ďakujem za odpoveď

Dobrý deň,
ďakujem Vám za odpoveď(posielala som otázku na tému čo môže spať pri dieťaťi niekto iný). Vaša odpoveď ma povzbudila, že snáď nie som najhoršia krkavčia matka na svete:)
Rada by som sa ešte spýtala na pár vecí-predsa mám teraz menej času na získavanie informáciíí...
Syn sa začal pekne usmievať, ale takmer výhradne na babku!sleduje ju aj očným kontaktom,otáča sa za ňou..za mnou len minimálne.Mám pocit, že sa k nej pripútal a pokladá ju za matku-ja akoby som bola len opatrovateľka...stačí keď sa mu ukáže sa už sa smeje.alebo "rozpráva". Manžel mi tvrdí,že určite vie kto je mama a kto babka, no ja cítim že ma odmieta:( akurát uspať ho v náručí dokážem len ja-a na zábavu je babka:(
teraz má 4 mesiace(v podstate ale o 3 týždne gestačného veku menej),rozoznáva tak malé dieťa osoby?
taktiež by som sa rada poradila ako ho zabaviť, cez deň vôbec nespí, hračka(hrazdička a kresielko) ho bavia tak 10 minút..zvyšok dňa ho nosíme na rukách, stále chce len sedieť...iba plače alebo sa zlostí(s výminkou pár úsmevov babke).Na brušku vôbec nechce byť...rada ho nosím na rukách,ale váži už 8 kíl a celý deň naozaj nevládzem..zdá sa byť strašne hyperaktívny a zlostný..
Ďakujem.

Dobry vecer,
Moja 25 mesacna dcera uz par dni odmieta spat vo svojej postielke. Doteraz sme nemali ziadne problemy, uz od 8 mesiacov spi sama vo svojej izbe aj postielke. Pred par dnami sa vsetko zmenilo a zacala hystericky plakat az vrieskat a odvtedy spi s nami v posteli. Vyzera to, akoby sa bala tam byt sama, neviem ci mala zly sen a teraz sa tam boji sama. Pred par dnami jej manzel zabudol dat po vecernom kupani plienku a tak sa potom rano zobudila s velkym placom a samozrejme vsetko bolo pocikane (nacvik na nocnik sme zacali len nedavno), neviem ci sa toho zlakla a od toho vecera uz nechce spat v postielke. Snazim sa najst vysvetlenie na zmenu spravania. Mame tiez 8 mesacneho synceka, ktoreho vzdy kojim v spalni na posteli, ale uz aj on spi vo svojej izbicke z postielke. Neviem, ci sa az teraz a takto prejavuje jej ziarlivost, lebo doteraz vobec neziarlila a nemala taketo prejavy, ci sa snazi ziskat nasu pozornost. Prosim poradte mi ako spravne postupovat a neurobit chybu. Zda sa mi, ze jej aj idu zuby, zadne stolicky a samozrejme sme aj v obdobi vzdoru. Dakujem za odpoved.
Inga

Pani doktorka chcem vas poprosit o radu co sa tyka zaspavania nasej 2 rocnej dcerky.
Zacem tym ze som ju do 20 mesiacov dojcila,a dovtedy vacsinou zaspavala na prsniku .Nikdy nezaspavala sama a aj ked som ju uz prestala dojcit, tak mame pre zapavanim rovnaky ritual ....pri zaspavani uprednostnuje mna.Ak sme sa aj dohodli ze sa budeme sriedat, tak pri mne zaspi do 15 min, ked s mazelom tak aj hodina a stale vybehuje objat sa, dat pusinku a pod.naposledy uz pouziva ocko prec....a tak jej nerobime nasilu a zaspava teraz pri mne.Mali sme ja pokusy aby zaspavala sama, lebo takmer vsetkym nasim zanmym deti zaspavaju same.Na nasu to vobec nezabralo, nemala som som srdce ju nechat takto vyrevat a bolo pre mna dolezitejsie aby zaspavala v klude.Len nikedy sa pytam, ze ako dlho to potrva a ci bude vediet zaspavat sama.resp.v akom veku by malo dieta vediet zaspavat same.
A este jedna pozn.k zaspavaniu , vzdy ked zaspava sa hraje s mojim prsnikom.Ak som sa jej to snazila zatrhnut bola velmi nervozna.Rozmyslam ci to nesuvisi s ukoncenim dojcenia, lebo bola riadny mliekoholik ....ale co sa tyka odstavovania, nemala nejake ziadne negat. prejavy.Prsniky som si prelepila a povedela,ze mliecko sa pokazilo a ze Sarinka nam uz vyrastla a take dievcatka ako ona uz piju z poharika.Asi 2 tyzdne chodila kontrolovat, obcas si pofnukala , ale to som si ju stale pritulila a povedala, ze ju lubim a ze je dobre ze Sarinka nam vyrastla.Len si kladiem otazku ci to nema s tym suvis , s tym zaspavanim...neviem ci to nechat tak nech si naplni tu potrebu upokojenia , alebo to stopnut?ak ma to stipne tak jej poviem , ze to ma boli a ze moze mat rucku polozenu na cici ale ziadne stipanie.Niekedy jej poviem , ze male babetka sa hraju mamke s cici a ze velek dievcatka sa mozu s mamkou drzat za ruku.Prosim vas o radu ako zvaldnut tento problem aj so sposobom uspavania aj co sa tyka toho ci mame vyhoviet poziadavke ze ocko prec.....najelpsie ze potom riesi, kde je ocko? vopred dakujem za odpoved. spozdravom Lucka

