odchod zo skolky

Dobry den,

chcela by som poprosit o radu s mojou takmer 3-rocnou dcerou. Pred takmer 2 mesiacmi nastupila do skolky a 4 dni tam uz aj po obede odpociva. Rano chodi obvykle do skolky pekne, aj ked casto hovori, ze tam nechce ist. Zachvat hnevu mala rano len jedenkrat. Co ma vsak znepokojuje je jej hnev pri odchode zo skolky. Nerobi to kazdy den, ale pomerne casto a hoci to nie vzdy vyusti do zurivosti, uz niekolkokrat mala viac ako hodinovy zachvat hnevu (bez ohladu na to, ci odchadzala domov hned poobede alebo az po odpocinku). Niekedy sa najprv nepritomne pozera, ked sedi v satni, inokedy so mnou odmieta ist domov. Sedi na stolicke v triede, place, chce ma drzat za ruku, ale nechce odist. Ked sa jej pani ucitelka pyta, ci tam chce zostat, odpoveda, ze nie alebo vobec nereaguje. Skusala som cakat ju v satni, inokedy tam zostanem s nou a drzim ju za ruku. Kym sa odtial pohne prejde vela casu a potom v satni sa hodi o zem a krici a krici. Ked sa na zemi odgula, alebo ja sa od nej na kusok pohnem, krici akoby v panike na mna: "mami, mami". Ked ju objimem, zakloni sa a za chvilu je zase na zemi.
Snazim sa jej kludne vysvetlovat, ze som tam, ze ju cakam a lubim, ale nepaci sa mi, ako sa sprava. To uz sa do toho zapletie nejaka ucitelka, upratovacka alebo riaditelka. Dvakrat ju skusali odniest a zapasili s nou, ze ju pustia za mnou, az prestane plakat. Vysvetlovali jej, ze su silnejsie a ona nevyhra. Ale vzdy vyhrala. Nevydrzali to oni a vratili mi ju po dost dlhom case rovnako kriciacu za mnou.
Ked ju obliekam strhava zo seba veci, vala sa po zemi, krici a place. Riaditelka nasej skolky povedala, ze take nieco este nevidela. Vsetci mi radia, ze ju mam ignorovat. Ale niekedy z tej skolky musime odist... Teraz je zima a nemozem ju zobrat len tak von v pancuskach. Tiez mi mnohi radia, aby som odisla do inej miestnosti, ale dcerka za mnou bezi a z jej hlasu je citit panika. Ked to vsetko pominie, tuli sa ku mne, domov sa chce niest na rukach. Je to riadny kus a ked jej vysvetlujem, ze nevladzem, hadze sa o zem kludne do blata a krici celu cestu.
Niekedy mi sama od seba po niekolkych hodinach povie prepac, uz to nebudem robit.
Skolka je velmi dobra, pani ucitelky su velmi prijemne, mile a obetave. Ked dcerka rozprava o skolke, vzdy su to mile veci. Myslim, ze problem je, ze si na skolku potrebuje zvyknut, ale ja tieto viac ako hodinove odchody zo skolky potrebujem nejako zvladnut, pretoze niekedy sa bojim, ze vybuchnem. Ale hlavne jej chcem pomoct, aby netrpela.
Zachvaty zurivosti mavala dcerka aj predtym, ale nikdy to nebolo take dlhe a srdcervuce ako toto.
Prosim, odpovedzte mi na tieto moje otazky:
Ako ju mam zobrat z triedy, ked nechce odist? Mam cakat v satni alebo s nou? Mam ju odniest nasilu? (To by vsak zrejme hned vyustilo do zachvatu zurivosti.) Ako ju mam v takejto situacii ignorovat?
Ked uz ma zachvat hnevu, mam pri nej revucej len sediet a cakat, kedy to prejde? Alebo sa mam snazit na nu aktivne posobit? Vobec netusim, ci ma vnima...
Je uz takto skoro potrebne navstivit s dcerkou psychologa, alebo jej len mam nechat viac casu, aby sa v skolke adaptovala?