Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den pani doktorka,mam 2.5rocneho syna s ktorym som objednana psychologovi pretoze je obcas nezvladnutelny.Nepoznam nikoho z nasich znamych a ani tuna som nenasla odpoved na to co ma zaujima.Chcem sa Vas spytat ci sa v detskej psychologii pouzivaju na liecbu aj nejake lieky,pretoze prave koli tejto obave som navstevu psychologa odkladala.Dakujem Vam za odpoved.Prajem prijemny den...
Psychológ lieky neordinuje, je to vec psychiatra (lekára). Psychológ dieťa vyšetrí psychologickými metódami a na liečbu používa tiež psychologické prostriedky - rozhovor, hru atď.
Dobry den Vam prajem,
nas syn ma 2 roky, je to velmi zlate dieta. Venujeme sa mu s velkou laskou, ma kazdeho rad (teda okrem lekarky a sestricky), velmi ho lubime, nic mu nechyba...Lenze pred cca 3 mesiacmi sa u neho zacalo obdobie vzdoru - hadze sa o zem, kope nas, krici atd. hlavne kvoli tomu, ze nedostane co chce, alebo mu nieco zakazeme. My vieme, ze je to uplne normalne aj ked mame s nim co robit...
A tu je nas velky problem - moja mamina (je lekarka) si mysli, ze potrebuje psychologa alebo psychiatra, lebo toto nie je vobec normalne ked sa zurivo hadze o zem... ,ze ja som taka vobec nebola. Surodencov nemam a ani mamina... Vysvetlovala som jej, dala som jej nejake clanky o detskom vzdore, hovorila to aj jej kolegyna, ze je to normalne hlavne u chlapcov...ale aj tak si mysli, ze je bud "chory na mozog" alebo je nevychovany. Mame aj 3-rocneho suseda, co s nim robia stari rodicia (velmi vysoko postaveni ludia) ked mava vzdor to radsej nebudem pisat. Je to uz fakt chore :-(((.
Poradte mi co mam robit, ako jej mam este vysvetlit? Ja uz nevladzem pocuvat jej reci aky je ked byvame spolu v rodinnom dome, potom som nervozna, tu nervozitu vylievam hlavne na maleho a tympadom sa to cele len zhorsuje. Podla nas je uplne zbytocne ist na vysetrenie ci je "normalny" ked toto robi. Uz som jej hovorila, aby sa porozpravala s kolegynou - detskou psychologickou, lenze doteraz to neurobila...
Dakujem velmi pekne a ostavam s pozdravom.
Mira
Tento problém má minimálne dve roviny - jednu tú, že váš syn sa nejako prejavuje a vy to považujete za normálne a vaša matka nie. Tu je konflikt medzi vami, ktorý je dôležitý, lebo spolu bývate a zrejme ho pretriasate často. Plus v tejto rovine vašej matke zrejme naozaj záleží na tom, či je váš syn v poriadku, keďže nemá osobnú skúsenosť s takýmito prejavmi u detí.
Píšete ale, že sa stále neporozprávala so svojou kolegyňou, detskou psychologičkou a nezistila si fundovaný názor. Tu by som videla druhú rovinu problému - prečo si to nezistila? Aký má osoh z toho, že sa nespýtala a "nevie", že je to normálne správanie dieťaťa v tomto veku? Ako by sa zmenil váš vzťah, keby pripustila, že to netreba riešiť, že dieťa nepotrebuje lieky ani nič podobné?...
