nezvládnuteľný

prajem príjemné popoludnie...som už v zúfalom stave-náš trojročný syn nás doslova terorizuje. sme jeho otroci. je to už naše druhé dieťa,ale v živote by som neverila,že sa obrátim o pomoc na poradňu. v septmebri som nastúpila do roboty a malý do škôlky. od vtedy sa u nás po poobediach dejú hrozné veci. desím sa poobedí s mojim synom,nakoľko začal byť strašne ukričaný, jedovatý, upišťaný,všetko si vydobíja plačom-až hysterickým rebom, ak mu nevyhovieme,búcha vecami okolo seba, jeduje sa, hádže sa o zem...ako keby do neho vošiel nejaký zlý duch. sme z toho už všetci vyčerpaní a nešťastní. myslím,či to nie je náhodou tým,že je so mnou menej a do toho tá škôlka-ale tam sa na neho nesťažujú. vždy bol veľmi živé dieťa,ale čo predvádza teraz,to je doslova horor. zaspáva až o desiatej večer a to len s "maminkou". večer všetci padáme na nos-nevládzeme sa mu venovať,vyžaduje neustálu pozornosť, bije staršiu sestru-donekonečna mu vysvetľujem , že sa to nemá. som učiteľka, snažím sa využiť všetky fígle,ale strácam zem pod nohami a som bezradná. možno je to len jeho túžba byť viac s mamou. nemôžeme s ním nikde ísť,ani do obchodu,robí tam estrády, vydobíja si všetky veci,uteká nám a podobne...neviem,či nebude hyperaktívny,nevieme si s ním rady....:(ja viem,že takto sa ťažko radí,ale prosím aspoň o názor na môj problém...ďakujem

Dobrý deň, prosím o radu ako zvládnuť obdobie vzdoru. Máme 2 ročného syna a pre mna ako mamu je už nezvládnutelný, skoro cely den som s nim sama a už vyše pol roka je podráždený, hádže sa o zem, ked sa nazlostí na nevydarenu činnosť napr. pri hraní dá mi facku, šklbe ma za vlasy, štípe, hryzie, vrieska...toto robí aj ked mu nechcem niečo dovoliť, už nevládzem... skusala som všetko klud, vysvetlenie, ignoraciu, jednu po ritke, ale aj krik a neustale dohovaranie a manžel takisto .... začali sme chodiť na plavanie aby bol medzi detmi a takisto sa nevie prisposobiť, všetko len po svojom a deti si všíma max polhodinu, plaveckym cinnostiam odporuje , prosím o radu

Dobry den pani doktorka,mam 2.5rocneho syna s ktorym som objednana psychologovi pretoze je obcas nezvladnutelny.Nepoznam nikoho z nasich znamych a ani tuna som nenasla odpoved na to co ma zaujima.Chcem sa Vas spytat ci sa v detskej psychologii pouzivaju na liecbu aj nejake lieky,pretoze prave koli tejto obave som navstevu psychologa odkladala.Dakujem Vam za odpoved.Prajem prijemny den...

Dobry den, mame 5-rocneho chlapca, ktory je posledny mesiac uplne zmeneny. Vsetko jeho spravanie nasvedcuje obdobiu vzdoru, ktore sa ale vyskytuje medzi 2. a 3. rokom zivota dietata. Nemam pocit, ze by sme podobne obdobie uz zazili. Je mozne, aby sa vyskytlo obdobie vzdoru v zivote dietata o 2 roky neskor? Najlepsie slova, ktore by syna vystihovali su zakernost, robi veci naschval, lebo pravdepodobne vidi, ze ma tym vytoci a nahneva, nepocuva, papuluje, smeje sa mi do tvare, ked ho hresim, vala sa po zemi, po regaloch v obchodoch, podlieza pod postel, gauc, skaredo nadava mne, aj mojej mame, to je naozaj neskutocne. Toto v zivote nerobil, sama som z toho uzasnuta, co vsetko vyvadza, je nezvladnutelny, neviem ako na neho, ani na zadok mu nepomoze dat, otrasie sa a ide dalej, aj ked mna pali ruka dalsiu pol hodinu. Som velmi trpezlivy clovek, ale mam pocit, ze toto by rozhorcilo aj toho najtrpezlivejsieho cloveka. Neviem, co mam robit. Mozete mi nejako poradit? Bolo by potrebne navstivit detskeho psychologa alebo nie je dovod na paniku? Este ma napadlo, ci by nebolo riesenim zmenit skolku, lebo mam pocit, ze je tam v skupinke podobnych tazsie zvladnutelnych chlapcov a mam pocit, ze to k nicomu dobremu neprispieva, chodi domov s novymi nadavkami, ktore sa navzajom ucia, s krvavym odratym nosom, modrinami, co zrejme nasvedcuje tomu, ze ich pani ucitelka evidentne nezvlada alebo jej to je lahostajne. Ale obavam sa, ze by sa v novej skolke rychlo otukal a mozno by to ani nemalo zmysel a vysledny efekt by bol rovnaky. Ako by som mala postupovat? Dakujem.