škôlka

Dobrý deň,
dcéra má 3 roky. 5 týždňov chodí do školky. prvý týždeň bol výborný. Tešila sa do škôlky. Po týždni začala ráno plakať že tam nechce chodiť. neskôr začala vyjednávať, že bude smutná,bude plakať. odplakala si 2 minúty a všetko bolo v poriadku. Teraz plače, každé ráno uvedomuje že musí ísť do škôlky, protestuje, ale už bez scén. Nastal iný problém. tvrdí mi že detičky sú na ňu zlé, a pani učitelka na ňu kričí. začala nezrozumitelne hovoiť, plače zo sna, odmieta sa obliekať a vyzliekať sama,vykaká sa len doma. Učitelka / len jedna, sú tam dve/ sa na ňu stále sťažuje, že nechce jesť, spať, hrať sa s ostatnými detmi, nechce sa obliekať,ale doma sa oblečie, hrá sa so svojimi kamarátmi v jej veku. viem že odmieta poslušnosť pri otcovi, je s ňou tak 1/2 hod. denne. a podobne sa správa aj pri učitelke. Keď je s touto učitelkou, tak je umrnčaná, ale Keď má deň s druhou učitelkou, tak je všetko v poriadku. Už som sa s nimi rozprávala. tá druhá s ňou nemá žiadne problémi, len tá jedna. tvrdí že na ňu nekričí, že až teraz začína vzdorovať. nazančila mi, že mám vyhladať odbornú pomoc, pretoče ona má daľších 7 detí, a nemá čas starať sa len o ju. ostatné deti sú od nej staršie.

Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň

Dobrý deň,
Máme 5 ročného syna (5r+4m). Malý bol do veku 4 rokov veľmi dobré kludné dieťa, nevravím že nemal svoje zlé chvilky ale určite nie taketo. Rychlo sa učil,v 2,5 roku vedel všetky základné farby + dalšie ako fialova, ružová, oranžova, šeda a postupne pribudali aj kriklave farby. Začali ho fascinovat autobusy (MHD) keďže sme s nimi neustale chodili, v 4r uz poznal čisla do 15-20. V jeho 4r sa nam narodila dcera a vtedy sa mu správanie začalo zhoršovať + školka, pripisovali sme to aj školke, kde sa naučí aj tie horšie veci + nový člen do rodiny. Bolo to na neho trošku viac a museli sme sa s tým popasovať všetci a zvyknuť si. Snažila som sa mu venovať ako najviac to išlo a nie len ja ale aj moj muž.
Pred jeho 5. narodeninami začal mať spravanie ešte horšie a teraz keď ma 2 mesačné prazdniny tak každým dňom sa desim čo prinesie ten ďalši deň. Znášať keď mu niečo poviem že teraz nie lebo idem na wc, popripade keď prebalim sestričku, dám jej papať tak mu spravim/ pomožem, urobime ... vždy mu to odôvodnim keď náhodou nemôžem a vtedy mi povie že mu nič nedovolíme, poprípade mi začne hovoriť že som zlá, hnusná, škaredá mama ktorú nelúbi a minule ma dokonca udrel, zahaňa sa a začína sa takto spravať aj k môjmu mužovi, pri ktorom mal vždy rešpekt, ale určite to nie je až také ako na mňa.
Vačšinou je takýto poobede, lebo síce dávam ho oddychovať koli malej aby mi ju nebudil ale po 1- 1,5 hodine pridem za nim a keď nespi tak mu poviem že sa može hrať. V tomto je skvelý lebo vie sa pekne prehrať sám keď vidí že niečo robím, Stále ho bavi veľmi kresliť hlavne autobusy, robí si tabulky a píše si tam čísla (už vie všetky čísla a abecedu napísať sám, dokonca vie aj povedať kolko je napriklad 592), odpisuje si text z knižky a veľmi rád si vystrihuje a lepí. Takže vždy prídem ked sa prezlečie z pyžama a keď mi povie že chce robit to a to tak mi povie aby som si išla niečo robiť že on mi zatial nakresli autobus,alebo nejaky obrazok. V tomto je fakt užasný a keď chce aby som pri nom ostala popripade mi nic netreba doma porobit čo pri malej nemôžem tak som s nim a hrame sa/ blaznime ... Poobede keď ideme von tak prvá zástavka je na konečnú kde stoja autobusy a pozerá ake tam prišli autobusy, potom ideme na dvor medzi jeho kamaratov .... on je rad že je s nimi a ja musím behať zase za malou takže tiež sa nenudím :p
K malej chodí, dava jej aj zo svojho jedla, občas ju chová čo sa im obidvom páči keď ma dobrú náladu, večerné zaspavanie bez pusiniek na dobrú noc malej ani nemôže byť
No keď som sa pýtala v školke že aky je tak mi vždy vraveli že je veľmi dobrý, pomáha odkladať hračky, že sa rychlo prezlečie, že ani nevedia že ho tam majú a to isté mi vravela aj moja mamina keď u nej bol.
Ešte som chcela keď mal dni že bol zlý a chcel isť do cirkusu alebo niekde inde tak sme spravili tabulku a ked bol dobry tak si dal sam kružok a keď mal nejaky stanovený počet dobrých bodiek tak sme tam mohli isť. Vtedy mu to vydržalo, ale ako nahle prišiel ďalší deň a on docielil že už v cirkuse bo tak zase začal hlavne mne papulovat, zaháňať sa.
Ešte som chcela že maly je strašne tvrdohlavý a už mi to povedali viacerí (logoped, mamina, svokra ...), keď on sám nechce tak proste môžem urobiť čokolvek. Musí sám chcieť, inak nemame šancu
Ďalším takým mojim je ... že keďže jeho bavia tie čísla, počítanie, autobusy, tak neviem či si mysli že všetkym jeho kamaratov to bavi. Keď im povie že poďme kukať na autobusy ake ide číslo tak oni idú preč a on ostane sám alebo keď sú na dvore z MŠ 2-3 tak sa spolu hrajú, no akonahle maju ďalších kamaratov tak na neho sa "vykašlú" a už ho posielajú preč a minule do neho take baby aj strkali. On je taky bojko, proste zakrije si hlavu a budú do neho buchať, popripade sa zmôže na kričanie a nie branenie.