Dobrý deň,
mám problém s 3mesačným synom. Narodil sa predčasne, v 37t.t., od narodenia papá umelé mliečko a je aj kojený. Má stále koliky, záchvaty plaču, po príchode domov spával len pol hodinu,hodinu,a stále papal.Ja som prakticky nespala vôbec, medzi tým krátkym spaním musím vyvariť flaše, odsať si mliečko(už sa nechce prisať)a to už bol zase hore...prepukla u mňa popôrodná depresia,schudla som 11kíl..situácia začala byť neúnosná, a tak mi začala pomáhať mama. striedame sa v noci pri malom v spálni, tak po dve noci, krmí ho ona, ja sa odsávam,potom spím zase pri ňom ja. cez víkendy spíme s manželom s ním, krmím, manžel dokrmí a ja s odsávam.teraz spí asi hodiny do jednej-druhej, potom každé dve hodiny. počas spánku sa mece, hýbe ručičkami, nemôžeme ho dobre uspať..cez deň spí tak min a zase len plače a plače...obávam sa že robím chybu keď nie som pri ňom každú noc, predstavujem si že ma hľadá a ja tam nie som...babku má rád, teší sa jej a je na ňu zvyknutý,ale mám pocit že ma už nevníma ako matku:( urobila som chybu? nepoznám nikoho kto by nespal pri tak malom bábetku...nemôže mať nejaké následky? snažím sa ale ten nedostatok spánku je hrozný,a neviem to momentálne riešiť inak. tiež odmieita zaspať v postieľke len čo ho tam položíme je hore:( neviem či je taký hyperaktívny keď len plače a nespí...je strašne mrzutý.
ďakujem za odpoveď.

Prosím Vás o radu,mám pomaly 10 ročného syna.Od prvej triedy sú s ním len samé problémy so správaním,čím je starší sa to len stupnuje..v škole sa učí na jednotky sem tam dvojky,ale bol pokarhaný za správanie,bije deti,že ho vraj každý provokuje,ale jeho provokuje všetko aj ked sa neho niekto len pozrie,je strašne agresívny a nadáva deťom aj na ich rodičov..už sme s ním boli aj u psychologičky,ale nič nám neodporučila,len o jeho schopnostiach ale za správanie nič,ani ako ho máme dalej viesť,alebo ako k problému pristupovať...už mu v škole triedna učitelka navrhla diagnostické centrum,ale neviem aké by to zanechalo na nom následky a či je to vhodné riešenie.Ďakujem za odpovedˇ.

dobrý deň, prednedávnom sa nám rozrástla rodina o dcérku, jej sestričku sme na to dostatočne pripravili, keď sme prišli domov z pôrodnice, bolo všetko v poriadku, sestričky sa majú radi, v septembri nastúpila staršia dcérka do škôlky.(tešila sa) Ešte stále si zvyká, ale zlepšuje sa to každým dňom. Najviac jej robí problém ráno vstať. Vstáva o 6,10 a do škôlky chodí s manželom. Náš problém spočíva v tom, že už asi týždeň okolo pol noci sa "zobudí" alebo je to skôr zo sna a plače, kope nohami a zaháňa sa rukami. Spáva sama vo svojej izbičke. Keď počujeme, že plače, prídem k nej a snažím sa ju upokojiť, ale je to márne. Vzlyká asi 10-15 minút až potom sa upokojí. Ja sa ju snažím upokojovať hladkaním a hovorím jej, že všetko je v poriadku. Ona kope nohami a potom príde ku mne a chce ma objať. Ja jej to opätujem a postupne plač prejde. Mám z toho všetkého obavy, pretože je to dosť hrôzostrašný pohľad a obávame sa s manželom, čo to spôsobuje. Chcem povedať, že ráno je všetko v poriadku, na nočný plač si dcérka nepamätá. V priebehu dňa, keď prídem po ňu do škôlky sa teší, len býva dosť hladná. A veľa popapá. Mohlo by to byť aj tým, že sa viac napapá na večer? Alebo ako postupovať aby sa to nestávalo?Vopred ďakujem za odpoveď