Plač novorodenca a dojčiatka nie je manipulácia! Je to vyjadrenie akútnej potreby
Novorodenci nepotrebujú hrkálky ani zelených nosorožcov nad postieľkou. Najväčšiu radosť im urobí tvár mamky či ocka. Nepreháňajte to s podnetmi.
Plač má jasný význam a vlastnosti
Matky sa naučia rozumieť informáciám tlmočeným plačom a rozoznať ho u svojho dieťaťa od iných. Nahrávky dokazujú, že rôzne plače sa od seba veľmi líšia. Existujú špecifické druhy plaču pri narodení, plač z hladu, radosti alebo bolesti. Keď vedci prehrávali nahrávky týchto druhov plaču stovkám dospelých ľudí rôzneho veku, vrátane slobodných mužov, zistili, že takmer všetci sú schopní ich rozoznať.
Ako na neustávajúci detský plač? 7 tipov pre oteckov
PREČO dieťatko plače?
Vždy sa najskôr pokúste zistiť príčinu. Pozorujte ho, postupne tak ľahšie podľa signálov zistíte, čo drobček potrebuje. Nie vždy hneď vieme určiť, čo to je. Najčastejšie sú to, samozrejme, základné potreby: utíšenie hladu, koliky, potreba blízkosti. Prevencia je v tomto prípade namieste. Ideálne je, aby k plaču ani nedošlo. Všetci vieme, že bábo treba nakŕmiť, prebaliť, zabaliť do tepla, pri kolikách s ním pocvičiť a pomasírovať mu bruško... Čo ale ak ani to nepomáha?
Je jasné, že detičky svojimi citlivými zmyslami vnímajú aj iné veci, nepohodlie, nepríjemné zvuky... Žiaľ, inak ako plačom nám nevedia povedať: Prekáža mi ten hluk motora! Tlačí ma niečo na brušku! Pichá ma na niečo chrbte, na nožičke. Svrbí ma to, omína ma gumka na plienke. A tak ďalej...
Pokúsme sa zistiť príčiny a odstrániť ich. Ak dieťatko niečo bolí, plače inak a bežné spôsoby ho neupokoja. Najčastejšie sa stretávame s kolikami, bolesťami ušiek alebo nachladením – upchatým noštekom či sťaženým dýchaním. Aj pri zvýšenej teplote sa deti cítia nekomfortne. Pozorujte ich, obvykle vám pohybom tela naznačia, kde je problém.
Mama, chcem byť pri tebe!
Tak, všetko, čo sme zistili, sme vyriešili. Už je drobčekovi teplo, sucho, má plné bruško. A stále kričí? Najčastejšie to znamená: Mama, chcem byť pri tebe!
V žiadnej knihe nenájdete „dobrú radu“, že dieťa sa utíši, keď ho strčíte do kočíka a budete s ním natriasať. Žiaľ, iná „dobrá rada“ typu: daj ho do postieľky a nechaj tak, veď raz prestane, nie je až taká neobvyklá. Prolaktín, hormón starostlivosti, nám hovorí: vezmi ho, upokoj... Ale vtedy sa nám vynoria všetky múdre rady dobrých susediek: nechaj ho vyplakať, rozmaznáš ho. Neber ho na ruky, naučí sa na to... Nedávaj mu stále prsník, musí mať režim! A následne sa tie naše logické a prirodzené reakcie tela stretnú a máme zmätok, trhá nám srdce, nevieme dieťa ani upokojiť a ani „naučiť“ čo treba. A potom si myslíme, že nie sme dobré mamy a nezvládame to...
Tak, milé mamky aj oteckovia. Neriešte, čo by sme mali, ani budúcnosť, aj tak väčšina z toho, čo počujete, sú mýty. Ani jeden z mojich synov, na počudovanie, už nechce prsník, aj napriek tomu, že sa každý dojčil vyše troch rokov. A neuveríte, ale nechcú so mnou už ani spať v jednej posteli. A na rukách by mohli nosiť oni mňa. Ja ich už neunesiem... A či sú rozmaznaní? Nie, sú samostaní a šikovní, sebavedomí a naplnení láskou...