Je toto len všetko v jeho povahe, alebo je taký zo žiarlivosti, alebo prečo sa takto sprava???

Snáď som vám to napísala zrozumiteľne
ĎAKUJEM za odpoveď

M.

Dobry den,

chcela by som poprosit o radu s mojou takmer 3-rocnou dcerou. Pred takmer 2 mesiacmi nastupila do skolky a 4 dni tam uz aj po obede odpociva. Rano chodi obvykle do skolky pekne, aj ked casto hovori, ze tam nechce ist. Zachvat hnevu mala rano len jedenkrat. Co ma vsak znepokojuje je jej hnev pri odchode zo skolky. Nerobi to kazdy den, ale pomerne casto a hoci to nie vzdy vyusti do zurivosti, uz niekolkokrat mala viac ako hodinovy zachvat hnevu (bez ohladu na to, ci odchadzala domov hned poobede alebo az po odpocinku). Niekedy sa najprv nepritomne pozera, ked sedi v satni, inokedy so mnou odmieta ist domov. Sedi na stolicke v triede, place, chce ma drzat za ruku, ale nechce odist. Ked sa jej pani ucitelka pyta, ci tam chce zostat, odpoveda, ze nie alebo vobec nereaguje. Skusala som cakat ju v satni, inokedy tam zostanem s nou a drzim ju za ruku. Kym sa odtial pohne prejde vela casu a potom v satni sa hodi o zem a krici a krici. Ked sa na zemi odgula, alebo ja sa od nej na kusok pohnem, krici akoby v panike na mna: "mami, mami". Ked ju objimem, zakloni sa a za chvilu je zase na zemi.
Snazim sa jej kludne vysvetlovat, ze som tam, ze ju cakam a lubim, ale nepaci sa mi, ako sa sprava. To uz sa do toho zapletie nejaka ucitelka, upratovacka alebo riaditelka. Dvakrat ju skusali odniest a zapasili s nou, ze ju pustia za mnou, az prestane plakat. Vysvetlovali jej, ze su silnejsie a ona nevyhra. Ale vzdy vyhrala. Nevydrzali to oni a vratili mi ju po dost dlhom case rovnako kriciacu za mnou.
Ked ju obliekam strhava zo seba veci, vala sa po zemi, krici a place. Riaditelka nasej skolky povedala, ze take nieco este nevidela. Vsetci mi radia, ze ju mam ignorovat. Ale niekedy z tej skolky musime odist... Teraz je zima a nemozem ju zobrat len tak von v pancuskach. Tiez mi mnohi radia, aby som odisla do inej miestnosti, ale dcerka za mnou bezi a z jej hlasu je citit panika. Ked to vsetko pominie, tuli sa ku mne, domov sa chce niest na rukach. Je to riadny kus a ked jej vysvetlujem, ze nevladzem, hadze sa o zem kludne do blata a krici celu cestu.
Niekedy mi sama od seba po niekolkych hodinach povie prepac, uz to nebudem robit.
Skolka je velmi dobra, pani ucitelky su velmi prijemne, mile a obetave. Ked dcerka rozprava o skolke, vzdy su to mile veci. Myslim, ze problem je, ze si na skolku potrebuje zvyknut, ale ja tieto viac ako hodinove odchody zo skolky potrebujem nejako zvladnut, pretoze niekedy sa bojim, ze vybuchnem. Ale hlavne jej chcem pomoct, aby netrpela.
Zachvaty zurivosti mavala dcerka aj predtym, ale nikdy to nebolo take dlhe a srdcervuce ako toto.
Prosim, odpovedzte mi na tieto moje otazky:
Ako ju mam zobrat z triedy, ked nechce odist? Mam cakat v satni alebo s nou? Mam ju odniest nasilu? (To by vsak zrejme hned vyustilo do zachvatu zurivosti.) Ako ju mam v takejto situacii ignorovat?
Ked uz ma zachvat hnevu, mam pri nej revucej len sediet a cakat, kedy to prejde? Alebo sa mam snazit na nu aktivne posobit? Vobec netusim, ci ma vnima...
Je uz takto skoro potrebne navstivit s dcerkou psychologa, alebo jej len mam nechat viac casu, aby sa v skolke adaptovala?

