Detsky vzdor - podla babky je to choroba, alebo nevychovanost

Question

Detsky vzdor - podla babky je to choroba, alebo nevychovanost

12. 10. 2010 (23:51) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den Vam prajem,
nas syn ma 2 roky, je to velmi zlate dieta. Venujeme sa mu s velkou laskou, ma kazdeho rad (teda okrem lekarky a sestricky), velmi ho lubime, nic mu nechyba...Lenze pred cca 3 mesiacmi sa u neho zacalo obdobie vzdoru - hadze sa o zem, kope nas, krici atd. hlavne kvoli tomu, ze nedostane co chce, alebo mu nieco zakazeme. My vieme, ze je to uplne normalne aj ked mame s nim co robit...
A tu je nas velky problem - moja mamina (je lekarka) si mysli, ze potrebuje psychologa alebo psychiatra, lebo toto nie je vobec normalne ked sa zurivo hadze o zem... ,ze ja som taka vobec nebola. Surodencov nemam a ani mamina... Vysvetlovala som jej, dala som jej nejake clanky o detskom vzdore, hovorila to aj jej kolegyna, ze je to normalne hlavne u chlapcov...ale aj tak si mysli, ze je bud "chory na mozog" alebo je nevychovany. Mame aj 3-rocneho suseda, co s nim robia stari rodicia (velmi vysoko postaveni ludia) ked mava vzdor to radsej nebudem pisat. Je to uz fakt chore :-(((.
Poradte mi co mam robit, ako jej mam este vysvetlit? Ja uz nevladzem pocuvat jej reci aky je ked byvame spolu v rodinnom dome, potom som nervozna, tu nervozitu vylievam hlavne na maleho a tympadom sa to cele len zhorsuje. Podla nas je uplne zbytocne ist na vysetrenie ci je "normalny" ked toto robi. Uz som jej hovorila, aby sa porozpravala s kolegynou - detskou psychologickou, lenze doteraz to neurobila...
Dakujem velmi pekne a ostavam s pozdravom.
Mira

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Tento problém má minimálne dve roviny - jednu tú, že váš syn sa nejako prejavuje a vy to považujete za normálne a vaša matka nie. Tu je konflikt medzi vami, ktorý je dôležitý, lebo spolu bývate a zrejme ho pretriasate často. Plus v tejto rovine vašej matke zrejme naozaj záleží na tom, či je váš syn v poriadku, keďže nemá osobnú skúsenosť s takýmito prejavmi u detí.
Píšete ale, že sa stále neporozprávala so svojou kolegyňou, detskou psychologičkou a nezistila si fundovaný názor. Tu by som videla druhú rovinu problému - prečo si to nezistila? Aký má osoh z toho, že sa nespýtala a "nevie", že je to normálne správanie dieťaťa v tomto veku? Ako by sa zmenil váš vzťah, keby pripustila, že to netreba riešiť, že dieťa nepotrebuje lieky ani nič podobné?...
A samozrejme, je pre vás z pochopiteľných dôvodov jednoduchšie vykričať sa na synovi, ako riešiť ostrejšie konflikt s matkou, vymedziť sa voči nej a jej mentorovaniu...