To je moja vlastná skúsenosť, ku ktorej bez mihnutia oka viem pridať ďalšie stovky spokojných detí, ktorých potreby boli spĺňané hneď. Takže ešte raz, neriešte múdre rady a čo bude, keď bude. Riešte prítomný okamih, potreby dieťatka práve v tej chvíli. Riešte s láskou, srdcom, dušou, očami, ušami...
Bábätká vás zbožňujú: 7 prejavov lásky k mame
Liečivá náruč mamy
Najlepšia pomôcka na utíšenie bábätka je nesmierne vzácna a drahá. Ťažko sa nahrádza niečím iným. Sú to mamy samotné. Ich náručie a prsia. A ich pokojná myseľ!
Možno ste už počuli aj radu, ako sa postarať o dieťatko: Deväť mesiacov v brušku, deväť na brušku. Áno, náruč mamy je vždy liečivá. Známa vôňa, tlkot srdca, bezpečie, istota, láska. Pri vzájomnom dotyku sa uvoľňuje obom oxytocín, hormón lásky, pohody a spolu s ním endorfíny – hormóny šťastia. Ak ich bude dostatok, nie je dôvod plakať. Naopak. Samozrejme, i otecko vie svojho potomka upokojiť. Už len ten prsník chýba...
- Takže úplne prvé a najdôležitejšie je zobrať dieťa do náručia. V ideálnom prípade má byť osoba, ktorá drobčeka berie na ruky (mamka či ocko) pokojná. Dieťatko, samozrejme, vycíti nervozitu. A viem, je ťažké byť pokojný, keď plače už pekných pár minút a nám trhá srdce i uši. Pokúste sa o to – dajte si zopár hlbokých nádychov a výdychov.
- Dôležité je i to, ako pevne bábätko držíme. Nebojte sa, deti nie sú z porcelánu. Majú radšej pevný dotyk ako neisté, jemné držanie. Potrebujú mať pocit bezpečia, uvoľniť vlastné svaly. Keď ho idete dvihnúť, nerobte prudký pohyb, vložte ruky pod bábätko a pár sekúnd počkajte, aby si zvyklo na nový pocit, na ruky, až potom ho dvihnite. Vždy používajte celé dlane, nielen končeky prstov.
- Tiež si všimnite, v akej polohe ho držíte. V tejto dobe existuje množstvo programov a školení o manipulácii s bábätkom. Vo väčšine prípadov sa dozviete, že deti milujú polohu, ako by boli ešte v brušku. „Zbaľte“ ho do klbka. Pomáha napríklad, ak sú nožičky ohnuté, kolienka vyššie ako zadoček. Ručičky by ste mali pevne pridržať pri telíčku. Ak sa cítite neisto, môžete dieťa pred tým zabaliť do deky, veľkej plienky alebo osušky.
Drobci sa často budia na tzv. Moorov reflex. Rozhodia ručičkami aj nožičkami a prebudia sa na to. Tento reflex je prítomný aj počas bdenia a môže spôsobiť nepokoj či plač. Deti ním zareagujú na rôzne stimuly. Hlasný zvuk, nečakaný dotyk, alebo aj príliš rýchle zdvihnutie.
Hypersenzitívne bábätká: Máme doma plačka
Pohojdajte dieťatko
No a keď už máte novorodeniatko bezpečne v rukách, môžete pridať ďalšie upokojujúce činnosti. Hojdanie – z mojich skúseností je lepšie zhora nadol ako zboka na bok, plynulým, pomalým pohybom. Pomáha i potľapkávanie po zadočku alebo chrbátiku. Jemné a pravidelné. Známou fintou na uspávanie je hladkanie obočia od koreňa nosa smerom vonku. Pri veľmi nepokojnom bábätku často zaberie aj hladkanie chrbátika, zhora dole.
