ROZHOVOR: Prečo má toľko detí problém s kakaním?
Plače pri vyprázdňovaní? Chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa na nočník? Dieťa nám svojim (nevedomým) správaním chce niečo povedať.
„ Môj syn nosieval zo škôlky vždy zašpinené gaťky. Na záchod ho nikto neprinútil ísť a kým prišiel domov, už bolo hovienko „zatlačené“, ako sám hovorieval. Vykakal sa len doma raz v týždni s hysterickým plačom. Nepomohla upravená strava, probiotiká, ani pitný režim a pohyb. Problémy sa začali nástupom do škôlky, tak som ich riešila aj s pani učiteľkou.
Trvalo nám to asi štyri mesiace, kým si Janko na škôlku ako tak zvykol. Postupne prekonal nielen strach z nového, ale aj obavu kakať na spoločných záchodoch. Učiteľka mu nenápadne vymenila gate, ak došlo k zašpineniu a pred poludňajším spánkom mu umožnila byť na záchode sám. Ja som prestala na neho tlačiť a nútiť ho kakať nasilu doma, aby sa mu v škôlke nestala nehoda.“ konštatuje mama Monika, ktorá si so synom prešla päť mesačnú cestu za normálnou stolicou.
ZÁPCHA u detí - čo môžete urobiť?
Prečo má toľko detí problém s vyprázdňovaním?
Je to predsa základná fyziologická funkcia, vďaka ktorej sa organizmus zbavuje nepotrebného a využitého. Ak vylúčime objektívne príčiny problému, ako sú zdravotné dôvody, nevhodná strava, nedostatok pohybu a podobne, zameriame sa na dieťa a jeho pocity.
Plače pri kakaní? Chytá hysterické záchvaty, už len pri posadení sa na nočník? Dožaduje sa plienky na vykonanie veľkej potreby, aj keď je inak úspešne odplienkované? Zo strachom zatláča stolicu, len aby sa nemuselo vykakať? Niekde sa stala chyba a je potrebné ju napraviť. Dieťa nám svojim (nevedomým) správaním chce niečo povedať.
Psychoanalytik Sigmund Freud označil obdobie od dvoch do štyroch rokov dieťaťa ako „análne“. Primárnym zdrojom slasti a aj problémov je kakanie. Pre dieťa je to dôležitý akt, je prejavom jeho pohody alebo psychického napätia.
Ďalšia teória tvrdí, že dieťa podvedome využíva vyprázdňovanie na ovládanie svojich najbližších. Ide o to, že dieťa zistí, kakanie je „veľká vec“, za ktorú si vyslúži ovácie a pochvalu, alebo naopak. Že to, čo sa (ne)ocitlo v plienke, alebo v nočníku môže spôsobiť emócie, radosť, alebo hnev a podobne. Túto jemnú manipuláciu dieťa nevedome môže použiť v prípade napätia, či problémov v rodine.
Zjednodušene môžeme povedať, že ak má dieťa problém vykakať sa a pokiaľ sa vylúčila telesná príčina, ide o prejav nedostatku, trápenia, frustrácie alebo nenaplneného vzťahu.
Keď je kakanie problém
Psychologička PaedDr. Mgr. Klaudia Tabačková, PhD., sa vo svojej praxi stretáva s týmto javom často. Položili sme jej pár otázok, v odpovediach hľadajte inšpiráciu pre riešenie vašej situácie.
Problémy s vyprázdňovaním sú u detí častým javom. Cestu hľadajú rodičia v úprave stravy, používaním rôznych dostupných liečiv, návštevou lekára. Často bývajú prekvapení, ak sa dozvedia, že jednou z príčin môžu byť psychické problémy, blok. Ako tieto veci spolu súvisia?
Ak lekár vyhodnotí zápchu u dieťaťa ako psychosomatický prejav, niekde v spolužití s dieťatkom nastala chyba. Mnoho rodičov býva naozaj prekvapených lebo z ich pohľadu sa v rodine nič špecifické, čo by mohlo dieťa „zablokovať“, nedeje.
Často však môže problém spustiť nevedomé správanie rodičov. Tí v dobrej viere napríklad príliš skoro uplatňujú vysoké nároky na čistotu. Stretávam sa s tým, že sa cítia byť do tejto situácie donútení od svojich vlastných rodičov, či svokrovcov. Dostávajú tie dobré mienené rady – Kedy sa naučí, ak nie teraz?; Ty si nemala plienky od roka!; Už by si ju mala dávať na nočník.; a pod. Patria k nim aj dobre mienené rituály kedy sa celá rodina zbehne okolo nočníka a čakajú na ten veľký „zázrak“. Ak je dieťa v období vzdoru môže dospieť k úvahe, či stojí za to tak bohato všetkých „obdarovávať“ každý deň.
Takisto porovnávanie pokrokov detí v podobnom veku („Vy ešte nosíte plienky?“, „Vy už nemáte plienky?“) dá sebavedomiu rodiča zabrať. Dobre sa to číta (Neporovnávajte svoje deti!), ale v praxi ťažšie uplatňuje. A tu niekde môže vyklíčiť semienko ťažkostí s vyprázdňovaním.
