FAKTY a MÝTY v stravovaní bábätiek: O mlieku a prvých príkrmoch
„Máš slabé mlieko. Nedojči ho tak často, bude tučné. Skús toto mlieko, susedinej dcére chutilo. Pridaj k dojčeniu aj umelé, bude mať viac vitamínov. Nedávaj mu lepok prvé tri roky. Kravské mlieko v žiadnom prípade alebo naopak – kravské podávaj namiesto umelého. Nechce jesť, podplať ho sladkým. Kupuj mu príkrmy, tie sú najlepšie...“
Tak čo, milé mamy, koľko z týchto „zaručených“ rád si vypočujete od svojho okolia? Aj u vás platí staré známe, že každý je odborníkom na cudzie dieťa?
Prinášame vám niekoľko najväčších faktov a mýtov v stravovaní bábätiek a odporúčaní od MUDr. Jany Čurillovej, detskej gastroenterologičky, primárky Oddelenia pediatrie FNsP A. Reimana v Prešove. Okrem toho nám zodpovie niekoľko zásadných otázok, čo sa detského trávenia týka a vysvetlí aj to, že nie je mlieko ako mlieko.
Pre najmenšie deti je základnou výživou materské alebo umelé mlieko, prípadne ich kombinácia. Ak mama nemôže dať dieťaťu svoje mlieko, po akom má siahnuť?
Materské mlieko je stále odporúčané ako výlučná mliečna výživa do ukončeného 6. mesiaca života. Poznatky o jeho zložení a nenahraditeľnom význame pre vývoj dieťaťa v posledných desaťročiach výrazne pokročili a zasluhujú si osobitnú kapitolu. Každá mama by mala vedieť, že nie je dobré sa materského mlieka pri výžive dieťaťa len tak vzdávať.
Nateraz uvediem aspoň pár pragmatických dôvodov prečo dojčiť – materské mlieko priamo z prsníka má vždy optimálnu teplotu, je zakaždým bez akejkoľvek prípravy konzumovateľné, je ekonomické – nič nestojí, je ekologické – neprodukuje žiaden odpad, má zakaždým najoptimálnejšie pozmenené zloženie nielen v čase, ako dieťa rastie, ale aj pri samotnom jednom dojčení a nikdy sa ním dieťa nepreje.
Pri výžive dieťaťa – a pre prvé roky to platí obzvlášť – je dobré si uvedomiť, že jedlo nie je pre dieťa len zdroj energie, ale aj stavebný materiál zásadného významu.
Hovorí sa, že prvé tri roky života sú pre dieťa kľúčové.
Áno, vtedy sa s dieťaťom udejú doslova zázraky. Také zásadné, ako potom už do konca života nie. Hmotnosť – dieťa do konca 6. mesiaca zdvojnásobí pôrodnú hmotnosť, do konca 12. mesiaca ju strojnásobí. Dĺžka – na konci prvého roku života má o 50 % viac centimetrov ako pri narodení.
Motorika – naučí sa dvíhať hlavičku, pretáčať, sedieť, chodiť, zdokonalí sa jemná motorika. Poznávanie – naučí sa rozlišovať ľudí a predmety okolo seba, komunikovať s okolitým svetom, rozprávať (a výnimočne nielen materinským jazykom už v útlom veku). Mnoho systémov v tele sa dovyvinie do plnej funkčnosti až po narodení, mimochodom, tráviaci systém sa takto zdokonaľuje až do konca 3. roku.
Na to všetko potrebuje dieťa energiu, prijímanú vo forme potravy. A tá má mať optimálne zloženie jednotlivých makro- (cukry, tuky, bielkoviny) a mikroživín (vitamíny, minerály, stopové prvky).
Ak dojčenie nie je možné, alebo nie je možné dostatočne, dieťa je potrebné dokrmovať adaptovanou (upravenou) mliečnou formulou (AMF). Označuje sa tiež termínom náhradná mliečna výživa (NMV). Oproti bežnému kravskému, resp. inému dostupnému živočíšnemu mlieku má upravené zloženie bielkovín a je obohatená o dôležité vitamíny, minerály, v poslednom období aj o pre - a probiotiká, ktoré prispievajú k optimálnemu zloženiu črevnej mikroflóry.
Prebiotiká sú zdraviu prospešné baktérie, ktoré prispievajú k vytváraniu optimálnej črevnej flóry v hrubom čreve, probiotiká sú sacharidové súčasti stravy, ktoré prejdú tráviacim traktom v nezmenenom stave a v hrubom čreve sú energetickým substrátom pre probiotické baktérie a prispievajú tak k ich množeniu.
AMF – označovaná č. 1 je určená pre deti od narodenia do ukončeného 6. mesiaca, od 7. mesiaca sa pokračuje formulou označovanou č. 2. Ak je podávaná počiatočná formula v prvých týždňoch života (do ukončeného 16. týždňa), mala by byť hypoalergénna, teda bielkovina je sčasti naštiepená, čím sa ľahšie trávi a zároveň je menej alergizujúca. Hypoalergénna mliečna výživa od 5. mesiaca u zdravého dieťaťa nie je potrebná.
