strach

chybu žiadnu nerobíte, to že sa deti správajú inak v prítomnosti rodičov a inak keď súsamé aj s blízkymi ľuďmi ako sú staí rodičia je známe. Často staré mamy povedia, keď tu nie ste je taká dobrá, nemazná sa, papá..... Toto nech vás nevyvádza z rovnováhy.
To, že nemá rada spoločnosť iných detí môže súvisieť s jej vekom / deti do troch rokov sa nehrajú s inými deťmi, zväčša síce majú r,adi ich spoločnosť ale hrajú sa samostatne/, niekedy im môže vadíť hlučnosť iných detí, to už súvisí aj s ich povahou, ak majú radšej tiché, pokojné prostredie. Niektoré deti môžu v tomto veku žiarliť na pozornosť, ktorú iné deti vzbudzujú, napríklad aj u ich matky a preto sa ich stránia, lebo chcú byť práve oni centrom pozornosti. Dieťa do troch rokov vlastne nebýva zreleé na vtup do kolektívu, často sa tam musí zaradiť, lebo okolnosti v rodine to vyžadujú ale ako píše pán pofesor Matejíček, deti by si jasle nevybrali!
Možno by teda bolo dobé počkať so vstupom do kolektívu až po dovŕšení tetieho roka veku. Ak to nie je možné, uvidíte ako sa bude jej správanie v škôlke ale aj následne doma vyvíjať a potom to budete riešiť. Aby nebola situácia veľmi komplikovaná, vždy radím rodičom detí pred vstupom do kolektívu, aby mali "záložný zdroj" teda vyriešenú situáciu, ak by dieťa v kolektíve nemohlo byť, buď z dôvodov vysokej chorobnosti alebo vo vašom prípade aj z dôvodu nezrelosti pre vstup do kolektívu.

Určite to súvisí s tým, že nie je zvyknutý na spoločnosť iných detí. Treba to robiť veľmi citlivo a pomaly, aby si na spoločnosť detí znova zvykol. Možno mal s deťmi zlú skúsenosť, treba sa opýtať v škôlke. V tomto veku sa už detí začínajú hrať s inými deťmi nielen vítajú ich spoločnosť v blízkosti. Skúste sa s ním hrať ako iné dieťa, na skrývanie na akože niečo robiíte.
Ak by sa strach nezvolňoval je na mieste spolupráca s detským psychológom

Dieťa pravdepodobne ešte nie je celkom zrelé na vstup do kolektívneho zariadenia. Týmto dáva najavo svoju nespokojnosť, frustráciu strach. Možno by pomohlo dávať ho do kolektívu na kratší čas, len na dopoludnie. Iné riešenie nevidím.
Nemusí to byť na dlhú dobu, možno stačí mesiac-dva, aby si zvykol a pochopil, že vždy pre neho prídete. Medzitým sa s ním môžete rozprávať o tom prečo je v materskej škole a vyzdvihovať výhodu pobytu v materskej škole: hra, iné hračky, kamaráti.

Pravdepodobne má strach zo škôlky, navonok sa môže ešiť ale nevie, čo ho čaká. Ak sú ťažkosti tak vystupňované, ako popisujete, že sa až trasie a rozplače pri kontakte s deťmi, jednoznačne odporúčam psychologické vyšetrenie, aby ste vedeli, ao ďalej pokračovať vo výchove, kontaktoch s deťmi ale aj v nástupe do kolektívu. Tiež by som pátrala po tom, či nebol svedkom nejakej nepríjemnej udalosti / napríklad keď sa vo vašej neprítomnosti u niekoho varoval.

Treba odpovedať na rôzne otázky: nenardoil sa je súrodenecy, bojuje o svoje doteraz výsadné postavenie.
Nezmenili ste bydlisko? Nemusí to dobre znášať, nevie kde je jej domov.
Možno ste sa rozišli s partnerom alebo máte nového, stratila istotu stabilného prostredia v rodine.
Ak nenachádzate žiadne vysvetlenie vo vonkajšej zmene, pravdepodobne to súvisí v vývinom jej psychiky a povahy, ak by to bolo stále nezmenené a skôr sa jej problémy so separáciou od vás zhoršujú, odporúčam navtíviť detského psychológa.

Musím znova napísať, že dieťa v tomto veku ešte nemusí byť zrelé na vstup do kolektívu. Stačí naozaj pol roka a dieťa vyzreje a lepšie chápe, že v škôlke sa zahrá, napapá, kým si maminka splní povinnosti, dá sa mu vysvetliť, že treba zarobiť peniažky pre všetko, čo aj ono potrebuje.
Ja chápem, že na druhej strane život niekedy prináša situácie, ktoré sa inak ako takýmto riešením nedajú zvládnuť.
Reakcia dieťatka je prirodzená, vidí, že na určitý čas ju opúšťate, tak stále sleduje a kontroluje, či , keď ste doma, je ten čas, kedy budete stále s ňou.
Aj rada aj pomoc je ťažká. V každom prípade buďte trpezlivá, uisťujte ju o tom, že teraz ste s ňou, nikam neodídete. Hrajte sa, rozprávajte sa s ňou a aj v rámci hry a komunikácie sa snažte poukazovať na to, že vaše odlúčenie je vždy len dočasné, ona sa zahrá, má kamarátov, nové hračky a vy zatiaľ pracujete a potom môžete byť znova spolu. Dieťatko to postupne začne chápať. V žiadnom prípade nebuďte nervózna, nezahriaknite ju, nech je ticho, nech sa toľko nebojí a podobne, ako by to človek niekedy aj najradšej spravil...... Ak však uvidíte veľké zmeny v správaní dieťatka, strach, stále sledovanie, poruchy spánku, ohryzávanie nehtov, nočné desy, pomočovanie a podobne, je na mieste vyhľadať psychológa a zvážiť odklad vstupu do kolektívu a separáciu od matky.