A aby som nezabudla, detičky veľmi pozitívne reagujú i na tanec. Samozrejme, nie pohľadom z postieľky na zvŕtajúcich sa rodičov, ale na pocit svojho telíčka spätého s rodičovským v ladnom pohybe.
Vynikajúcou pomôckou, na ktorú nedám dopustiť, je šatka na nosenie. Dobre uviazané dieťa v nej obvykle spokojne trávi čas bez plaču alebo spí. Má nablízku zabezpečené všetko, čo potrebuje, vôňu a telo mamky, jej hlas, mliečko.
Plač bábätka: Spev i biely šum
Zamerajme pozornosť i na zvuky z okolia. Niektoré deti milujú ticho, iným pomáha tiché spievanie. Aj falošné! Ďalšie bábätká reagujú na tiché rozprávanie a šepkanie do uška. Pozor na slová! „Ty si ale neporiadnik, ty si ale ukričaná baba“ – čo si želáte, ako si ich naprogramujete, tak ich budete mať. Radšej im hovorte – ty si ale milé, dobré, moje milované dieťatko...
A potom tu máme špecifickú skupinu detí, ktoré si priam vyžadujú tzv. biely šum. Čo to je? Sú to pravidelné monotónne zvuky, ktoré pripomínajú zvuky z vnútromaternicového vývoja. Dieťatko počas celého tehotenstva počuje šum krvi v cievach mamky, tlkot jej srdca. Tieto zvuky naň pôsobia upokojujúco aj po narodení. Mnohé mamičky majú skúsenosť, že drobca uspal zvuk fénu, práčky či vysávača. A niektorí budúci motoristi zaspia zásadne len pri zvuku motora auta. Neznamená to ale, že pri každom uspávaní musíte spustiť celú sadu domácich spotrebičov. Často stačí bábätku pokojne šepkať ššš, ššš.
A od zvukov hneď preskočím na tému rozptýlenie. A keďže hovoríme o maličkých deťoch, musím rovno napísať, že nie vždy pomôže. Občas je to práve naopak. Niekedy sú neutíšiteľné práve pre to, že mali priveľa podnetov a nevládzu ich spracovať. Radšej menej ako viac. Vypnite televízor, rádio, mobil. Započúvajte sa do okolia – čo všetko dieťatko vníma, nasáva a musí zároveň spracovávať? Je to ako vychádzka do nákupného centra. Myslíme si, že to bude relax, ale vyjdeme „ohučaní“ a unavení z toľkých podnetov.
Príliš veľa stimulov deťom neprospieva
Nepreháňajte to s podnetmi
Novorodenci nepotrebujú hrkálky ani zelených nosorožcov nad postieľkou. Najväčšiu radosť im urobí tvár mamky či ocka. Nepreháňajte to s podnetmi. Spomeňte si, aké to je, keď sa unavení tešíme domov do postele a potom nie a nie od únavy zaspať! Naše deti majú priveľa podnetov, obmedzte ich na minimum. Aby vám bábo plačom nevravelo: Chcem spať, mama, urob niečo.
Tma – aj počas dňa niektoré deti lepšie spia, ak zastriete okná. Veľmi jednoduchý a účinný spôsob. Mimochodom, aj vám pomôže chvíľu si cez deň zregenerovať telo v zatemnenej tichej miestnosti. Účinná je aj arómoterapia. Napríklad taká medovka upokojuje, utišuje nervový systém. Stačí jedna kvapka na mokrú plienku a prevesiť cez radiátor.
A na záver by som chcela vyvrátiť ešte jeden mýtus. Plač novorodenca a dojčiatka nie je manipulácia! Je to vyjadrenie akútnej potreby, ktorú dieťa pociťuje. Nemá iný prostriedok na to, ako nás upozorniť. Držím vám palce v komunikácii s vaším bábätkom.