Tieto aktivity rozvíjajú bábätká. Vyskúšajte ich
S akými problémami ohľadom mlieka sa vo vašej praxi stretávate?
Časté je nadmerné striedanie mliek najmä v prvých týždňoch po narodení. Mama, zvlášť prvorodička bez praktických skúseností, je po pôrode zo dňa na deň zavalená množstvom povinností. Nakŕmiť dieťa patrí medzi tie najzásadnejšie.
A vynoria sa problémy, ak sa to nedeje ideálne – nakŕmiť, odgrgnúť, spať a priberať. Matka a dieťa boli deväť mesiacov v tom najtesnejšom prepojení, tieto putá sa aj po prestrihnutí pupočnej šnúry len veľmi pomaly rozvoľňujú a po pôrode si musia na seba zvyknúť novým spôsobom. Preto každý nepokoj a napätie u mamy sa veľmi rýchlo prenáša na dieťa.
A ak má dieťa koliky, odmieta sať, zvracia, stále plače, je nepokojné, málo priberá – jeden problém strieda druhý... A, nanešťastie, jedno mlieko strieda vo fľaši druhé. Mnohonásobná zmena mlieka málokedy prináša vytúžený efekt, iba násobí kolotoč problémov.
Je dobré zachovať si chladnú hlavu a zdravý sedliacky rozum. Pokoj u mamy sa prenesie aj na dieťa. Žiaľ, platí to aj naopak. Je veľmi dobré obrátiť sa na človeka, ktorý má s výživou dojčiat bohaté skúsenosti – či už pediater (často aj sestrička) alebo laktačná poradkyňa. Hľadať riešenia na to, aby sa ešte rozvinulo dojčenie.
Dôvodom na jeho ukončenie nie je ani pár „slabších“ dní. Veľakrát – najmä pri kolike, či slabších hmotnostných prírastkoch – sú dôvodom na ukončenie dojčenia hlasy z okolia, že mlieko je slabé. Materské mlieko nikdy nie je slabé, už vôbec nie, keď má svetlú farbu.
Problémom sú aj sociálne siete a tzv. „google mamy“, ich komunikácia cez internet, ale tiež reklamy. Málokedy majú časté a najmä bezdôvodné zmeny nejaký pozitívny efekt.
V ktorých prípadoch sú potrebné tzv. špeciálne mlieka?
Je to u mamičiek, ktoré majú alternatívnu formu výživy. Mám na mysli skupiny žien, ktoré vylúčili zo svojej stravy živočíšne bielkoviny vo forme mäsa (vegetariáni), prípadne aj mlieka a vajec (vegáni, frutariáni). V takom prípade je pri nedostatku materského mlieka odporúčané sójové mlieko, ktoré je zároveň – ako každé mlieko vyrobené z rastliny – bezlaktózové.
Bezlaktózové mlieka pripravené na báze živočíšneho mlieka sú vhodné aj u detí s vrodeným /t. j. doživotným, veľmi vzácne u Stredoeurópanov) alebo získaným (častejší, v rôznej miere prechodný) nedostatkom laktázy.
Je potrebné rozlišovať medzi laktózou a laktázou. Laktóza je mliečny cukor obsiahnutý v každom živočíšnom nekvasenom mlieku. Prirodzenou fermentáciou (kvasením) sa štiepi na jednoduché cukry. Preto všetky kvasené mliečne výrobky, ktoré neobsahujú sušené mlieko, sú bezlaktózové. Laktáza je enzým produkovaný v časti tenkého čreva bezprostredne za žalúdkom, ktorý prijatú laktózu štiepi.
V prípade získaného nedostatku laktázy ide o deti po dlhšie trvajúcich alebo ťažších infekčných hnačkách, deti s prejavmi ťažšej koliky, resp. deti výraznejšie predčasne narodené, prípadne novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou, či deti veľmi slabo hmotnostne prospievajúce bez inej príčiny.
Ako deťom, ktoré trpia refluxom, pomôžu antirefluxné mlieka?
Používajú sa na zmiernenie prejavov gastroezofageálneho refluxu, ktorý má v rôznej intenzite v prvom roku života veľa detí. Antirefluxné mlieko samotný reflux nevylieči, len zmierni jeho prejavy, t. j. zvracanie mlieka v rôznom časovom odstupe po napití, prípade len jeho spätný tok do pažeráka (tzv. tichý reflux).
Antirefluxné mlieka dostupné na trhu obsahujú ako zahusťujúcu zložku karobový prášok alebo zemiakový škrob. Ich vplyvom v krátkom čase po napití mlieko v žalúdku ešte pred natrávením zmení svoju tekutú konzistenciu na hustú a ťažšie vyteká neželaným smerom.
Pre deti s kolikami a bolesťami bruška sú zasa určené mlieka bruška, ktoré svojím zložením uľahčujú trávenie, a tým napomáhajú zmierňovať ťažkosti dieťaťa.
Ako môžeme výživou ovplyvniť imunitu dieťaťa?