Ako sa prejavujú tieto ťažkosti? Čo by si mal rodič všímať?
Ťažkosti si rodič všimne okamžite a je nútený ich riešiť. Dieťa odmieta tlačiť, zadržiava stolicu aj niekoľko dní, bojuje s kŕčmi v brušku, plače, vzpiera sa, ak ho chce rodič posadiť na nočník alebo záchod, sťahuje zvierače. Prejavy sú jasné a každý rodič vie, že niečo s kakaním ich dieťatka nie je v poriadku. A každý rodič to aj väčšinou náležite rieši. Konzultuje s pediatrom, prípadne psychológom.
V akom veku najčastejšie mávajú deti tieto problémy?
Prax ukazuje, že zadržiavanie stolice sa najčastejšie objavuje medzi dva a pol rokom až 4 rokmi. Ale sú samozrejme aj prípady kedy jednoročné, ale aj staršie ako 4 roky odmieta tlačiť (kakať).
Bábätko a zápcha = PROBLÉM? TAKTO ho môžete vyriešiť
Kedy k nim dochádza? Čo býva spúšťačom?
Spúšťačov môže byť mnoho, ale vo výsledku to závisí najmä od rodinnej atmosféry, v ktorej dieťa vyrastá. Ak by som mala byť konkrétna, pri vylúčení organických porúch mozgu a gatroenterologických ochorení, už aj samotný prechod z nočníka na záchod môže byť spúšťačom. Dieťa sa môže báť veľkej a hlbokej misy, zvuku pri splachovaní, nestability pod nohami, ktoré mu visia vo vzduchu (pomáha podložiť pod nožičky stolček).
Pri prechode z plienky na nočník zas niektoré deti majú ťažkosti vzdať sa pohodlia plienočky. Ďalším spúšťačom býva už spomínaný nevhodný nácvik vyprázdňovania (príliš skoré zaúčanie na nočník – odporúčam začať najskôr po 18. mesiaci), príliš autoritatívny, ale aj príliš starostlivý štýl výchovy v zmysle prehnanej ochrany, súrodenecká žiarlivosť, rozvod rodičov, časté hádky rodičov, alkoholizmus v rodine, sexuálne zneužívanie, necitlivý prístup pri výchove dieťaťa, návrat matky do pôvodného zamestnania (separačná úzkosť), nástup do kolektívu, zmena bydliska.
Začína sa to zvyčajne bolestivým vyprázdnením, po ktorom majú deti strach ísť znova na záchod a odďaľujú ďalšie vyprázdnenie.
Môže rodič sám prísť na to, že za problémom s kakaním nie je zlá strava, lenivé črevo a iné zdravotné problémy, ale práve nejaký psychický blok?
Ak je rodič vnímavý a dešifruje zadržiavanie stolice ako signál, ktorý mu dieťa vysiela, môže. Veľa takýchto rodičov pátra po pomoci rôzneho druhu – vyhľadajú rodičov v podobnej situácií, diskutujú na internetových fórach, študujú literatúru s psychosomatickou tematikou, obracajú sa na pomoc pediatra a pri neúspechu následne aj na psychológa.
Mám napr. skúsenosť s mamičkou, ktorá šla na vec sedliackym rozumom. Vylúčila psychickú príčinu zadržiavania stolice u svojho synčeka v rodine a stanovila si za cieľ, že bude robiť všetko pre to, aby mu kakanie spríjemnila. Vždy ho pri kakaní objímala a čičíkala, až sa nakoniec vypýtal kakať sám. Ak dieťa zistí, že stolica odchádza bez bolesti, nebude sa obávať vyprázdnenia.
Aké najčastejšie chyby rodičia urobia v snahe vyriešiť problém s kakaním?
V prvom rade by sme dieťa nemali nútiť a v žiadnom prípade by sme ho nemali trestať. Citlivý a trpezlivý prístup rodiča je pri tomto type ťažkosti kľúčový. Mnoho rodičov sa zo zúfalstva často fixuje len na samotný akt kakania a kladú naň veľký dôraz. V takom prípade je potrebné, aby sa rodičia čo možno najviac uvoľnili a tak uvoľnili aj napätú atmosféru, ktorú dieťa automaticky pociťuje a sníma z rodiča.
Chceme dieťaťu pomôcť. Ponúknete nám rady a tipy, ako na to?
Pre dieťa je dôležité, aby cítilo, že nie je v tom samé. Môžeme mu pomôcť reflektovaním toho čo vidíme, napr. „Vidím, Miško, že ťa znova trápi bruško, pomasírujem ti ho?“; „ Poď ku mne chrobáčik (objímeme dieťa), spolu to zvládneme.“; „Som tu s tebou (pri tebe).“ Ak dieťatko intenzívne plače tak sa mu môžeme ticho prihovárať „Ššššš“. Dieťa dostáva od nás správu, že je s nami v bezpečí a automaticky sa mu zníži hladina stresových hormónov v tele (aj keď to rodič voľným okom nevidí, výskumy aj prax to dokazujú). Pomáhajú aj príbehy a rozprávky.