prajem príjemné popoludnie...som už v zúfalom stave-náš trojročný syn nás doslova terorizuje. sme jeho otroci. je to už naše druhé dieťa,ale v živote by som neverila,že sa obrátim o pomoc na poradňu. v septmebri som nastúpila do roboty a malý do škôlky. od vtedy sa u nás po poobediach dejú hrozné veci. desím sa poobedí s mojim synom,nakoľko začal byť strašne ukričaný, jedovatý, upišťaný,všetko si vydobíja plačom-až hysterickým rebom, ak mu nevyhovieme,búcha vecami okolo seba, jeduje sa, hádže sa o zem...ako keby do neho vošiel nejaký zlý duch. sme z toho už všetci vyčerpaní a nešťastní. myslím,či to nie je náhodou tým,že je so mnou menej a do toho tá škôlka-ale tam sa na neho nesťažujú. vždy bol veľmi živé dieťa,ale čo predvádza teraz,to je doslova horor. zaspáva až o desiatej večer a to len s "maminkou". večer všetci padáme na nos-nevládzeme sa mu venovať,vyžaduje neustálu pozornosť, bije staršiu sestru-donekonečna mu vysvetľujem , že sa to nemá. som učiteľka, snažím sa využiť všetky fígle,ale strácam zem pod nohami a som bezradná. možno je to len jeho túžba byť viac s mamou. nemôžeme s ním nikde ísť,ani do obchodu,robí tam estrády, vydobíja si všetky veci,uteká nám a podobne...neviem,či nebude hyperaktívny,nevieme si s ním rady....:(ja viem,že takto sa ťažko radí,ale prosím aspoň o názor na môj problém...ďakujem

Dobrý den p. doktorka. Máme 1,5ročnú dcerku a 3,5 ročného chlapčeka. Problem je v tom, že synček sa nám poslednú dobu asi 2x vycikal na postel a raz na sedačku. Plienky už nemá o dvoch rokov a asi 1 mesiac už ani pri nočnom spinkaní. Cez den sa nepocikáva. Neviem či je to prejva nejakého vzdoru alebo žiarlivosť na sestričku aj ked sa mu niekedy venujeme ešte viac ako dcerke práve preto aby nežiarlil a nemal pocit nedostatku lásky. Často sa s ním rozprávam o súrodencoch o vzťahoch medzi nimi a pod.
Ked sa mi posledne vycikal na sedačku a nešiel na WC tak mi povedal, že nevie prečo.
Neviem čo mám robiť. Mám navštíviť detského psychologa?
Vopred Vám veľmi pekne dakujem za radu. Anka