A samozrejme, je pre vás z pochopiteľných dôvodov jednoduchšie vykričať sa na synovi, ako riešiť ostrejšie konflikt s matkou, vymedziť sa voči nej a jej mentorovaniu...
dobry den POTREBUJEM PORADIT som zufala s mojej troj rocnej dcerky.V poslednom casw cca 5mes je strasne vzdorovita,placliva a najma nervozna.Dnes poobede ked som je sla uspat zacala kopat skrabat ze ona nechce spat bila ma az mi bolo s toho do placu trvalo to tak 20min.drzala som ju a nepustila s postele...cim viac som jej vravela ze nie nepojdes prec tak este to bolo horsie...potom jej vravim pod ku mne pohladkala som ju zobrala na ruky a bolo dobre..ja robim velke chyby napr ked nieco chce a neni to moc drahe,tak jej to kupim..a estesa chcem opytat ci nemoze zle prospievat prostredie v ktorom vyrasta moja mama strasne prehana a velmo krici nevie kludne povedat to nesmies alebo tam nechoid len krici...moj otec je strasny nervak nadava vulgarne...ja si myslim ze aj toto zle na nu prospieva lebo aj na mna ako sme prisli sem byvat zistili mi depresie a berem lieky aleuz dlho tu nebudeme priatel roby vsetko aby sme uz odisli..DAKUJEM Miska
Vaša dcérka je zrejme temperamentná osoba a nenechá si robiť to, čo nechce, nedá sa nútiť. Rozmýšľam, prečo sa s ňou bijete o to, aby išla poobede spať. Lebo sa má poobede spať, aj keď sa dieťaťu nechce? Lebo niektoré deti v tomto veku už nepotrebujú spať každý deň alebo aspoň niekedy nie. Ak chcete, aby poobede oddychovala, skúste jej ponúknuť aj niečo iné, keď takto silno dáva najavo, že nechce spať - čítajte si alebo si pozrite krátku rozprávku alebo si pustite hudbu potichšie a ležte spolu na gauči alebo v posteli...
Ukričané a napäté prostredie jej tiež nemusí zrovna prospievať, tak ako aj vám, ako sama píšete. Držím vám palce, aby sa vám situáciu podarilo k vašej spokojnosti poriešiť.
ďakujem že ste mi odpovedali na moju otázku ohľadom môjho syna... Vaša rada ohľadom jedla je dobrá ale u nás nemôže fungovať, nakoľko môj syn má zdravotné problémy a s jeho jedením sa vzťahuje aj branie liekov, t. j. s jedlom musí zobrať lieky aby mu to jedlo strávilo a keď zoberie tabletku a nezje jedlo, tak máme problem a bolesti bruška, takže takéto riešenie vôbec neprichádza do úvahy lebo máme následne zdravotný problem...
My sme boli v tom čase na liečení, kde nie je na výber iné jedlo, proste leen musí zjesť to čo je.. iné nedostane...
Skôr je problém ako mu to vysvetliť, pred desiatkami ľudmi, kľudne aby pri tom nekričal, aby ma počúval, lebo on sa vie hrozne zaťať a ani za svet nechce počúvať druhých.. ked sa mu snažím vysvetliť aby to jedol, že iné jedlo nemáme ani kde uvariť ani kde kupiť,... nepočúva nič... je trvrdohlavý...
a ešte neviete mi poradiť nejakého psychologa v Košiciach?
Niekedy dieťaťu pomôže, keď kričí a vyjadruje svoju nevôľu, ak rodič prejaví pochopenie jeho emóciám, jeho hnevu alebo sklamaniu, keď povie, že mu je ľúto, že si nemôže vybrať a že chápe jeho rozhorčenie/ hnev/ sklamanie... My rodičia sa zvyčajne v takýchto situáciách začneme hanbiť a nechceme, aby dieťa "rušilo" ostatných svojimi prejavmi, no dieťa sa musí/má právo naučiť najprv svoje emócie ovládať/primeranejšie vyjadrovať a také malé dieťa to zvyčajne ešte celkom dobre nevie. Niekedy je tiež vhodné povedať, že vidíte, že je nahnevané, že sa mu to nepáči, no nemôžete to nijako ovplyvniť.
So zaťatosťou nie je zvyčajne možné nič efektívne urobiť, ani bojovať. Najlepšie je počkať, kým "amok" pejde, dieťa sa upokojí, afekt odozneje a potom sa dá zvyčajne nájsť nejaké prijateľné riešenie pre obe strany.
Psychológov nájdete na stránke Slovenskej komory psychológov alebo vo vyhľadávačoch. Konkrétne vám poradiť neviem nikoho.
