed iba rezance, čo deti vo veku 2 – 3 rokov často robia, môže tomu prispôsobiť ďalší pokrm.
Je viacero detí, ktoré nechcú jesť a ich mamy si medzi sebou zdieľajú rôzne rady. Ako si s tým poradiť, vrátane tzv. „uplácania“ nezdravými potravinami. Je toto správny prístup?
Chce to trpezlivosť. Každá mama vie, že sú lepšie a horšie dni, a preto nie je dobré do dieťaťa za každú cenu jedlo tlačiť, uplácať ho sladkosťami, behať za ním s jedlom a vytvárať tak napätie. Nepodceňujme fakt, že jedlo má byť atraktívne na pohľad, aj „oči jedia”. Ak je to možné, dieťa má mať pri jedle má mať svoj vlastný stolík, stoličku, ale zároveň stolovať aj s ostatnými členmi rodiny.
Stravovanie je rituál, spoločenstvo, tmel rodiny. Necháme dieťa jesť aj samo – rukami, detským príborom, aj za cenu jedla všade navôkol, ale je to veľmi dôležité – dieťa sa učí koordinovať pohyb, je samo na seba pyšné, že niečo dokáže. V prípade potreby ho dokŕmime.
Keď je už úplne zrejmé, že dieťa nechce jesť, treba to nechať tak. Hlad je veľmi dobrý kuchár. Myslím tým skutočný hlad, dieťa nedostane do ďalšej dávky „svoju náhradu“, ktorá ho zasýti, iba vodu. Prípadne pred chvíľou odmietané jedlo. Nový pokrm je vhodné ponúknuť na začiatku jedenia, teda vtedy, keď je dieťa prirodzene hladné.
Pri správnom stravovaní je dôležité aj pravidelné vyprázdňovanie, s ktorým veľa rodičov zápasí. Aké sú najčastejšie rady, ak má dieťa takéto ťažkosti a trpí častými zápchami?
Na úvod je dobré objasniť pojem zápcha – ide o sťažené, často bolestivé, nepravidelné vyprázdňovanie tuhej, veľakrát bobkovitej stolice. Frekvencia vyprázdňovania je druhoradá. Ideálne je, ak je aspoň raz za 24 hodín (väčšinou sa to v takom prípade deje v rovnaký čas dňa). Pokiaľ je stolica u dojčaťa raz za dva, max. tri dni, rozhodujúci je komfort dieťaťa.
Ak je po celú dobu pokojné, pravidelne si pýta jesť, nezvracia, vetry odchádzajú a v predĺženom intervale sa dieťa pravidelne a bez ťažkostí vyprázdni, je to v poriadku.
U výlučne dojčených detí nie je výnimkou stolica raz za 7 – 21 dní (!), avšak dieťa v tomto predĺženom intervale nejaví žiadne ťažkosti súvisiace so zápchou. Dieťa, ktoré je výlučne na umelom mlieku, by malo mať stolicu raz za 24 hodín, ale nemusí to byť pravidlom.
Znepokojiť nás má, keď dieťa nevie stolicu zo seba dostať, je nepokojné, rastie mu bruško a zároveň stráca chuť do jedla. Po vyprázdnení má v takom prípade stolica väčšinou podobu „tuhých bobkov“ alebo je objemom veľmi veľká na vek dieťaťa.
ROZHOVOR: Prečo má toľko detí problém s kakaním?
Ako vieme dieťatku v takom prípade pomôcť? Rodičov táto situácia veľmi znepokojuje.
Dôležitý je dostatočný príjem tekutín, správna príprava mlieka a, v neposlednom rade, voľba vhodnej náhradnej mliečnej výživy.
Okrem mlieka je najprijateľnejšou tekutinou prevarená voda, detský čaj, prípadne odvar z ľanových semien – varením nesolených ľanových semien vo vriacej vode vznikne tekutina pripomínajúca sliz, ktorý má na hrubé črevo čistiaci účinok a zároveň prispieva k budovaniu zdravej črevnej flóry u dieťaťa. V druhom polroku u dojčiat je možný aj zriedený 100 % jablkový či slivkový džús, prípadne vláknina rozpustná vo vode.
Z liekov má byť uprednostnená skupina, ktorej účinkom je zadržiavanie vody v hrubom čreve, čím sa stolica stáva mäkšou a jej pohyb v koncových častiach hrubého čreva plynulejší. Druhá skupina liekov, ktorá účinkuje pôsobením na nervovosvalové zakončenia v stene čreva, sa u detí používa naozaj výnimočne, v prísne odôvodnených prípadoch.
Tieto lieky sú vo väčšine prípadov návykové. Obe skupiny liekov, vrátane sirupov na zmäkčenie stolice, by sa mali dieťaťu podávať len na odporučenie lekára.
Dôležitú úlohu pri bezproblémovom vyprázdňovaní stolice zohráva aj optimálne osídlenie črevnej mikroflóry (prebiotiká, probiotiká). Nemali by sme tiež podceňovať vhodné oblečenie, módne hity sú často pritesné na pomerne veľké bruško dojčaťa, čo neprispieva v mnohých prípadoch k pokojnému vyprázdneniu. Naopak, relaxačne na panvové dno pôsobí pobyt v teplej vode. Do konečníka za účelom vyprázdnenia zasahujeme minimálne – čapík, teplomer, rektálna rúrka – je tu riziko vytvárania návyku.
Pitný režim je dôležitou súčasťou zdravia – čo by malo dieťa vypiť počas dňa? Potrebuje okrem mlieka aj iné tekutiny?