Mnohé mamy si medzi sebou často pri ukončovaní dojčenia povedia, že pokračovať sa môže aj kravským, ovčím či kozím mliekom. Je to správne? Navyše, tieto rady bývajú zakončované starým známym – veď aj nám dávali a tu sme.
V dojčenskej výžive nemajú priestor neupravené mlieka, dostupné bežne v potravinách, pretože sú deficitné pre vyvíjajúce sa telo, nemajú teda vhodnú skladbu bielkovín. Nadmerne zaťažujú trávenie aj obličky, majú väčšinou nadbytok energie a malý obsah železa, vitamínov a vápnika. Najmä ovčie mlieko má nadbytok kalórií, solí a tukov. Rovnako veľmi populárne kozie mlieko môže spôsobovať ťažkú chudokrvnosť, nakoľko znižuje vstrebávanie železa.
Kravské mlieko bežne dostupné v potravinách je možné používať po ukončenom 1. roku pri príprave jedál, najmä tepelne upravených, ako sú pudingy, omáčky, polievky, kaše. Malo by byť plnotučné, pasterizované a prevarené.
Základnou otázkou pri zavádzaní príkrmov je, v akom období je dieťa na ochutnávanie prvých súst pripravené.
Čas medzi ukončeným 4. mesiacom (17. týždeň života) a koncom 6. mesiaca (26. týždeň), je optimálna doba na zavádzanie nemliečnych príkrmov. Vtedy sa organizmus dieťaťa nachádza v období tzv. imunologického okna, keď prijme cudzorodé bielkoviny lepšie a nereaguje na ne ako na alergén. Nevyvolajú teda v jeho tele imunitné reakcie, ktoré by mohli viesť k alergii, lepšie sa prispôsobí novej potravine.
V prípade nedonosených detí narodených pred 35. týždňom tehotenstva zohľadňujeme tzv. korigovaný vek – napr. 6-mesačné dieťa narodené v 28. týždni považujeme za 3-mesačné, t. j. odrátavame 3 mesiace, ktoré ho pri narodení delili od riadneho termínu pôrodu.
Akými pravidlami by sa mali rodičia riadiť pri zavádzaní príkrmov?
Zavádzanie príkrmov sa deje po sústach, zavádzame vždy iba jednu potravinu a to za optimálnych podmienok: dieťa je zdravé, najlepšie, keď je v domácom prostredí a neberie žiadne nové lieky, aby sme vedeli posúdiť prípadné nežiaduce reakcie.
Prvý deň je to iba jedno až dve sústa, druhý deň je to polovica dávky a tretí deň celá dávka. Začíname zeleninou, k nej, ak je to už kombinácia niekoľkých druhov (s vysokým podielom vody), sa pridá varené mäso, do 6. mesiaca je to 20 g, po 6 mesiacoch 35 g v jednej dávke s tým, že jeden deň v týždni bude bezmäsitý, keď sa pridáva namiesto mäsa varený vaječný žĺtok.
Ako druhé sa pridáva nesladené ovocné pyré, do ktorého pridáme lepok (napr. detské piškóty, na úvod 2 kusy okrúhle, čo predstavuje 6 mg lepku, záťaž lepkom má byť postupná, ale dôležité je, že má byť od zavedenia do stravy v období imunologického okna denne – odďaľovanie nijako neovplyvní výskyt celiakie v neskoršom veku) alebo kvasené mliečne výrobky.
Ovocné príkrmy sú z nášho pásma, jedinou výnimkou sú banány, ktoré ale musia byť zrelé, pretože také obsahuje jednoduché, ľahko využiteľné cukry a vlákninu, čím priaznivo pôsobia aj na vyprázdňovanie. Tretím krokom je zavádzanie cereálnej kaše.
Keď sa vytvoria tri jedlá, ktoré už nie sú mliečne, je potrebné redukovať príjem mlieka, teda nenaučiť dieťa, že po jedle dopije svoje mlieko, lebo to môže byť základom poruchy príjmu potravy neskôr. Dieťa sa začne dožadovať mlieka na úkor tuhej stravy. Môže to ohroziť vyprázdňovanie, pretože živočíšne mlieko je bezo zvyšku, čo môže prispieť k zápche.
Strava bábätka by mala byť vyvážená, plná vitamínov, minerálov, stopových prvkov. Aké zloženie majú mať prvé jedlá, čo nesmie chýbať na raňajky, obed a večeru?
Pri dennej skladbe jedál rozhoduje – čím je strava tuhšia a obsahuje viac bielkovín, tým bude ťažšie stráviteľná. K tráveniu vyžaduje žalúdočné kyseliny a tých má dieťa v prvom roku života menej.
Dopoludnia na raňajky je dôležitý príjem uhľohydrátov, kde sa postupne uvoľňuje cukor a sú zdrojom energie, na desiatu je optimálny príjem ovocno-mliečnej dávky alebo ovocno-cereálnej, na obed bielkovinovo-zeleninový príkrm, s mäsom z mladých a malých zvierat, pričom najväčší zdroj železa je v morčacom mäse. Na večeru podávame ľahko stráviteľné kaše.
O ďalších mýtoch v pokračovaní nášho serálu.