V tomto období sa u detí prejavuje tzv. magické myslenie, ktoré je založené na fantázií a dieťa verí na zázračných liečiteľov, pomocníkov, amulety, talizmany, maskotov. Jedna maminka úspešne prekonala tento problém so svojim synom príbehom o tom, že on je silný bojovník a zvládne prekonať všetky prekážky. Záleží len od tvorivosti príbehu, s ktorým sa dieťatko stotožní.
Dôležité je samozrejme dodržiavať aj režimové opatrenia – úprava stravy, dostatok tekutín a pohybu, stabilný čas určený na vyprázdňovanie (napr. ráno) v uvoľnenej atmosfére. Pripravte pre dieťa príjemné prostredie – voňavý priestor, farebný toaletný papier, knižky, spievajte si s ním, rozprávajte mu príbehy. Prípadný neúspech dieťatka nekomentujeme, dávame si pozor aj na výraz svojej tváre (neprevraciame očami, nekrivíme ústa).
Snažíme sa nevenovať prílišnú pozornosť vyprázdňovaniu pred ostatnými členmi rodiny, ani pred dieťaťom. Takýmto zvýšeným tlakom na dieťa aj seba môžeme narušiť jeho prirodzený priebeh. Ak má dieťa strach podávame na začiatok pár dní glycerínový čípok alebo ľanový olej. Úspešné vykakanie náležite odmeníme pochvalou a zvýšením sebadôvery, že to zvládlo.
Dostane sa z toho dieťa samé, prípadne s pomocou rodičov, alebo je nutné vyhľadať odbornú pomoc?
Závisí to od osobnosti, nadstavenia a psychického naladenia rodiča. V prípade, že sa vylúči akákoľvek zdravotná príčina, je namieste konzultácia so psychológom. Môžete tak dostať cenné rady ako s dieťatkom pracovať – pomáhajú relaxačné cvičenia, masáže, fyzioterapeutické cvičenia hrou. Najpodstatnejšia je však práca rodičov na vzťahu k dieťaťu.
To môže proces „liečenia“ výrazne urýchliť. Z pohľadu psychosomatiky si môžu rodičia skúsiť odpovedať na tieto otázky – Na čom naše dieťa pevne lipne?, Čo nedokáže stráviť?, Kde mu chýba istota? Kde a ako môže nájsť svoju vnútornú istotu?, V čom sa príliš málo prejavuje?, Čoho potrebuje viac? Akej straty sa najviac obáva? Nakoľko je naša rodinná situácia istá, bezpečná a spoľahlivá?.
O chorobách detí trochu inak. ČO znamenajú?
Rady a tipy pre rodičov pri problémoch s kakaním
- Spúšťačom problémov môžu byť prechody z plienky na nočník, z nočníka na záchod, prípadne skorý nácvik vyprázdňovania. Pristupujte v tomto období k dieťaťu láskavo, nie autoritatívne.
- Snažte sa mu pre neho obdobie veľkej zmeny spríjemniť (veselý nočník s motívom, ktorý má rád, pochvala a odmena za kakanie do záchoda a podobne).
- Pozor na prehnané negatívne reakcie, ak sa mu „podarí“ pri odplienkovávaní vykakať do nohavíc, alebo na zem. Slová ako fúj to je odporné, smrdíš, sprevádzané zhnuseným výrazom tváre. Dieťa si zafixuje, že kakanie je zlé a hnusné. Bude sa mu vyhýbať.
- Zdvihnutý prst a krik „kakaj, lebo musíš“ dieťaťu nepomôžu. Strach z trestu za nekakanie ho ešte viac zablokuje.
- Ideálne je určiť čas na vyprázdňovanie, napríklad ráno po zobudení, či po raňajkách, alebo pred spaním. Nech si dieťa vytvorí návyk vyprázdňovania.
- Zadržiavanie stolice je začarovaný kruh. Tvrdá stolica spôsobuje dieťaťu bolesť a tak sa ju snaží radšej potlačiť. Uľaviť mu pomôže napr. glycerínový čípok. Nezabudnite na režimové opatrenia – úprava stravy, tekutiny, pohybu.
- Neberte dlhodobú zápchu na ľahkú váhu. Môže byť za ňou reakcia dieťaťa na problémy v rodine, alebo v blízkom okolí. Dieťa akoby niečo nedokázalo v prenesenom význame “stráviť“. Venujte mu viac pozornosti a hľadajte príčiny jeho neistoty.
- Nehovorte o probléme pred ním ostatným členom rodiny, prípadne na ihrisku, či na návšteve. Je to pre dieťa nepríjemné. Nerobte z kakania najväčšieho strašiaka, vytvoríte tak na dieťa ešte väčší tlak.
- Pokiaľ problémy pretrvávajú dlhšiu dobu, vyhľadajte pomoc psychológa. Poradí vám, ako pracovať s dieťaťom a pomôcť mu.