Plne dojčené dieťa, najmä v prvých mesiacoch života, väčšinou príjem inej tekutiny ako materského mlieka, nevyžaduje. Riadime sa mokrými plienkami, celkovým komfortom dieťaťa, jeho telesnou teplotou aj ročnými obdobím (horúce letné dni). Vzostup telesnej teploty o 1 stupeň zvyšuje potrebu tekutín o 10 – 12 % dennej dávky. Náhrada tekutín je potrebná aj v prípade hnačiek a zvracania.
Po zavedení nemliečnych príkrmov do výživy je potrebné tekutiny dieťaťu denne pridávať. Najlepšou voľbou je čistá voda, tá by mala byť z overeného zdroja, prípadne je vhodné užívať komerčné detské vody. Pozor na iné minerálne vody, ide o obsah minerálnych látok, ktorý by nemal presahovať 350 mosm/l (uvedené na etikete obalu). V žiadnom prípade by nápoje nemali byť sýtené, tie spôsobujú plynatosť, rozťahujú žalúdok, vytvárajú pocit nasýtenia a môžu byť jednou z príčin, prečo dieťa začne odmietať stravu.
Do úvahy prichádzajú aj niektoré bylinné čaje, napr. rasca, fenikel, materina dúška. Ovocné čaje obsahujú triesloviny, ktoré môžu byť príčinou sťaženého vyprázdňovania.
Dieťaťu nepodávame zelený čaj, ktorý má povzbudivé účinky, ani silný čierny čaj. V prípade pravidelnej konzumácie ovocných džúsov ako výlučného zdroja tekutín, ak dieťa čistú vodu vytrvalo odmieta, sa odporúča riediť ich vodou kvôli koncentrácii kyselín a jednoduchých cukrov a podávať ich nie skôr ako po prvom roku života.
Dojčené deti nepotrebujú piť. Naozaj?
Osobitnou kapitolou sú mamy, ktoré svoj alternatívny spôsob života zavádzajú aj do výživy detí. Je vhodné vylúčiť z detského jedálnička isté potraviny už v začiatkoch?
Hovoríme o skupine dospelých ľudí, ktorí z presvedčenia odmietajú mäso (vegetariáni), odmietajú akúkoľvek živočíšnu bielkovinu (vegáni) alebo konzumujú surovú stravu (raw stravovanie). Dieťa nie je malý dospelý. Prudko rastúci a vyvíjajúci sa organizmus dieťaťa potrebuje mať v strave dostatočný prísun železa, zinku, vápnika, vitamínu B12 a vitamínu D.
Práve príjem vitamínu B12 by mal byť dostatočný u matiek vegániek, preto pri nedostatku vznikajú ťažké poruchy nervového systému, ktoré už nie sú následnou suplementáciu (dopĺňaním) bez dôsledkov odstrániteľné.
Výživa dojčiacej matky s alternatívnym stravovaním musí do istej miery sofistikovaná. Dbať na zdroje železa, napr. strukoviny ako čierna fazuľa a červená šošovica, tekvicové semienka, obilnina quinoa, brokolica a tofu. Aj keď sa matka stravuje alternatívne, minimálne do 3 rokov veku dieťaťa by mala zvážiť takýto striktný spôsob výživy u svojho potomka.
Zavádzanie príkrmov a strava v prvých rokoch dieťaťa nie je len o spoznávaní chutí a prechode z mlieka na klasické jedlá. Buduje sa imunita, životný štýl rodiny, aj základ pre zdravú stavbu tela. V čom robia rodičia najväčšie chyby?
Od detí chceme príliš rýchlo, aby jedli našu stravu, lebo je to najjednoduchšie. Je potrebné, aby dieťa v útlom veku malo vlastné jedlo, vyhýbať sa jednoduchým cukrom, nepreháňať to s mliečnou stravou, teda nedokrmovať dieťa zakaždým mliekom.
Rovnako podstatné je správne načasovanie nemliečnych príkrmov – nezačínať napríklad u trojmesačného dojčaťa jednou piškótou – to nemá význam. Práve imunologické okno je správna fáza zavádzania príkrmov, keď je optimálny čas, aby dieťa na nové potraviny nereagovalo alergickými prejavmi. Zároveň je v tomto období dieťa zrelé aj po motorickej stránke, čím rozumieme koordináciu svalov tváre, dieťa dokáže nielen sať, ale jedlo i požuť, následne prehltnúť.
Neskoré zavádzanie príkrmov môže viesť k poruchám príjmu potravy a k jej odmietaniu, a to aj pri výlučnom dojčení. Dojčené deti sa majú aj podľa doporučení ESPGHAN-u (Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu a výživu) stretávať s cudzou bielkovinou inou ako v materskom mlieku už v 6. mesiaci života.
Ako môžeme výživou ovplyvniť imunitu dieťaťa?
Stravovanie nie je „len“ príjmom potravy, mnohí ho považujú za pôžitok, spoločné stravovanie je spoločenskou chvíľou. Niektoré mamy však majú z kŕmenia svojich detí vrásky na čelách – ako znie vaša rada?
Všetky trápenia, ktoré dieťa v oblasti výživy rodičom pripraví, by mali byť prekonávané s láskou. Dieťa musí mať v rodine, v mame, a najmä v útlom veku, pocit istoty. Stravovanie nemá v rodine vytvárať napätie. Je dôležité dieťa naučiť žiť s vedomím, že jedlo je potreba, pôžitok, zblíženie a nikdy nie trest.